v okolí mi vtedy priam vnukla myšlienku obdivu k obyvateľom obce, ktorí si ťažkou prácou a vytrvalosťou zarábali na živobytie v tomto síce krásnom a zdravom prostredí, ale najmä v omnoho drsnejších životných podmienkach v porovnaní s ľuďmi žijúcimi v nižších a bohatších regiónoch.
Dnes, keď žijem v úplne inom prostredí a v inom čase, mám celkom iný pohľad na túto obec. Získavam si ho aj prostredníctvom internetu. Už dávno som povedal, že záhumnia obcí sa v súčasnosti posunuli za chotár veľmi ďaleko a nie je problém zistiť informácie o živote v obci, i keď je to ďaleko od ich zdroja. Rozširuje sa sieť internetu a aj počítačová gramotnosť obyvateľov nielen miest, ale i obcí. Bol som milo prekvapený, keď som na internete pred pár rokmi zistil, že Stratená nie je na webovej sieti stratená. 
Vlastní oficiálnu stránku, ktorá má pekný a moderný vzhľad, kde sa návštevníci dozvedia všetko podstatné o obci a jej okolí. Zrejme, aj keď má obec iba 135 obyvateľov, má medzi nimi aj takých, ktorým nie je počítačová gramotnosť cudzia. A keď nepomôžu domáci, nájdu sa rodáci žijúci aj ďaleko od Stratenej, ktorí pomôžu svojimi odbornými radami či konkrétnymi činmi.
Kto pracuje s informáciami, aby ich zároveň využil pri tvorbe obecnej stránky, vie, že to nie je maličkosť. Zozbierať informácie, spracovať ich a ešte sa aj v pravú chvíľu s nimi prezentovať na obecnej stránke. Keď som počul, že túto stránku vymyslela, dala jej zaujímavý vzhľad a pravidelne sa o ňu stará starostka obce pani Erika Oravcová, zbystril som pozornosť. Sám dobre viem, že niečo také mať je pekná vec, ktorá zlepšuje rozhľad u vlastných občanov, ale nie je to len to. Veď byť starostkou obce, to nie je len starať sa o obecnú stránku, ale hlavne o iné dôležité veci v záujme občanov a zároveň si plniť povinnosti voči samospráve a nadriadeným orgánom. A práve preto starostke Stratenej patrí môj obdiv, že pri plnení iných povinností si našla čas aj na tvorbu obecnej stránky. A to nie je všetko! Keď som poznávaním stránky zistil, že Obecný úrad vydáva aj Spravodaj, farebne ilustrované obecné noviny, nevychádzal som z údivu. A keď som si všimol, kto má hlavný podiel na jeho vydávaní, musel som uznať, že Stratená v osobe starostky obce Eriky Oravcovej má v svojom vedení človeka na pravom mieste.
Ona je vlastne aj šéfredaktorkou spravodaja, jeho zostavovateľkou i tvorcom. Poviete si, že ľahko môže robiť niečo také, keď pozná obyvateľov obce, vie o všetkom, čo sa v obci deje, a to všetko z prvej ruky, lebo veď starostka by takou mala byť. Musíme však uznať, že aj keď každá obec má starostu, a predsa nevydáva ani obecné noviny, ani spravodaj. A to aj oveľa väčšie i s väčším ekonomickým zázemím ako je táto obec, ktorá je spojená s osadou Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Najbližšie noviny vydáva iba mesto Dobšiná, obec Vlachovo a Gemerská Poloma. Sem-tam sa môže nimi pochváliť ešte aj Nižná Slaná, ale to je na Slanskej doline všetko. Aj Rožňava, ako okresné mesto, musela pre nedostatok prostriedkov prestať vydávať Rožňavské listy. Ale Stracensko-Ladovský Spravodaj vychádza stále.
Nie, nie je to len spravodaj o tom, kedy a ako zasadalo obecné zastupiteľstvo a aké prijalo uznesenia k prerokovaným bodom. Zrejme by to ani nestačilo na zaplnenie stránok týchto novín. Všimol som si, že spravodaj si dal za úlohu priblížiť všetko, čo sa v obci udialo od ostatného čísla, stal sa akousi kronikou obce, všíma si jubilantov, alebo ľudí, ktorí sa niečím o napredovanie obce zaslúžili. Miesto v ňom si našla i rubrika Z kroniky obce, ktorú založil notár Ferdinand Simonffy v r. 1932. Cenné sú i zápisky o histórii úpravy rúd v Stratenej, ktoré sa datujú už od roku 1723, kedy sa začalo s úpravou rúd ťažených v Dobšinej a Mlynkoch. Opisujú sa tu aj bývalé udalosti, ktoré v minulosti niečím preslávili obec. Jedným takým je aj príspevok o ochotníckom divadle v Stratenej, ktorý napísal Ján Majer. 
Cenný je aj obrázok trinástich miestnych hasičov so zástavou z roku 1924. Dnes sa hasičskou činnosťou môžu pochváliť muži, ale i ženy ziskom cenných pohárov, ktoré si držia vo vitríne. Táto zaujímavá časť histórie a súčasné aktivity ľudí mali takú odozvu, že mohli zriadiť v obci akési obecné múzeum, alebo historickú izbu, kde sústreďujú rôzne artefakty a zaujímavosti z minulosti. Slávnostne ju sprístupnili 28. augusta 2010, keď si v obci zorganizovali Deň obce, spojený s oslavami 66. výročia SNP. Miesto pre informácie nechávajú aj tým, ktorí opustili v minulosti rodinný krb a odišli za lepším životom ďaleko za more a dnes si na Stratenú spomínajú a radi sa so svojimi zážitkami aj prostredníctvom novín podelia. Tak ako napríklad stratenský rodák Ed Resovsky z Ameriky. Stratenčanov potešia i také riadky, ktoré písal Jaroslav Sypěna o aktivite českých turistov počas Veľkej noci v Slovenskom raji, pričom nezabudli ani na Stratenú a na zážitky v nej počas týchto sviatkov.
O obsahu Spravodaja by sa dalo písať ešte veľa. Podstatné je, že prispieva k čo najširšej informovanosti a zároveň podnecuje k aktivite obyvateľov obce Stratená i jej časti Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Získava k písaniu ďalších, ktorí majú čo o obci a živote v nej napísať, najmä keď ide o obec s takým malým počtom obyvateľov. Je však evidentné, že obyvatelia si našli šikovnú a vzdelanú starostku v osobe Mgr. Eriky Oravcovej, ktorá všetky svoje vedomosti i schopnosti dáva pre prospech svojich voličov a obce. Preto aj v týchto voľbách jej zo 67 zúčastnených voličov prejavilo dôveru 55 a posunulo roky jej aktivity v tejto funkcii od roku 2006 aj na ďalšie volebné obdobie.
11.12.2010
Ondrej Doboš
MAJ GEMER
{gallery}obsah/stratena/spravodaj{/gallery}
{jcomments on}
Malá hornogemerská obec Stratená sa len tak ľahko nestratí ani medzi veľkými mestami Doporučený
Napísal(a) Ondrej Doboš
Medzi obce horného Gemera s nižším počtom obyvateľov patrí aj podhorská obec Stratená, nachádzajúca sa takmer v srdci Slovenského raja. Spomínam si, že keď som cez Stratenú po prvýkrát cestoval ako chlapec na školskom výlete do Dobšinskej ľadovej jaskyne, prechádzali sme pred malebným úzkym kaňonom tesnou kamennou bránou. Neskoršie bránu v záujme bezpečnej premávky zbúrali. To som vtedy ešte nevedel, že pred 2. svetovou vojnou mala oveľa úchvatnejšiu tvár. Neďaleko brány potom vybudovali Stratenský tunel, ktorý bol na Slovensku prvým cestným tunelom.
Cez Stratenú sa vždy prechádzalo z oblasti Vysokých Tatier na Gemer. Bola to vždy malá obec s domčekmi vedľa cesty. Nádherná príroda
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.