Včelárim už 8 rokov.
Prečo si sa rozhodol pokračovať v tom, čo robí tvoj starý otec?
Rozhodol som sa, pretože mám na to viac dôvodov. Prvý je, že starý otec je mojím ľudským životným vzorom. Hoci som mu zo začiatku len pomáhal, aby nemal veľa práce, ale postupne mi pridával odbornejšie práce, až ma to začalo baviť. Začal som sa včeláreniu hlbšie venovať a prihlásil som sa aj na včelársku školu v Banskej Bystrici, kde som za tri roky vyštudoval odbor včelár. Ďalší dôvod bol, že som sa dostal na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, kde som zistil, že pracovať so zvieratami je jednoduchšie ako s ľuďmi a usúdil som, že včelárom nemôže byť hocikto, ale musí mať k tomu vzťah, pretože včelárenie nie je len hobby, ale aj poslanie, pretože ak nebudú zodpovední včelári, tak nebudú včely a keď nebudú včely, tak nebude plnohodnotný život na Zemi.
Čo ťa na tejto práci baví?
Baví ma hlavne ten kontakt so včelami, keď sa o ne starám. Som v prírode, kde je šum lietajúcich včiel a čerstvý vzduch. Baví ma objavovať nové poznatky o živote včiel. A baví ma aj zásobovanie so včelími produktmi pre zákazníkov, pretože viem, že im takto môžem pomôcť. Čiže pomáham hospodárskym zvieratám aj ľuďom.
Povedz nám nejakú zaujímavosť, ktorú ľudia nevedia...
Tých zaujímavostí o včelách je nespočetné množstvo. Každý rok sa niečo nové naučím. Ale môžem vypichnúť jednu, a to osobitne pozoruhodnú hierarchiu, aká panuje v úli. Už hneď mladá včielka po vyliahnutí vie, čo má robiť. Najskôr musí upratať vo vyliahnutých bunkách, čiže je „čistička“. Vekom sa stáva „staviteľkou“, keď z vosku stavia včelie bunky. Ďalej pokračuje ako „krmička“ pre mladé larvy a kráľovnú. Potom sa stane „strážkyňou“ úľa a až potom „lietavkou“, čiže až keď si prejde týmito fázami, tak môže do úľa nosiť nektár na med, peľ, vodu a propolis.
Aké produkty vo svojej farme vyrábate?
Začali sme najžiadanejším produktom, teda medom, ktorý – ak je priaznivé počasie – tak ho máme v 4 druhoch. Agátový, lipový, kvetový a lesný. Ďalej máme obnôžkový peľ, propolisovú tinktúru a sviečky z vosku.
Na čo sú dobré?
Tieto produkty majú pre ľudí veľmi pozitívne účinky. Hlavne na metabolizmus, krvný obeh, proti starnutiu organizmu, propolis má antibakteriálne účinky. Veľmi dobré zbrane proti vírusom!
Vedel by si nám stručne opísať priebeh ich výroby?
Med sa vyrába z prineseného nektáru, ktorý musia včely vysušiť na hodnotu aspoň 18 % vody, aby sa med nepokazil. Keď je med zrelý, tak ho včely v plaste uzatvoria, čiže zaviečkujú. Následne včelár povyberá plásty z úľa a vytočí ich v medomete, keď odstredivou silou vyfŕka med na steny medometu a ďalej steká do zbernej nádoby. Obnôžkový peľ sa odoberá pomocou peľochytu. Je to taká plastová platňa s dierkami, cez ktorú včela prejde, ale peľ, ktorý nesie na nožičkách, ten padá do šuplíka, ktorý potom včelár každý deň vyberá a potom ho buď suší alebo mrazí. A propolis sa oškrabáva z rámikov v úli a potom sa lúhuje v liehu. Sviečky sa robia z roztopeného vosku a zalievajú sa do foriem.
Čo by si poradil včelárom začiatočníkom?
Predovšetkým, aby si naštudovali základy teórie a spojili to s praxou u ochotných včelárov, aby si mohli utvoriť nejaký obraz. Každý má iné metódy a postupy. Začiatočník nech si vyberie, akou cestou sa chce vydať.
Akou rýchlosťou lietajú včely? Aký veľký náklad za letu unesú?
Včely lietajú rýchlosťou až 65 km za hodinu. Krídelká kmitajú 190-krát za sekundu. Včela unesie počas letu náklad rovnajúci sa dvom tretinám jej vlastnej hmotnosti. Vtedy letí rýchlosťou 20 až 30 km za hodinu. Za peľom a nektárom lietajú včely až do vzdialenosti 5 – 7 km.
Aké druhy medu poznáme a aký vyrábate vy?
Medy poznáme kvetové a medovicové. Tých kvetových je iksypsilon, pretože sa potom určujú, z akého kvetu sú. My mávame lipový, agátový, kvetový a lesný.
V akom ročnom období sa med vyrába?
Vyrába sa na jar a v lete.
Ako rozoznať pravý med od falšovaného?
Znakom kvality je napokon aj to, že pri otočení pohára s medom vzduchové bublinky stúpajú veľmi pomaly. Pri druhom teste skúste položiť lyžicu s medom do pohára s teplou vodou či čajom – ak sa rozpustí veľmi rýchlo, môže byť falošný. Pravý včelí med vydrží v tekutom stave dlhší čas a aby sa rozplynul, treba ho miešať. Najjednoduchším spôsobom, ako sa pri kúpe medu nepopáliť, je kupovať od včelára. Nájdite si vo svojom okolí takého, ktorému budete dôverovať. Skúsení včelári nemajú dôvod med falšovať a svoju produkciu zvyčajne predajú hneď v ten rok, ako med vytočia. Starnutím totiž stráca nielen na chuti, ale aj na pozitívnych zdravotných účinkoch.
Čo robí včelár, ak nie je sezóna na vyrábanie medu?
Včelár sa musí pripravovať na novú sezónu, pretože v sezóne nie je vôbec čas na výrobu úľov, rámikov, na opravu prístrojov, zariadení a pomôcok. Okrem toho sa venuje zákazníkom, alebo chodí na jarmoky, resp. vianočné trhy.
Interview pripravila Nikola Durančíková.






























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-