Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Príbehy z Gemera - Ilustrácie
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Príbehy z Gemera - Ilustrácie

Plagáty

Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Rimavské Zalužany

Rimavské Zalužany (1)

pondelok, 30 jún 2014 20:09

Podujatia v júli s príchuťou divadla, pálenky, country i tradícií

Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Zverejnené v Rimavské Zalužany
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...

V JANUÁRI 2026

SI PRIPOMÍNAME

Ján Stacho – 90. výročie narodenia

1. január - Ján Stacho (1.1.1936 Trnava – 15.7.1995 Bratislava) – básnik, prekladateľ, lekár.

stachoj.pngPo zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu.  -MM-

Fedor Kriška – 15. výročie úmrtia

1. január - Fedor Kriška (1.6.1935 Tisovec – 1.1.2011 Bratislava) – výtvarný teoretik, galerista a publicista.

kriiskaf.png

V Tisovci navštevoval gymnázium, v r. 1954 – 1958 študoval dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od r. 1963 až do r. 2000 pôsobil v Galérii mesta Bratislavy ako odborný pracovník, námestník pre hlavnú činnosť, v r. 1993 – 1996 bol poverený jej vedením. Kurátorsky pripravil desiatky výstav a katalógov slovenského umenia 20. storočia doma i v zahraničí. V dennej i odbornej tlači publikoval množstvo umenovedných statí s výrazným literárnym akcentom. Po odchode z GMB sa začal intenzívne venovať aj rozsiahlejším publikačným projektom. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých monografií o slovenských výtvarníkoch. V r. 2005 sa za dovtedajšiu umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia stal laureátom Ceny Mariana Várossa, v r. 2009 získal Cenu Andreja Kmeťa.. -MM-

Branislav Kriška – 95. výročie narodenia

7. január - Branislav Kriška (7.1.1931 Tisovec – 30.4.1999 Bratislava) – popredný slovenský operný režisér, dramaturg a vysokoškolský pedagóg.

kriskab.pngVysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-

Andrej Bystran – 20. výročie úmrtia

8. január - Andrej Bystran (13.8.1925 Henckovce – 8.1.2006 Banská Bystrica) – operný spevák.

bystrana.pngŠtudoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994.  -MM-

Janko Matúška – 205. výročie narodenia

10. január - Janko Matúška (10.1.1821 Dolný Kubín – 11.1.1877 Dolný Kubín) – štúrovský básnik, spisovateľ, publicista, autor textu slovenskej hymny.

matuskaj.pngŠtudoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov.  Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne  Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-

Gustáv Reuss – 165. výročie úmrtia

12. január - Gustáv Reuss (4.1.1818 Revúca – 12.1.1861 Revúca) – lekár, botanik, historik, etnograf, zakladateľ slovenskej vedeckej fantastiky.

reussg.pngPo štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-

Marína Maliaková – 80. výročie úmrtia

13. január - Marína Maliaková (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.

maliakovam.pngŠtudovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii.  -MM-

Jozef Mikulík – 140. výročie úmrtia

14. január - Jozef Mikulík (18.3.1852 Dobšiná – 14.1.1886 Rožňava) – historik, úradník.

mikulikjo.pngŠtudoval v Dobšinej,  na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta,  námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr.  monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-

Lujza Blahová – 100. výročie úmrtia

18. január - Lujza Blahová (8.9.1850 Rimavská Sobota – 18.1.1926 Budapešť) – herečka, operetná a operná speváčka.

blahoval.pngPôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno.   -MM-

Pavol Marko – 275. výročie narodenia

25. január - Pavol Marko (25.1.1751 Nógrád – majer Kisfalu – 1819) – garbiarsky cechmajster, podnikateľ v kožiarstve, továrnik.

erbrodinymarko.pngV roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou  pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe.  -MM-

Pavol Krman – 190. výročie narodenia

26. január - Pavol Krman (26.1.1836 Partizánska Ľupča – 23.8.1879 Budapešť) – spisovateľ, učiteľ.

krmanp.pngŠtudoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá.  -MM-

Miloslav Francisci – 100. výročie úmrtia

29. január - Miloslav Francisci (30.4.1854 Debrecín – 29.1.1926 Cleveland) – hudobný skladateľ, lekár, syn Janka Francisciho-Rimavského.

franciscimi.pngŠtudoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku  1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír.  Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch.  -MM-


Späť hore

© 2026 Maj Gemer