Posledný veľký úspech zaznamenala na siedmom ročníku celoštátnej súťaže mladých interpretov o Cenu Janky Guzovej, ktorej hlavným organizátorom je Spolok hudobného folklóru a Slovenský rozhlas. Finálový koncert tejto súťaže sa konal v Malom koncertnom štúdiu SRo v Bratislave 30. septembra 2010 v réžii významného slovenského etnomuzikológa Ondreja Dema, kde mladých interpretov ľudových piesní sprevádzal Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu (OĽuN SRo) pod vedením Miroslava Dudíka a Terchovská muzika Miloša Bobáňa. Hovoreným slovom prehliadku sprevádzala známa redaktorka a osvedčená moderátorka folklórnych programov Adriana Domanská.
Porota, zložená z ozajstných odborníkov z oblasti nášho hudobného folklóru, akými sú Ondrej Demo, Hana Kyseľová, Darina Laščiaková, Angela Vargicová a Marián Veselský to ako vždy nemala ľahké. Každý prednes bol niečím výnimočný, špecifický, osobitý a pôsobivý. Napokon porota rozhodla takto: Víťazkou sa stala Lenka Dubníčková z Malaciek, ktorá spievala nádherné svadobné obradné piesne zo Záhoria v úprave Ondreja Dema za hudobného sprievodu OĽuN SRo. Druhé miesto za precítený prednes svadobných piesní z Gemera v úprave Milana Rendoša a za hudobného sprievodu OĽuN SRo získala Jaroslava Miháliková z Ochtinej. Na treťom mieste sa umiestnila Lenka Barčáková z Dolnej Tižiny za interpretáciu Piesní z Terchovej v úprave Miloša Bobáňa, ktorú sprevádzala Terchovská muzika Miloša Bobáňa. Speváčky, ktoré sa umiestnili na druhom a treťom mieste sú nominované do ďalšieho ročníka tejto súťaže, ktorý bude v roku 2012.
Na záver odzneli v spoločnom speve všetkých súťažiacich piesne z repertoáru Janky Guzovej Šaľena ja bula, Oddam še, neoddam v sprievode OĽuN SRo pod vedením Miroslava Dudíka.
O svojich pocitoch a dojmoch zo súťaže sa Jarka Miháliková vyznala takto: “To, že Slovenský rozhlas Košice nominoval do súťaže o Cenu Janky Guzovej práve mňa, bolo pre mňa veľkou poctou. Teší ma, že som mohla naše krásne gemerské piesne zaspievať aj na západnom Slovensku, a to pred takými významnými osobnosťami slovenského folklóru, aké sedeli v porote, najmä pred Darinkou Laščiakovou, ktorá je mojím veľkým vzorom. Bola pre mňa veľká česť spievať na jednom pódiu s Lenkou Dubníčkovou (vedúcou speváckej zložky umeleckého súboru Lúčnica) - víťazkou tejto súťaže, a to, že som sa umiestnila hneď za ňou bolo pre mňa príjemným prekvapením, na ktoré budem ešte dlho spomínať.”
Tešíme sa s Jarkou Mihálikovou aj my a srdečne jej k tomuto úspechu gratulujeme.
Cenu Janky Guzovej odovzdala jej dcéra pani Želmíra Becková, ktorá pravidelne prichádza na toto podujatie z USA, kde žije a pracuje už vyše 40 rokov, aby sa zhostila tejto úlohy a ocenila interpretov, ale súčasne aj prácu svojej matky. Veď napokon bola to ona, ktorá iniciovala vznik tejto súťaže, aby sa tak naplnilo posolstvo a myšlienkový odkaz Janky Guzovej, vynikajúcej speváčky najmä východoslovenských ľudových piesní, ktorá pred rokmi rozospievala celé Slovensko.
Janka Guzová (4.4.1917 Žakarovce, okr. Spišská Nová Ves - 20.2.1993 New York) bola interpretka ľudových piesní, redaktorka v Slovenskom rozhlase, dramaturgička, autorka rozhlasových relácií o ľudovej hudbe, zberateľka pokladov piesňovej kultúry z rodného Spiša, susedného Šariša či Zemplína. Zapísala okolo 900 ľudových piesní, mnohé z nich sama naspievala a so spoluautormi ich asi 150 vydala v spevníkoch Spevy nášho ľudu a Janka Guzová spieva. Na gramoplatne pre Supraphon nahrala okolo Marta Mikitová
Foto: archív JM
{gallery}kultura/folklor/jm{/gallery}
{jcomments on}

































__________________________________________________
Opäť sa na nedávnej súťaži interpretov ľudových piesní potvrdilo, že Gemer má nejedného talentovaného speváka ľudových piesní, ktorí udržujú a propagujú jeho piesňové i hudobné bohatstvo. Takou je aj mladá študentka masmediálnych štúdií na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove Jaroslava Miháliková z Ochtinej, ktorá sa už od detstva venuje ľudovému spevu, účinkovala na nejednom podujatí a folklórnom vystúpení, je účastníčkou i sólistkou na rôznych folklórnych festivaloch (napr. Rok na Gemeri), je laureátkou hudobného folklóru okresu Rožňava v súťaži Hlase moj, hlase moj
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-