zdôveruje svojim priaznivcom s uverejnenými príbehmi o tom, ako sa dostala na sklonku svojho nie jednoduchého života k písaniu, keď spomína: „Vychádzali mi od srdca tak, ako som to cítila a sú o tom, čo som si zapamätala, i o tom, čo mi rozprávala moja mama a všetci, ktorí vtedy so mnou žili.“ Môžem k tomu doložiť i jej túžbu, aby sa o tom dozvedeli všetci, ktorí sa narodili po nás, i tí, ktorí na svet ešte len prídu. Aby sa dozvedeli ako dakedy žili ľudia, aký bol ich život, ich práca, čo všetko robili. Aby sa takto udržali aj zvyky, obyčaje, hry, piesne, udalosti a rozprávky, ktoré sa na dedine udiali a zachovali. "Veď o kom a o čom budú rozprávať svojim deťom, keď sa to nedozvedia od nás?" – pýta sa nás všetkých vo svojom slove na úvod.
Pekne viazaná a s bohatým fotografickým materiálom a maľbami skrášlená kniha Emílie Ivanovej, rod. Nemcovej "Žila som s nimi" má 167 strán. Vydala ju spoločnosť Roveň z Rožňavy a vytlačil ju Alfaprint, s. r. o v Martine. Na to, aby ste sa s knihou zoznámili je k dispozícii ešte niekoľko výtlačkov. Radi vám ju na dobierku pošlú, ak napíšete svoju požiadavku na adresu: Emília Ivanová, rod. Nemcová, Gočovo 127, 049 27 Vlachovo.
MG - Ondrej Doboš
Emília Ivanová, rod. Nemcová: RUSADLIE ZA MOJEJ MLADOSTI
|
Zlá je, milí, zlá je na nás novina, s tich stromšekóu, tot najkrajší vischíná, ked vischíná, nech vischne od korena, sama si si, mojä milá príčina.
Sama si si, milá mojä, sama si, švárnich chlapcóu z vešera púščäla si. Vet som jä ich nepúščäla pre zlú vec, len pobozkat mojo líško a íst preč. (ľudová pieseň) Na záver stavania májov postavili parobci aj jeden veľký, ozdobený farebnými pantlíkami, na moste pri šetierni. Robili tak z úcty k všetkým vlachovským ženám a devám. Nezabudli po jednom máji postaviť aj pred farou a pri vstupe do kostola. Neskôr sa namiesto brezy nosili kvety. Na druhý deň, vo svätodušnú nedeľu ľudia išli do kostola za zvuku zvonov ozývajúcich sa z kostolnej veže. Celé rodiny obdivovali postavené máje, brezy, javore, či smreky pri každom dome, kde bývali dievky. V niektorých oknách boli vystavené aj ozdobné kvetinové koše s krásnymi kvetmi, hortenziami.
Všetci spoločne sme išli popred faru cez lavičku ponad potok vedľa školy. Keď sme vystúpali hore schodmi a prešli cez bráničku, dostali sme sa do nádherne vyzdobeného kostola, ktorý voňal po smrekových vetvičkách. Oblečení sme boli v krásnych sviatočných krojoch s pobožnou knižkou – Tranosciom v ruke. Podľa vrúcneho spevu, ktorý sa niesol celým kostolom bolo cítiť, že Duch Svätý vstúpil do našich sŕdc a Božia prítomnosť bola s nami. Po skončení služieb Božích sme si pred kostolom navzájom popriali požehnané sviatky a pomaly sa rozchádzali do svojich príbytkov, aby sme mohli prežívať toto sviatočné popoludnie so svojou rodinou. Tento svätodušný deň bol pre všetkých balzamom na dušu, naplnený láskou, radosťou, zdravím a Božím požehnaním. Mladí ho ukončili na bále pri muzike a tanci, starší doma so spevom nábožnej piesne:
Duchu Svätý, daj lásky, veď je to tak treba, jak tej vody a chleba. Nech vánok tvoj zaveje, a oživí nádeje. Čuj hlasy naše tento svätodušný deň, keď vrúcne k Tebe voláme. (nábožná pieseň) |































__________________________________________________



noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-