Včelárim už 8 rokov.
Prečo si sa rozhodol pokračovať v tom, čo robí tvoj starý otec?
Rozhodol som sa, pretože mám na to viac dôvodov. Prvý je, že starý otec je mojím ľudským životným vzorom. Hoci som mu zo začiatku len pomáhal, aby nemal veľa práce, ale postupne mi pridával odbornejšie práce, až ma to začalo baviť. Začal som sa včeláreniu hlbšie venovať a prihlásil som sa aj na včelársku školu v Banskej Bystrici, kde som za tri roky vyštudoval odbor včelár. Ďalší dôvod bol, že som sa dostal na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, kde som zistil, že pracovať so zvieratami je jednoduchšie ako s ľuďmi a usúdil som, že včelárom nemôže byť hocikto, ale musí mať k tomu vzťah, pretože včelárenie nie je len hobby, ale aj poslanie, pretože ak nebudú zodpovední včelári, tak nebudú včely a keď nebudú včely, tak nebude plnohodnotný život na Zemi.
Čo ťa na tejto práci baví?
Baví ma hlavne ten kontakt so včelami, keď sa o ne starám. Som v prírode, kde je šum lietajúcich včiel a čerstvý vzduch. Baví ma objavovať nové poznatky o živote včiel. A baví ma aj zásobovanie so včelími produktmi pre zákazníkov, pretože viem, že im takto môžem pomôcť. Čiže pomáham hospodárskym zvieratám aj ľuďom.
Povedz nám nejakú zaujímavosť, ktorú ľudia nevedia...
Tých zaujímavostí o včelách je nespočetné množstvo. Každý rok sa niečo nové naučím. Ale môžem vypichnúť jednu, a to osobitne pozoruhodnú hierarchiu, aká panuje v úli. Už hneď mladá včielka po vyliahnutí vie, čo má robiť. Najskôr musí upratať vo vyliahnutých bunkách, čiže je „čistička“. Vekom sa stáva „staviteľkou“, keď z vosku stavia včelie bunky. Ďalej pokračuje ako „krmička“ pre mladé larvy a kráľovnú. Potom sa stane „strážkyňou“ úľa a až potom „lietavkou“, čiže až keď si prejde týmito fázami, tak môže do úľa nosiť nektár na med, peľ, vodu a propolis.
Aké produkty vo svojej farme vyrábate?
Začali sme najžiadanejším produktom, teda medom, ktorý – ak je priaznivé počasie – tak ho máme v 4 druhoch. Agátový, lipový, kvetový a lesný. Ďalej máme obnôžkový peľ, propolisovú tinktúru a sviečky z vosku.
Na čo sú dobré?
Tieto produkty majú pre ľudí veľmi pozitívne účinky. Hlavne na metabolizmus, krvný obeh, proti starnutiu organizmu, propolis má antibakteriálne účinky. Veľmi dobré zbrane proti vírusom!
Vedel by si nám stručne opísať priebeh ich výroby?
Med sa vyrába z prineseného nektáru, ktorý musia včely vysušiť na hodnotu aspoň 18 % vody, aby sa med nepokazil. Keď je med zrelý, tak ho včely v plaste uzatvoria, čiže zaviečkujú. Následne včelár povyberá plásty z úľa a vytočí ich v medomete, keď odstredivou silou vyfŕka med na steny medometu a ďalej steká do zbernej nádoby. Obnôžkový peľ sa odoberá pomocou peľochytu. Je to taká plastová platňa s dierkami, cez ktorú včela prejde, ale peľ, ktorý nesie na nožičkách, ten padá do šuplíka, ktorý potom včelár každý deň vyberá a potom ho buď suší alebo mrazí. A propolis sa oškrabáva z rámikov v úli a potom sa lúhuje v liehu. Sviečky sa robia z roztopeného vosku a zalievajú sa do foriem.
Čo by si poradil včelárom začiatočníkom?
Predovšetkým, aby si naštudovali základy teórie a spojili to s praxou u ochotných včelárov, aby si mohli utvoriť nejaký obraz. Každý má iné metódy a postupy. Začiatočník nech si vyberie, akou cestou sa chce vydať.
Akou rýchlosťou lietajú včely? Aký veľký náklad za letu unesú?
Včely lietajú rýchlosťou až 65 km za hodinu. Krídelká kmitajú 190-krát za sekundu. Včela unesie počas letu náklad rovnajúci sa dvom tretinám jej vlastnej hmotnosti. Vtedy letí rýchlosťou 20 až 30 km za hodinu. Za peľom a nektárom lietajú včely až do vzdialenosti 5 – 7 km.
Aké druhy medu poznáme a aký vyrábate vy?
Medy poznáme kvetové a medovicové. Tých kvetových je iksypsilon, pretože sa potom určujú, z akého kvetu sú. My mávame lipový, agátový, kvetový a lesný.
V akom ročnom období sa med vyrába?
Vyrába sa na jar a v lete.
Ako rozoznať pravý med od falšovaného?
Znakom kvality je napokon aj to, že pri otočení pohára s medom vzduchové bublinky stúpajú veľmi pomaly. Pri druhom teste skúste položiť lyžicu s medom do pohára s teplou vodou či čajom – ak sa rozpustí veľmi rýchlo, môže byť falošný. Pravý včelí med vydrží v tekutom stave dlhší čas a aby sa rozplynul, treba ho miešať. Najjednoduchším spôsobom, ako sa pri kúpe medu nepopáliť, je kupovať od včelára. Nájdite si vo svojom okolí takého, ktorému budete dôverovať. Skúsení včelári nemajú dôvod med falšovať a svoju produkciu zvyčajne predajú hneď v ten rok, ako med vytočia. Starnutím totiž stráca nielen na chuti, ale aj na pozitívnych zdravotných účinkoch.
Čo robí včelár, ak nie je sezóna na vyrábanie medu?
Včelár sa musí pripravovať na novú sezónu, pretože v sezóne nie je vôbec čas na výrobu úľov, rámikov, na opravu prístrojov, zariadení a pomôcok. Okrem toho sa venuje zákazníkom, alebo chodí na jarmoky, resp. vianočné trhy.
Interview pripravila Nikola Durančíková.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-