Organizátori výstavy mali určité obavy, či bude dostatočné množstvo a sortiment vystavovaných produktov vzhľadom na nepriaznivé podmienky, zamrznuté kvety stromov na jar, najskôr mokro a následne veľmi suché počasie. O to bolo ich väčšie prekvapenie z bohatého a pestreho sortimentu produktov našej zeme.
Výstavu otvorili dňa 14.9.2019 od 09.00 hodine členovia miestneho výboru základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov – pani Helena Stanková-Vilhanová, Helena Hlásková a Ing. Peter Hriň, za prítomnosti ostatných členov zväzu záhradkárov, vystavovateľov a prvých návštevníkov. Výstava trvala až do 18.00 hodiny. Najkrajšie exponáty vyhodnotila pani Helena Stanková a Ing. Peter Hriň. Prví traja najúspešnejší vystavovatelia v každej kategórii obdržali diplomy a vecné ceny. Ceny predstavovali náradia a veci potrebné k záhradkárčeniu. (Výsledky si môžete pozrieť v tabuľkovej prílohe.)
O tom, že spomenutú prvú výstavu v roku 2018 si pozreli aj čitatelia zo vzdialených regiónov, nielen z Gemera, svedčí aj návšteva pani Hukelovej zo Zvolena a ďalších návštevníkov z Košíc, Rožňavy, Tornale atď.
Vystavovaných bolo tento rok 192 produktov! Nechýbali 40 kg tekvice vypestované Ing. P. Hriňom, 8 druhov fazule, ktorú vypestovala pani Oľga Hukelová. Z kvetín prezentovali tropický banánovník a citrónovník Ján Sebíň ml., z ručných prác zaujali vyšívané šaty Stanky Hriňovej.
Nuž, a že snaha rodičov – pestovateľov a remeselníkov neostala bez výchovného efetktu, svečí aj účasť malých pestovateľov a remeselníkov, ktorí boli ocenení mimo súťaže. Bolo si na čom popásť svoje oči. Krásne a majstrovsky naaranžované boli produkty na stoloch, na stenách, v chodbe, na schodišti do budovy, ale aj pred samotnou budovou kultúrneho domu. (Viď fotogaléria k príspevku.)
O tom, že v obci sú šikovní pestovatelia svedčia aj upravené a pestré zeleninové záhradky väčšiny obyvateľov obce, upavené a udržiavané kvetinové záhony pred domami, dekorované schodištia domov kvetmi...
Návštevníci výstavy si mohli pochutiť aj na chutnom, ako inak, zeleninovom – fazuľovom guľáši, v ktorom okrem korenín boli výhradne produkty domácich pestovateľov a chovateľov (vrátane klobások a údeného mäska), ktoré si mohli dospelí zapiť sudovým pivkom.
Účastníci výstavy, ale aj návštevníci, sa tešia na budúci ročník a sú zvedaví, čím záhradkári, pestovatelia a remeselníci opäť prekvapia.
Foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-