Vďaka industrializácii Slovenska v 60-tych rokoch nahrádzali poťahy volov a koníkov prvé „ZETORY“! Aj tunajšie Jednotné roľnícke družstvo dostalo prvé „ÁČKO" ZETOR 25A a neskôr aj „KÁČKO“ Zetor 25K. Boli to “čudá“, ktoré „prtkali" a dokázali ťahať naloženú vlečku, čo nedokázali dva páre vraníkov!
A „totalitný“ režim donútil pôdohospodárov obrábať pôdu pásakmi „STALINCAMI“ a traktormi „ZETOR“!
Nuž, ako naši otcovia a mamky „drhli“ pre svetlú našu budúcnosť, tak ten „zločinný komunizmus“ vytláčal plebs z polí a nahrádzal ho technikou. Po rokoch malé ZETORY nahradili silnejšie nové typy Zetorov a staré išli do ˇšrotu“! No a tak prví traktoristi, ktorí vedeli, čo je to „ZETOR“, vyradené kusy za šrotovú cenu odkúpili od družstva.
Nuž posúďte sami, aké skvosty značky „ZETOR“ títo šikovní fanúšikovia zachránili. Najkrajší a najvzácnejší „ZETOR 25“ zrenovoval syn bývalého družstevného mechanizátora Juraja Gibalu, ktorého na estrádach v obci parodovali herci, ako “zanechal mláťačku na poli a na Vianoce mu snehové vločky pripomínali, že žatva skončila“ !!! Počas estrádneho vystúpenia nezniesol paródiu kritiky a odišiel urazený z „výročnej členskej schôdze“! Nuž a jeho syn Ivan teraz zreštauroval ZETOR 25 do takéhoto "skvostu“ (Viď obrázok).
No a nebol sám! Medzi viac ako dvadsiatkou traktorov, boli „naši seniori“! Nuž posúďte sami:
Otec Peter Priadka so synom Petrom prezentovali „ZETOR 6911 a ZETOR 8045“.
A že v Čiernom Potoku sú technici „vlastenci“ svedčia aj ďalšie traktory: Tomáš Gibala ZETOR 6911, Peter Gibala Zetor 4011, Vlado Marcinek ZETOR 6441, Peter Hriň Zetor8011, Jaroslav Zauška Zetor 7745, Peter Lakota ZETOR 4011, Marian Priadka ZETOR 7245, Dušan Marcinek ZETOR 6748, Miroslav Priadka ZETOR 25. Adrian Kováč ZETOR 7245-lis, všetci z obce Čierny Potok.
Štefan Bardoš ZETOR 12145, Karol Kisantal Zetor 7211, z obce Hodejov.
No a mali zastúpenie aj „najmodernejšie typy": Ivan Krnáč – traktor domácej výroby, odhŕňač snehu, Milan Nôta – nakladač, Ján Sebíň – traktor NEW HOLLAND, Vladimír Marcinek z Čierneho Potoka – malotraktor AGZAT, Peter Tóth z Blhoviec – malotraktor MITSUBISHI, Tomáš Gibala z Čierneho Potoka – malotraktor TK 14.
Okrem týchto skvostov mali traktoristi „obrovskú konkurenciu“ malých traktoristov, ktorí mali osobitnú výstavu.
Ocenených neuvádzam a nechávam na posúdení čitateľov webstránky Maj Gemer, ktorý je „ich ZETOR“!
Po „TRAKTORIÁDE“ po 11.00 hod. nasledoval program Dňa obce Čierny Potok.
Ženský spevácky súbor, vystrojený v krásnych krojoch, uviedol tradičný „dožinkový veniec“, ktorý symbolicky odovzdali starostke obce.
Vyvrcholením bolo vystúpenie folklórneho súboru „JANOŠÍK“ z Fiľakova v doprovode ľudovej hudby Ďatelinka Ondreja Molotu a Paľka Vilhana.
Po ich koncerte sa o ďalší program postarali ženy miestneho speváckeho zboru a mladí „šuhaji“. Po oficiálnom programe sa hostia otužili „Potockou radioaktívnou šťavicou" a “medokýšom“, poľovníckym gulášom, ktorý od skorých ranných hodín „kuchtili“ Ing. Peter Hriň so synom Petrom, Slavo Blahuta, Ivan Krnáč - „Klecek“ so švagrom, a ženy Marta Priadková, Anka Blahutová, Zuzka Hriňová, starostka obce Svetlana Šufliarska-Zaušková, a Olinka Hukelová nasmažili chutné tvarohové, makové... pampúchy.
Po skončení oficiálneho programu večer nasledovala tanečná zábava „až do rána bieleho“.
Foto: autor príspevku:
JUDR. Jozef Pupala

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-