Organizátori výstavy mali určité obavy, či bude dostatočné množstvo a sortiment vystavovaných produktov vzhľadom na nepriaznivé podmienky, zamrznuté kvety stromov na jar, najskôr mokro a následne veľmi suché počasie. O to bolo ich väčšie prekvapenie z bohatého a pestreho sortimentu produktov našej zeme.
Výstavu otvorili dňa 14.9.2019 od 09.00 hodine členovia miestneho výboru základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov – pani Helena Stanková-Vilhanová, Helena Hlásková a Ing. Peter Hriň, za prítomnosti ostatných členov zväzu záhradkárov, vystavovateľov a prvých návštevníkov. Výstava trvala až do 18.00 hodiny. Najkrajšie exponáty vyhodnotila pani Helena Stanková a Ing. Peter Hriň. Prví traja najúspešnejší vystavovatelia v každej kategórii obdržali diplomy a vecné ceny. Ceny predstavovali náradia a veci potrebné k záhradkárčeniu. (Výsledky si môžete pozrieť v tabuľkovej prílohe.)
O tom, že spomenutú prvú výstavu v roku 2018 si pozreli aj čitatelia zo vzdialených regiónov, nielen z Gemera, svedčí aj návšteva pani Hukelovej zo Zvolena a ďalších návštevníkov z Košíc, Rožňavy, Tornale atď.
Vystavovaných bolo tento rok 192 produktov! Nechýbali 40 kg tekvice vypestované Ing. P. Hriňom, 8 druhov fazule, ktorú vypestovala pani Oľga Hukelová. Z kvetín prezentovali tropický banánovník a citrónovník Ján Sebíň ml., z ručných prác zaujali vyšívané šaty Stanky Hriňovej.
Nuž, a že snaha rodičov – pestovateľov a remeselníkov neostala bez výchovného efetktu, svečí aj účasť malých pestovateľov a remeselníkov, ktorí boli ocenení mimo súťaže. Bolo si na čom popásť svoje oči. Krásne a majstrovsky naaranžované boli produkty na stoloch, na stenách, v chodbe, na schodišti do budovy, ale aj pred samotnou budovou kultúrneho domu. (Viď fotogaléria k príspevku.)
O tom, že v obci sú šikovní pestovatelia svedčia aj upravené a pestré zeleninové záhradky väčšiny obyvateľov obce, upavené a udržiavané kvetinové záhony pred domami, dekorované schodištia domov kvetmi...
Návštevníci výstavy si mohli pochutiť aj na chutnom, ako inak, zeleninovom – fazuľovom guľáši, v ktorom okrem korenín boli výhradne produkty domácich pestovateľov a chovateľov (vrátane klobások a údeného mäska), ktoré si mohli dospelí zapiť sudovým pivkom.
Účastníci výstavy, ale aj návštevníci, sa tešia na budúci ročník a sú zvedaví, čím záhradkári, pestovatelia a remeselníci opäť prekvapia.
Foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.