Prístup do Heliktitového dómu je pomerne exponovaným výstupom po sintrových nátekoch do úzkeho okna plazivky. Potom sa treba plaziť na hranici prieleznosti asi
Keď sa rozhliadneme, kam sme sa to dostali, máme dojem, že sme sa ocitli v aragonitovej jaskyni. Ak náhodný návštevník už navštívil Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, tak si po chvíli všimne, že tieto heliktity sú trošku odlišné. Tvorí ich kalcit, čo je rovnako ako aragonit, uhličitan vápenatý. Rozdiel je iba v spôsobe kryštalizácie. Môžeme hodiny blúdiť týmto nádherným priestorom a obdivovať bizarné kalcitové formy, ktoré tu príroda vytvorila. Nestačí iba povrchný pohľad. Ten nemôže odhaliť drobné detaily, ktoré spleť heliktitov skrýva.
Heliktity tu rastú aj v pásoch ako v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Bežne dorastajú do dĺžky až
Pre porovnanie uvádzame aj heliktity z Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Táto unikátna jaskyňa bola objavená v roku 1954 pri razení štôlne Kapusta na kopci Hrádok. Ten sa nachádza medzi Štítnikom a Jelšavou. Baníci tak objavili omnoho väčší poklad, ako pôvodne hľadali. Jaskyňa je sprístupnená pre verejnosť a žiadny návštevník Slovenského krasu by si nemal nechať ujsť jej návštevu. Na rozdiel od heliktitov v Krásnohorskej jaskyni, ktoré sa nachádzajú v pre verejnosť neprístupnej časti a pozrieť si ich môžu iba štíhlejší jaskyniari, tieto heliktity môže vidieť každý.
V Heliktitovom dóme sa nachádzajú aj ďalšie nádherné formy sintrovej výzdoby. "Punčový" stalagnát a "citrónový" stalagmit sú jeho dominantou. Cez nízky prechod sa dostaneme do druhej časti dómu, kde sú najzaujímavejšie heliktity. Jaskyniarka má nad hlavou jeden z najväčších sintrových bubnov nachádzajúci sa v jaskyniach Slovenského krasu. Musíme dávať veľký pozor pod nohy, aby sme na podlahe nepošliapali unikátne egutačné vežičky.
Text a foto: RNDr. Jaroslav Stankovič
(Prevzaté so súhlasom autora z webstránky: www.krasnohorskajaskyna.sk">)
FOTOGALÉRIA:
{gallery}kultura/krasj{/gallery}
{jcomments on}

































__________________________________________________
Krásnohorská jaskyňa, nachádzajúca sa na hornom Gemeri neďaleko Rožňavy, je jaskyňou rôznych bizarných, ťažko vysvetliteľných javov. Morfologicko – tektonickým unikátom je
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-