Predmetom mesiaca júl v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je sova plamienka driemavá (Tyto alba). Plamienka driemavá má na rozdiel od iných druhov našich sov tzv. závoj – perový útvar na tvári – srdcovitého tvaru. Má perlované, jemné perie. Je kozmopolitne rozšírená, v Európe sa vyskytuje v blízkosti ľudských sídiel i priamo v nich. Na Slovensku je väčšina populácie koncentrovaná v nížinách a pahorkatinách, teda hniezdi aj tu, v Gemeri-Malohonte. Hniezdi najmä na povalách kostolov a stodôl a iných málo navštevovaných miestach. Živí sa predovšetkým myšami a inými malými hlodavcami. Loví iba v noci, úkryt opúšťa až po zotmení. Na Slovensku patrí plamienka medzi ohrozené druhy. Jej úbytok je spôsobený hlavne miznutím Tento jedinec tiež uhynul v dôsledku zrážky s autom v blízkosti Rimavskej Soboty na jar roku 2008. Je zvláštna mimoriadne svetlým sfarbením. V strednej a severnej Európe majú plamienky obvykle hnedastý, okrovožltý spodok tela a tmavší chrbát. Takáto svetlá forma pripomína poddruh, ktorý obýva západnú a južnú Európu a na Slovensku je vzácny.
Program Gemersko-malohontského múzea na mesiac júl 2010
Aktuálne výstavy
Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v čase dualizmu
4. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstava „Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v období dualizmu” predstavuje Rimavskú Sobotu na prelome
Špirhač-Gacek-Trúlelek. Zo života netopierov
11. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Spoločnosťou pre ochranu netopierov. Pod týmto zaujímavým názvom sa predstavuje návštevníkom výstava zameraná na problematiku výskytu a ochrany výnimočných, vzácnych a celoeurópsky chránených živočíchov, netopierov, na Slovensku. Na 11 výstavných paneloch podáva základné informácie o výnimočnosti, spôsobe života 28 druhov netopierov, ktoré sa v našej prírode vyskytujú. Názov výstavy tvoria ľudové pomenovania týchto cicavcov, pod ktorým ich v jednotlivých regiónoch Slovenska pozná verejnosť.
Príbeh múmie menom Tasherithnetiak
15. máj 2010 – 31. júl 2010
V roku 1910 právnik a cestovateľ István Munkácsi Süteő daroval Gemerskému stoličnému múzeu unikátny zbierkový predmet - múmiu ženy menom Tasherithnetiak. Múmia pochádza z lokality Abusír el-Melek z obdobia 21. až 25. panovníckej dynastie (1087 - 664 pred Kr.). Na výstave sú sprístupnené aj iné zbierkové predmety, ktoré I. Süteő získal na svojich dobrodružných cestách po Egypte. Priestor je venovaný aj samotnému Istvánovi Munkácsi Süteőovi, ako aj jeho rodine. Na výstave je vystavený aj súbor unikátnych kolorovaných pohľadníc z prelomu 19. a 20. storočia, s reáliami Káhiry, ktoré vykresľujú život v Egypte na prelome storočí.
Egypt – dar Nílu
(zo súkromnej zbierky Jána Hertlíka)
15. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstava vznikla v spolupráci so súkromným zberateľom Jánom Hertlíkom, ktorý prezentuje svoju netradičnú zberateľskú vášeň. Ján Hertlík v roku 2002 prvýkrát navštívil Egypt, pričom ho táto africká krajina opantala svojou bohatou históriou písanou na brehoch Nílu. Egypt sa stal pre zberateľa Jána Hertlíka určitým životným štýlom. Predmety – repliky, ktoré získava na egyptských bazároch sa snaží rôznymi maliarskymi technikami upraviť na podobu originálov, aké sú vystavené v múzeách po celom svete.
Stála expozícia Protifašistický odboj a SNP v Gemeri- Malohonte
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku predmetu mesiaca júl, ako aj aktuálnych výstav a stálych expozícií.
Otváracie hodiny:
január - marec: Po-Pi 9.00 – 17.00
apríl - september: Po-Pi 9.00 – 17.00
So-Ne 9.00 – 16.00
október - december: Po-Pi: 9.00 – 17.00
Kontakt:
tel. 047/56 32 741, 56 32 730, fax. 047/56 322 730
E – mail:
Internetová stránka: www.gmmuzeum.sk
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-