V tomto roku sme si pripomenuli 190. výročie vyhorenia Jelšavy 3. augusta 2019 spomienkovým podujatím pod názvom Jelšavskí pohorelci.
Pred 13-tou hodinou sa začali zhromažďovať hasiči pred mestskou tržnicou. O 13.00 hod. sa rozozvučali zvony Evanjelického kostola v Jelšave. Potom sa pohol sprievod na čele s funkčnou historickou striekačkou z Jelšavy, ťahanou koňom, po ňom do kroku hrala dychová hudba SMZ, a. s. Jelšava, miestni duchovní – Mgr. Ivan Bojna, námestný farár evanjelickej cirkvi a. v., Mgr. Timotej Hanes, kazateľ bratskej jednoty baptistov, JCLic. Peter Krajč, farský administrátor katolíckej cirkvi, hostia, hasiči, obyvatelia mesta.

Druhú časť sprievodu tvorila hasičská technika: CAS 30 TATRA 815-7, CAS 15 MERCEDES BENZ ATEGO, DA MERCEDES BENZ SPRINTER s hasičským člnom, DA štvorkolka – OR HaZZ Revúca, AVIA 30 – DHZ Hucín, CAS 32 TATRA 148 – DHZ Muráň a DHZ Plešivec, CAS 15 IVECO DAILY z roku 2010 – DHZ Jelšava, CAS 15 IVECO DAILY z roku 2015 – DHZ Čierna Lehota, Držkovce, Gemerská Ves, Kameňany, Ochtiná, CAS 15 IVECO DAILY z roku 2015 s protipovodňovou súpravou – DHZ Muráň, CAS 32 TATRA 815 – DHZ Jelšava, CAS 30 IVECO TRAKKER – ÖTE Tótkomlós z Maďarska, DA štvorkolky – DHZ Gemerská Ves, OR HaZZ Revúca, DA MITSUBISHI – DHZ Jelšava, Osobný automobil KIA – OO PZ Jelšava.
Sprievod zamieril do katolíckeho kostola sv. Petra a Pavla v Jelšave, technika zaparkovala od kaštieľa Coburgovcov smerom na Mníšanskú ulicu, kde si ju mohli pozrieť všetci záujemcovia.
Na úvod ekumenických bohoslužieb farský administrátor Peter Krajč privítal hostí – čestného prezidenta DPO SR PhDr. Ladislava Pethöa, zaslúžilých členov Ladislava Berkiho, Andreja Hudáka, Karola Karára a Ľubomíra Kisela, riaditeľa OR HaZZ plk. Mgr. Jozefa Mikudu, predsedov ÚzO DPO SR z Revúcej a Rožňavy Ing. Milana Brdárskeho a Mariana Kapustu, tajomníka ÚzO DPO SR Mgr. Michala Terraia, zástupcov SMZ, a. s. a SMZ – Služby Jelšava, dobrovoľných hasičov z rumunského Nadlaku pod vedením Ioana Roszkosa, dobrovoľných hasičov z maďarského Tótkomlósa pod vedením Sándora Nagya, zástupcov samospráv, miestnych organizácií a všetkých prítomných.
Po privítaní prebiehala krásna ekumenická bohoslužba všetkých troch cirkví – bratskej jednoty baptistov, evanjelickej a. v. a katolickej – modlitby striedali hudobné vstupy, historický vstup, v ktorom riaditeľka Mestského múzea Mgr. Tatiana Strelková ozrejmila historické fakty požiaru spred 190 rokov.
Pred požehnaním veliteľ – predseda DHZ Jelšava Ing. Pavol Zapletal odovzdal bojovú zástavu dobrovoľným hasičom z Tótkomlósa. Podľa maďarského protokolu môže dekorovať zástavu prvou stuhou žena, preto ju odovzdala Gabriela Jakubecová, členka DHZ Jelšava. Pri spomienke 190. výročia vyhorenia mesta Jelšava boli odovzdané stuhy na bojové zástavy Dobrovoľným hasičským zborom Čierna Lehota, Držkovce, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Kameňany, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Nadlak, Ochtiná, Plešivec, Tótkomlós a Okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej. Okrem stúh bolo odovzdané aj Vyznamenanie za spoluprácu III. stupňa Obvodnému oddeleniu policajného zboru v Jelšave za spoluprácu pri plnení úloh pri ochrane obyvateľov pred požiarmi a aj Pamätné listy OR HaZZ v Revúcej, DHZ Nadlak, ÖTE Tótkomlós, ÚzO DPO SR v Revúcej a v Rožňave.
Po požehnaní sa prítomní presunuli pred budovu Mestských služieb, kde čestný prezident DPO SR PhDr. Ladislav Pethö odhalil sochu sv. Floriána, farský administrátor Peter Krajč poukázal na historický význam sv. Floriána a “našu“ sochu posvätil. Na záver Lenka Szabová zarecitovala Poému o Jelšave a jej hasičoch.
Nastal čas presunúť sa do priestorov pred kaštieľ Coburgovcov, kde bola vykonaná moderovaná ukážka. Po simulovanej havárii motorového vozidla jednotka z OR HaZZ vykonala vyslobodzovacie práce zranenej osoby, ktorej bola vykonaná predlekárska prvá pomoc. Po vyslobodení zranenej osoby však začalo auto horieť a jednotka z maďarského Tótkomlósa vykonala hasebné práce na CAS 30 IVECO TRAKKER.

Záujemcovia si mohli na nádvorí pozrieť historické koče, striekačky, PP 20 z Jelšavy, CAS 25 ŠKODU RTHP zo SMZ, a. s. Jelšava a Aviu 30 z obce Rákoš. V priestoroch kaštieľa boli vystavené uniformy z rôznych krajín od Ľubomíra Vanka z Martina-Priekopy z hasičského múzea. Ďalšou výstavou bola výstava modelov hasičských áut, ktoré vyrobil z papiera Miroslav Kováč, člen DHZ Jelšava. Okrem papierových modelov sme vystavovali kovové modely od jelšavských dobrovoľných hasičov. Jeden model nám venoval aj pán Ján Bendík z Revúckej Lehoty. V ďalšej miestnosti boli vystavené historické dokumenty a fotografie a výtvarné práce detí s hasičskou tematikou. Súčasné fotografie a videá boli prezentované v premietacej miestnosti kaštieľa.
Bolo to krásne spomienkové podujatie. Za pomoc pri realizácii tohto podujatia ďakujeme vedeniu mesta, zamestnancom mesta, Mestského múzea a Mestských služieb v Jelšave, SMZ, a. s. Jelšava, duchovným pastierom zainteresovaných cirkví za ochotu spolupracovať na takomto podujatí, členkám Klubu dôchodcov a Občianskemu združeniu Jelšavanka, Andrejovi Hudákovi, Atillovi Žilkovi, Róbertovi Csatárimu a Dušane Babiakovej V neposlednom rade ďakujeme všetkým hasičom, ktorí zavítali medzi nás a pripomenuli si s nami túto smutnú udalosť.
Gabriela Jakubecová
Foto: G. Jakubecová a Mgr. Michal Terrai

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-