Reštaurovanie unikátnych portrétov na pergamene z obdobia okolo roku 1800
Napísal(a) J. Aláč
Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 - V rokoch 2021 až 2022 Gemersko-malohontské múzeum komplexne zreštaurovalo dva výtvarné diela zo zbierkového fondu výtvarného umenia: Portrét lekára Jánosa Tóth Pápaiho (1752 ? – 1831 ?) a Portrét jeho manželky. Diela sú unikátne tým, že sú vytvorené technikou pastelu na pergamene. Výskyt výtvarných diel vytvorených touto technikou je na Slovensku veľmi ojedinelý, a preto je dvojica portrétov od neznámeho autora považovaná za mimoriadne vzácnu.
Okrem umeleckej hodnoty je zaujímavá aj ich historická hodnota, keďže ide o významného chirurga a očného lekára, ktorý pôsobil v Gemeri-Malohonte od konca 18. storočia. Nemáme presné údaje o tom, kde a kedy sa János Tóth Pápai narodil, s určitosťou však vieme, že v roku 1793 pôsobil ako chirurg širkovského obvodu. Pravdepodobne už v tom čase sa zaoberal aj liečením očných chorôb, nielen v Gemeri-Malohonte, ale aj v susedných župách. Nevieme ani kedy sa prisťahoval do Rimavskej Soboty avšak v roku 1806 tu už žil.
Gemersko-malohontské múzeum skvalitnilo svoje odborné činnosti prostredníctvom vybavenia fotografického pracoviska
Napísal(a) J. Aláč
Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 - Vďaka podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia z roku 2021 Gemersko-malohontské múzeum v rokoch 2021 a 2022 postupne vybavilo svoje fotografické pracovisko tromi zostavami fotovybavenia. Vďaka tomu múzeum výrazne skvalitnilo fotografickú dokumentáciu zbierkových predmetov pre ich odborné spracovanie a dokumentáciu, ale i fotografovanie pre propagačné, publikačné a vedecko-výskumné výstupy.
„Každá zo zostáv je určená pre iný typ, presnejšie veľkosť zbierkových predmetov. Od najmenších zbierkových predmetov ako mince, medaily, alebo fragmenty archeologických nálezov fotografovaných v produktovom svetelnom boxe, cez stredne veľké zbierkové predmety ako keramika, výrobky zo skla, či odevy, alebo textil... až po rozmerné zbierkové predmety ako poľnohospodárske náradie, alebo prvky vybavenia interiéru obydlí, nábytok a podobne,“ konkretizoval Ján Aláč, vedúci Dokumentačného oddelenia a správy zbierok.
AJ tohto roku získala múzejná knižnica v Rimavskej Sobote dotáciu na nákup literatúry
Napísal(a) I. Krnáčová
Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 – Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala aj v tomto roku dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu poskytol Fond na podporu umenia na akvizíciu odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry z Gemera-Malohontu, v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea. Literatúra je dostupná zdarma širokej čitateľskej verejnosti.
Vďaka finančnému príspevku čitatelia môžu študovať napríklad osem doposiaľ vydaných zväzkov Encyclopaedie Beliany, Encyklopediu kachlů... gotiky a renesance, Encyklopediu pravěkých pokladů..., knižné tituly z histórie: Az átmenet bizonytalansága : Az 1918/1919-es impériumváltás Pozsonytól Kassáig, Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.
Pozvanie na prvé stretnutie literárneho klubu Nové LITOKRUHY
Napísal(a) T. Bachňáková
Víťazi ObFZ Rožňava vo futbale v kategórii dorast v rokoch 1996 – 2020
Napísal(a) Š. Tomášik
V tlači bola pomerne málo venovaná pozornosť mládežníckym súťažiam. Práve v príspevku Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o víťazoch ObFZ Rožňava v kategórii dorast od roku 1996 doteraz (posledné dva ročníky sa nehrali). Text dopĺňa fotografia. V závere príspevku sú uvedené kádre dvoch víťazov.
Prehľad víťazov:
1995 / 1996 K. Teplica
1996 / 1997 Rožňava
1997 / 1998 Hrhov
1998 / 1999 Dobšiná
1999 / 2000 Plešivec
Ľudovít Mikuláš – 45. výročie úmrtia
1. august – Ľudovít Mikuláš (24.7.1896 Jelšava – 1.8.1977 Revúca) – včelár, obuvník.
Po skončení ľudovej školy v Jelšave sa u svojho otca vyučil obuvníckemu remeslu a po jeho smrti prezval rodinnú obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. Pôsobil tiež ako zástupca starostu a starostu Jelšavy (1931 – 1945). Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru. Svoje znalosti o včelstve prezentoval odbornými prednáškami a článkami, ktorými prispieval do časopisu Včelár a novín Szabad Földmüves. V roku 1927 založil Včelársky spolok v Jelšave a do roku 1945 bol jeho predsedom. Po roku 1945 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Pôsobil aj ako predseda Gemerskej včelárskej župy v Rimavskej Sobote. MM-
Eugen Morvay – 120. výročie narodenia
1. august – Eugen Morvay (1.8.1902 Tisovec – 7.5.1945 Praha) – grafik, maliar, bábkar, pedagóg.
Študoval na Umeleckej akadémii v Jeruzaleme a na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Bol učiteľom kreslenia na stredných školách na Slovensku, od r. 1940 riaditeľ gymnázia v Mukačeve. Maľoval realistické krajiny, portréty, figurálne kompozície. V grafike sa venoval linorytu a vydal knižne cyklus 20 pôvodných tlačí. Zaoberal sa bábkarstvom, bol autorom hier i bábok. Známe sú jeho grafiky Tisovský dvor, Bez práce, Ulica v Tisovci, Harmonikár, Huculský chlapec, Po modlitbe, Sedliak zo Šumiaca, Drevenice v Telgárte, Rusínska žena a i.-MM-
Jozef Cénik – 100. výročie narodenia
8. august – Jozef Cénik (8.8.1922 Tisovec – 5.1.2002 Bratislava) – stavebný inžinier, architekt.
Maturoval v Tisovci. Po ukončení štúdia na SVŠT v Bratislave sa špecializoval na pozemné stavby a pracoval v ateliéri prof. Emila Belluša a spolupracoval na projektovaní diel v Bratislave: Pavilón teoretických ústavov SVŠT, Hotel Devín, Nová radnica, Slovenské magnezitové závody Banská Bystrica a i. V r. 1951 – 1983 pracoval v Hydroprojekte Bratislava. Tu vytvoril stredisko architektúry, ktorého sa stal vedúcim a vychoval viacerých výkonných projektantov – architektov. Vytváral architektonickú koncepciu vodných diel na Váhu a pracoval na architektúre čerpacích staníc a objektov vodohospodárskych staníc. Spracoval urbanistické štúdie a koordinoval práce na bioprojekte vodného diela Gabčíkovo. MM-
Vladimír Mináč – 100. výročie narodenia
10. august – Vladimír Mináč (10.8.1922 Klenovec – 25.10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil na protifašistickom odboji v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a mnohé iné. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. Ministerstvo kultúry SR zriadilo Nadáciu Vladimíra Mináča na každoročné udeľovanie Ceny Vladimíra Mináča za výnimočný prínos v oblasti kultúry. -MM-
Cyril Kraus – 10. výročie úmrtia
11. august – Cyril Kraus (3.7.1928 Tisovec – 11.8.2012 Bratislava) – literárny historik a kritik.
Po štúdiu na FF UK v Bratislave pracoval od roku 1951 ako vedecký pracovník v Ústave slovenskej literatúry SAV. Vedeckú prácu začínal ako literárny kritik slovenskej povojnovej poézie. Neskôr sa venoval najmä literárnej histórii, textológii a muzeológii a zameral sa na obdobie slovenského literárneho romantizmu a klasicizmu. Je autorom mnohých literárnych štúdií, úvah a kritík, vydaných knižne i časopisecky. Výsledky svojich výskumov popularizoval aj v spolupráci s rozhlasom a televíziou. Koncepčným a vývinovým otázkam národnej literatúry sú venované mnohé jeho monografie. Významným vkladom do literárnohistorického bádania bola jeho editorská činnosť. Okrem sprístupnenia pramenného materiálu k dejinám slovenskej kritiky pripravil vydanie literárnych a literárnokritických diel mnohých slovenských spisovateľov, antológiu z poézie klasicizmu, objavný dvojzväzkový výber z romantickej poézie a prózy. Pripravil podklady pre Slovník tisovského nárečia, ktorý doplnil a vydal v roku 2012 Ján Caban. -MM-
Ladislav Farkaš – 95. výročie narodenia
11. august – Ladislav Farkaš (11.8.1927 Ratkovské Bystré) – herec, režisér.
Detstvo prežil v Ratkovej, kde navštevoval aj meštiansku školu. V roku 1944 absolvoval Obchodnú akadémiu v Kežmarku, pôsobil ako úradník v Šafárikove (Tornaľa) a v Muráni. Od roku 1951 člen činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, od roku 1974 režisér i herec Divadla pre deti a mládež v Trnave, od roku 1979 riaditeľ Domu umenia v Piešťanoch. Ako herec sa uplatnil v žánrovo a typovo rozmanitých postavách. Účinkoval aj vo viacerých slovenských filmoch. V 60. rokoch začal režírovať najmä veseloherný repertoár (najúspešnejšia bola hra G. Feydeau: Chrobák v v hlave, 1969), inscenácie pre deti a rozhlasové hry, dramatizoval literárne predlohy, režíroval vlastné dramatizácie rozprávok. V jeho šľapajach kráča aj jeho syn Boris Farkaš. -MM-
Eva Krajčiová – 40. výročie úmrtia
14. august – Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava – 14.8.1982 Rožňava) – knihovníčka, archivárka.
Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole. Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru. -MM-
Eva Rysová – 90. výročie narodenia
16. august – Eva Rysová (16.8.1932 Hajnáčka, okres Rimavská Sobota) – herečka.
Po ukončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave v triede Júliusa Pántika účinkovala v Armádnom divadle v Martine, pôsobila v Krajskom divadle v Trnave a v Krajskom divadle v Nitre. V roku 1966 sa stala členkou divadla Nová scéna v Bratislave. Za roky strávené v divadle stvárnila množstvo žánrovo i charakterovo rozmanitých postáv. Predstavila sa aj v mnohých televíznych inscenáciách, pôsobila v Slovenskom rozhlase, venovala sa dabingu. Do roku 2012 vyučovala umelecký prednes a javiskovú reč na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. V r. 2003 získala Krištáľovú ružu a v r. 2005 bola ocenená Cenou Karla Čapka. -MM-
Mária Daxnerová – 200. výročie narodenia
18. august – Mária Daxnerová (18.8.1822 Tisovec – 31.5.1901 Tisovec) – osvetová pracovníčka, publicistka.
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Patrónka gymnázia v Revúcej. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. -MM-
Marian Lapšanský – 75. výročie narodenia
21. august – Marian Lapšanský (21.8.1947 Tisovec) – hudobník, klavirista, pedagóg.
Študoval na Základnej umeleckej škole v Tisovci a v Rimavskej Sobote. Už ako žiak hrával v amatérskom sláčikovom orchestri pri Švermových železiarňach v Tisovci. Študoval na bratislavskom konzervatóriu, na AMU v Prahe a na Čajkovského konzervatóriu v Moskve. V rokoch 1975 – 1978 bol sólistom Štátnej filharmónie v Košiciach, neskôr pôsobil ako klavirny virtuóz Slovenskej filharmónie v Bratislave. Od r. 1983 spolupracoval v štvorručnej hre, resp. v hre na dvoch klavíroch s Petrom Toperczerom v klavírnom duu. Zastáva mnoho významných odborných funkcií, zaoberá sa prípravou, koncepciou a realizáciou viacerých podujatí. Vydal viac ako 30 hudobných nahrávok. Od roku 1987 je pedagógom na VŠMU v Bratislave a na hudobných akadémiách v Prahe, Banskej Bystrici a v Brne. V rokoch 2005 – 2021 pôsobil ako generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie. Patrí k špičke klavírneho slovenského interpretačného umenia, ako klavirista vystupuje po celom svete a získal mnoho medzinárodných prestížnych ocenení. -MM-
Ľudovít Augustín Gál – 200. výročie narodenia
30. august – Ľudovít Augustín Gál (30.8.1822 Ratková – 5.2.1894 Muránska Dlhá Lúka) –
učiteľ, farár, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok, publicista.
Študoval v Rožňave, Bratislave, Levoči, Halle. V roku 1844 na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry odišiel s ostatnými študentmi do Levoče. Potom bol vychovávateľ v Rimavských Janovciach, kaplán v Ratkovej, od r. 1849 učiteľ v Tisovci a od r. 1856 farár v Muránskej Dlhej Lúke. Účastník bojov o rečovú rovnoprávnosť, spoluzakladateľ revúckeho gymnázia, patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej. Prispieval článkami najmä do Pešťbudínskych vedomostí, kde publikoval aj ním zozbierané povesti a rozprávky. -MM-
Anton Macák – 50. výročie úmrtia
31. august – Anton Macák (25.10.1907 Vištuk – 31.8.1972 Revúca) – kňaz, zberateľ folklóru, básnik, botanik, prekladateľ, umeleckým menom Bystrík Muránsky.
Teológiu študoval v Ríme. Pôsobil ako duchovný v Trnave, Šaštíne, v Plešivci, v rokoch 1952-72 ako administrátor farnosti v Muráni. Zaoberal sa cirkevným spevom a hudbou a spracoval chrámový spevník a slovenskú pohrebnú liturgiu. Venoval sa aj regionálnej histórii, skúmal archívne pramene k dejinám Muránskeho hradu a obce Muráň. Je autorom lyrických a sociálne ladených veršov, inšpirovaných životom lesných robotníkov, históriou a prírodou muránskeho regiónu. Zbieral ľudové piesne, príslovia a porekadlá z Muráňa a okolia a zostavil z nich zbierky Kytka piesní spod Muráňa (1958) a Žmeň povestí spod Muráňa (1968), ktoré zhudobnil hudobný skladateľ Ján Čambal. V roku 1963 prebásnil do latinčiny ľudové piesne pod názvom Resonantia Tatrae, ktoré v roku 2007 vydala Matica
slovenská pod názvom Slovak Songs in Latin Slovak English. Je to unikátne dielo – 170 slovenských ľudových piesní preložených a prebásnených do latinčiny, aj s úplným notovým zápisom, s registrom originálnych slovenských textov i s výberovým súborom anglických prekladov. V roku 1997 mu občania obce Muráň odhalili pamätnú tabuľu na miestnom kostole. -MM-