Dňa 7.11.2014 sa v obci Čierny Potok v Gemeri uskutočnila výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Spomínaná schôdza bola spojená s pietnym aktom na uctenie pamiatky 15-tich obetí, ktoré boli odvlečené 4.11.1944 do koncentračného tábora Dachau. Okrem členov ZO SZPB sa tejto akcie zúčastnili aj vzácni hostia a to: plk.v.v. Ladislav Sládek, účastník bojov pri oslobodzovaní Budapešti, Artúr Szobonyia z Tornale, spojka medzi mjr. Kozlovom veliteľom partizánskej brigády maďarských antifašistov „RÁKOSI“, ďalej Sergey Nikitin, 3. tajomník veľvyslanectva Ruskej federácie v SR s delegáciou, plk.v.v. Arnošt Fila – návštevník podujatia z Prahy, Mária Salaiová, starostka obce Točnica a Ing. Pavel Brndiar, predseda Oblastného výboru SZPB. zdôrazňoval nezmyselnosť vojny, pripomenul prítomným udalosti odvlečenia obetí z obce, a vyjadril obavy zo vzostupujúcej propagácie myšlienok Slovenského štátu zo strany úradného predstaviteľa VÚC. Pán Sergey Nikitin, vedúci delegácie vo svojom príhovore vyjadril obdiv a uznanie nad udržiavaním spomienky padlých obetí v obci, upozornil aj na snahu veľvyslanectva vypátrať miesto odpočinku 3000 padlých sovietskych vojakov na území Slovenskej republiky. Ďalej spomenul svojho starého otca, ktorý padol v bojoch pri Budapešti. (pozn.autora: Za povšimnutie stojí, že došlo k stretnutiu plk.v.v. L. Sládeka s otcom pána Nikitina, pričom pán Sládek sa zúčastnil bojov pri oslobodení Budapešti v zostave 2. UF maršála R. J. Malinovského). Ing. Pavel Brndiar (predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote v príhovore zdôraznil potrebu inšpirovania mladých ľudí pre budúci priebeh udržiavania pamiatok obetí boja za slobodu a odkazu SNP. Túto novú generáciu počas uplynulého roka oslovovali členovia SZPB (z prítomných hlavne plk.v.v. L. Sládek, Artúr Szobonyia a JUDr. Jozef Pupala) formou besied so žiakmi základných škôl v okrese.
Po oficiálnej časti nasledovalo občerstvenie, ktoré plynulo prešlo do diskusie. Počas diskusie pán Sergey Nikitin referoval kladný postoj kolektívu Veľvyslanectva RF na adresu aktivít predsedu ZO SZPB Čierny Potok a vyjadril obdiv nad akciami k uchovaniu odkazu protifašistického odboja, ako sú akcie KVAPKA KRVI SNP, alebo športové súťaže na počesť účastníkov protifašistického odboja /Juraj LAKOTA, brig.gen.v.v. Imrich Gibala, František HRIŇ, Július PATÚŠ, Václav FAJČÍK...,/ Plk.v.v. Arnošt Fila v diskusii predstúpil a prezentoval svoj pozitívny postoj a údiv k organizovaniu takéhoto podujatia v maličkej obci, pričom obec má len zhruba 150 obyvateľov. Pokračoval a poprial ZO SZPB v Čiernom Potoku aj ďalšie úspešné udržanie prejavov úcty odkazu SNP a protifašistického odboja. Pri príležitosti 70. výročia zavlečenia obyvateľov Čierneho Potoka do koncentračného tábora sa spomienkového zhromaždenia zúčastnili aj predstavitelia ZO SZPB v Tornali predseda PaeDr. Marián Zelina, PaeDr. Jozef Hrubej a spojka mjr.Kozlova - Artúr Szobonya.
Veronika Rízová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.