dokázať, že na toto on naozaj nepotrebuje kurz, iba svoju pevnú vôľu a prišiel.
Prišiel do Stratenej, nakládol vatru a čakal. Čakal, kým prehorí, kým sa vytvoria uhlíky a kým sa pridajú ďalší odvážlivci. Kým sme čakali, spokojne sme debatovali, on nenápadne posmeľoval moju nie veľmi odvážnu psychiku.
Keď sa však blížila hodina „H“, nebolo mi všetko jedno. A tie isté myšlienky určite blúdili v hlavách nenápadne sa prizerajúcich zvedavcov. S pokojom si pán Kubáni roztrúsil uhlíky, vyzul si topánky a kráčal. Kráčal akoby sa nič nedialo. To už nedalo pokoj ani mne, ani ostatným. Veľmi rýchlo sa rozrastal počet tých, ktorí sa začali vyzúvať. Iba som si povedala: „Idem a hotovo.“ A neverili by ste. Tie uhlíky vôbec nepálili! Pomyslela som si: „A na toto ma musel prehovárať!? To som nevedela sama urobiť ten prvý krok?“ Presne ako v živote. Je to o tom prvom kroku...
A to posmelilo aj ostatných. Niektorí sa poprechádzali po tých uhlíkoch ako po promenáde. A smiech, radosť, veselosť a podpichovanie nemalo konca kraja. Dokonca aj výborný zvuk bonga v podaní Martina Oravca a fujary v podaní Petra Horníka znásobovali celú perfeknú atmosféru.
Škoda, že ste všetci neboli s nami. Bolo fajn, bolo veselo a ešte sme sa vo svojom živote aj o krôčik posunuli. K smelosti, odvahe, dobrej nálade a chuti prekonávať samých seba.
Nabudúce neváhajte!!!
Ďakujeme, pán redaktor!"
Erika Oravcová
utorok, 13 december 2011 13:04
Pred Stratenskou Starou krčmou horelo Jožovi Kubánimu pod pätami Doporučený
Napísal(a) Erika Oravcová
V malej obci Stratená sa vždy niečo udeje. Ani nie tak dávno – v auguste tohto roku sa tu chodilo bosými nohami po žeravých uhlíkoch. Píše sa o tom v najnovšom čísle Stratensko-Ľadovského spravodaja, z ktorého sme vytiahli nasledovné vety z článku starostky obce Stratená pani Eriky Oravcovej: "A kto bol autorom tejto smelej myšlienky? Pán redaktor televízie JOJ − Jozef Kubáni. Pri poslednom nakrúcaní reportáže z Dobšinskej Ľadovej Jaskyne mi pripomenul peknú každoročnú akciu, ktorá sa organizuje v Starej krčme, a to „kurz prekonávania strachu“. Záverečným aktom celého kurzu je chodenie po žeravých uhlíkoch. Asi to pánovi redaktorovi nedalo spávať a svojou dobrodružnou povahou chcel
Zverejnené v
Stratená
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.