O kvalite dobrých spevákov som nepochyboval, veď som ako člen poroty zažil prekrásny večer s bohatou diváckou kulisou na súťaži spevákov „Spieva celá dedina“. Ďalšou zárukou bola záslužná práca dlhoročného učiteľa a riaditeľa miestnej školy Andreja Hlaváča. Tento pán cibril hlasy svojich žiakov pri nácvikoch ľudových i nábožných piesní. Obavy boli zbytočné, pri prvom stretnutí skupiny organizátorom bol predložený menoslov spevákov vtedajším predsedom MNV Jankom Polákom. Organizátori si dali takú námahu, že hľadali možných spevákov podľa čísiel domov.
Neskôr ich oslovili, a oni prišli na prvú skúšku. Prvé nácviky boli poznačené istou ostýchavosťou i trémou, už nešlo o voľný spev a najmä „na sucho“ pripadalo mnohým zvláštne. Do mája, kedy si pripomíname výročie narodenia akademika Hronca zostávalo niekoľko mesiacov a nás to nútilo preklenúť tieto počiatočné nedostatky. Dohodli sme sa, že sa na prvom našom verejnom vystúpení predstavíme pásmom spevu a slova „Gočovský rok v piesni“. Pásmo malo obsahovať piesne a zvyky, ale najmä piesne, ktoré sa spievali pri rôznych zvykoch a príležitostiach tak, ako bežal rok. Zvykali sme si na zborový, ale prirodzený spev. Súčasne každý spevák, či speváčka hľadali piesne menej známe i také, ktoré sa dostávali takmer do zabudnutia. Pomáhali nám a pomoc pri hľadaní uľahčovali najmä najstarší spoluobčania, veď mladší ich už nepoznali. Boli to nácviky plné nadšenia a optimizmu, najmä vtedy, keď sme nacvičovali menej známe piesne. Povedali sme si, že budeme nacvičovať a spievať piesne, ktoré sa spievajú iba v Gočove. Bohatým prameňom, ba studnicou veľmi pekných piesní bol najmä Jožko Rybár, spevák obdarený pekným hlasom a humorom. Bol aj naším prvým sólovým spevákom. V jeho podaní krásne zneli piesne „Zasadiev som dva javorovo stromy“ a „Ešte som tej noci pri milej spáv“.Veľmi sme si vážili najmä starších a veľmi dobrých spevákov.
Jedným z najstarších bol pán Ján Rybár - spevák, ktorého pekne zafarbený bas vynikal najmä pri vystúpeniach mužskej časti súboru. K spevákom sa pridala aj ľudová hudba, ktorú tvorili muzikanti: Ján Matajzík, Štefan Polák, Juraj Ďuraj, Rudolf Mako, Dušan Mako, Alexander Soják, neskôr Pavol Rusňák.Nácviky boli stále náročnejšie, ale boli presné, darilo sa nám. Pásmo spevu dostávalo svoju podobu. Deň osláv sa priblížil, postavila sa pekná tribúna. Čakalo sa na deň D...
Bol 23. máj roku 1981 a vynovené Gočovo dôstojne privítalo svojich hostí. Počasie sa nechcelo pripojiť k spríjemneniu nálady spevákov i divákov, ktorých bolo neúrekom. Program uvádzali Evka Hodermarská a Janko Hlaváč. Naše prvé vystúpenie sa začalo básňou Janka Kaspera: „Spomienka na akademika Jura Hronca“. Jar sme privítali piesňou „A pred Jozéfom ten týden“. Svadba sa začala piesňou „Ej javor, javor zelený“. V tejto časti odznela odobierka mladej nevesty Marienky Polákovej a reč starejšieho Janka Palacka. Regrúti začali svoju rozlúčku pri odchode na vojenčinu piesňou „Už mi hrajú“. Nakoniec prišiel blok príležitostných piesní, ako „A poniže Gôšova je Poloma“.
Cez celé naše vystúpenie sa neraz ozval potlesk, ktorý bol našou najväčšou odmenou. Ešte i dnes spomíname na chvíľu, keď spoza hory vykuklo slniečko, premohlo čierne mraky a svietilo až do svojho západu. A aké bolo hodnotenie nášho vystúpenia? Bolo to vraj veľmi pekné, úspešné, obsahovalo veľa pekného spevného materiálu, no bolo statické. Povzbudilo nás to a neskôr sme skutočne okrem výrazného spevu s precítením textu a melódie pridávali vhodný pohyb, ba i tanec.
Snažili sme sa o to, aby sa do každého bloku dostalo vhodné slovo, či vinš. Pán Greguš, dekan mechanizačnej fakulty a hosť programu pozval Gočovanov do Bratislavy na otvorenie školského roka, aby si poslucháči aj takouto formou pripomenuli výročie. Príliš sme tomu neverili, veď to bolo pri posedení, kde bolo všetkého dosť. Každému chutili gočovské pirohy, ktoré lepili na niekoľkých lopároch naše šikovné gazdinky.Prichádzal nový školský rok 1981/1982 a pán Greguš dodržal slovo, prišlo oficiálne pozvanie. No Gočovo váhalo, príčin bolo niekoľko. Vystúpenie malo trvať iba 12 minút. Čo z toho, čo vieme, máme vybrať? Hlavnou príčinou bolo to, že niekoľkí aktívni členovia súboru boli v tom čase mimo republiky. Predsa sme tam boli a získali sme si obdiv vysokoškolákov z celého Slovenska. Aulou Univerzity Komenského v Bratislave sa po každej piesni ozýval potlesk. A to sme boli náhradníkmi za vopred objednaný sláčikový koncert.
Život išiel ďalej a my sme sa podujali nacvičovať, hľadať ďalšie piesne a zvyky. Vznikali nové bloky, ku tvorbe ktorých sme prispeli všetci. Po niekoľkých úvahách dostal náš spevácky súbor názov Folklórna skupina Gočovan z Gočova. Potom prichádzali pozvania na vystúpenia pri výročiach, oslavách, na prehliadkach a súťažiach.
Boli sme v Košiciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi, Rožňave, Revúcej, Štítniku, Klenovci. V posledne menovanej obci sme sa predstavili pásmom Krstiny, ktoré malo úspech aj pri iných vystúpeniach. Vtipné piesne, choreografia i sprievodné slovo, vinše v podaní Emílie Božíkovej - babica a Milana Poláka - krstný, to všetko zanechalo u divákov hlboký zážitok. Medzi ďalšie vystúpenia možno zarátať aj oslavy Dňa baníkov, Oslobodenia našej vlasti, SNP alebo vystúpenie pri schôdzi PD vo Vlachove.Nielen folklór, ľudové piesne, ale i piesne umelé, nábožné a smútočné zneli, neraz ešte znejú a veríme, že budú znieť naďalej. Okrem nášho spevu pri výročí postavenia kostola v Gočove, pri vystúpení na Štedrý deň sme spievali aj na prehliadkach cirkevných zborov v Revúcej, Štítniku, Gemerskej Polome a v ďalších kostoloch.
Gočovo, Vlachovo, Nižná Slaná, Kobeliarovo, Vyšná Slaná, Rejdová, Dobšiná, Havrania Dolina, Gemerská Poloma, Betliar, Hanková - tvoria zoznam obcí, kde sme spievali piesne pri príležitostí smútočných obradov. Určite najväčší umelecký zážitok v nás zanechalo naše účinkovanie na Detve. Už pri príprave týchto slávností a pri našom pôsobení na Detve sme spoznali vzácneho, skromného človeka, ktorý sa dokázal odovzdať tak, aby dosiahol úspech všetkých účinkujúcich. Nechtiac nám však poplietol hlavu, keď sa nám sľúbil na nácvik, ale pre isté príčiny návštevu zmenil na iný termín. Prišiel telegram, ktorý sa začínal: „Inžinier z Ruska nepríde, lebo...“ Vylúštili sme, že ide o pána Ing. Viliama Grusku z Bratislavy. Naše kontakty medzi ním a nami sa neprerušili.
Detva bola príjemným zážitkom. Pripomína, že o desať rokov sme opäť na Detve vystupovali. Keď sme ráno na toto vystúpenie odchádzali, chýbal nám jeden dobrý spevák Ondrej Lipták. Jeho vernosť k spevu a Gočovanu však dokázal. Zjavil sa na Detve. Odkrútil pedále svojho bicykla na trase Gočovo - Detva.
Ďalším veľkým zážitkom bolo nahrávanie v rozhlase v Banskej Bystrici na jeseň v roku 1992.
Nebolo to jednoduché, trvalo to dlho a bolo náročné. Nahrali sme tu niekoľko desiatok piesní z Gočova, čoho dôkazom je aj kazeta z tejto nahrávky.“

Týmito slovami sa nadšencom a prívržencom folklórnej skupiny Gočovan prihováral ich dlhoročný umelecký vedúci Ján Matajzík pri ich dvadsiatom výročí. Za ďalších desať rokov ubehlo mnoho času, samotný Ján Matajzík (1936-2010) už nie je medzi nami a tým viac si ho všetci členovia vážime, patrí mu náš obdiv a veľká vďaka. V živote to tak chodí, že jedni umierajú, iní prichádzajú a každý za sebou zanecháva veľký kus práce.
Od roku 2008 folklórna skupina patrí pod občianske združenie Gočovan, ktorého predsedom je Ondrej Hlaváč a umeleckou vedúcou Mária Poláková. Ani dnes nezúfame a každoročne absolvujeme mnoho vystúpení a tréningov, kde si vylepšujeme naše folklórne pásma. Taktiež sa staráme o zachovanie hmotnej kultúry, za čo patrí vďaka šikovným rukám našich žien, ktoré zorganizovali nie jednu výstavu.
Ako každý člen i ja som hrdá, že môžem byť jednou z vás a spoločne sa podieľať na tvorbe a zachovávaní autentického folklóru, ktorý je v dnešnom živote taký vzácny.
Bc. Mária Hlaváčová
Fotografie: archív súboru Gočovan
{gallery}folklor/gocovo/gocovan{/gallery}

































„Na jeseň v roku 1980 na istom stretnutí, skupina mužov zanôtila prekrásne ťahavé gočovské piesne. Práve vtedy začali špekulácie a zrod myšlienky v hlave vtedajšieho kultúrneho pracovníka v Gočove Janka Hlaváča, na založenie speváckeho zboru. Jeho nápad bol zaujímavý najmä preto, lebo Gočovo sa chystalo na oslavy 100. výročia narodenia nášho vzácneho rodáka akademika Jura Hronca.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-