ktorí sa spomienkového zhromaždenia zúčastnili. Žiaľ, zo zdravotných dôvodov nemohol privítať posledných priamych žijúcich účastníkov protifašistického odboja p. Jozefa Špitála, Pavla Trochu, Ladislava Sládeka...
Vo svojom príhovore pán Šimko zdôraznil, že prvé slobodné vianočné sviatky obyvateľov mesta v roku 1944 boli síce slobodné, ale plné biedy, hladu, obáv o zajtrajšok. Veď v lesoch nad Rimavskou Sobotou, na Nižnej i Vyšnej Pokoradzi – Zacharovciach - a nad Pápčou prebiehali boje, ktoré si vzali svoje obete, ľudské životy.
O hrdinstve obyvateľov nášho regiónu svedčia aj skutky našich bývalých rodákov, napr. Ing. Bartu - gemerského Meresieva, ktorý bol gestapom prepustený práve na Štedrý deň 1944. Sudičky mu určili, že ako náš skromný hrdina skonal práve na Štedrý deň, či ppor. Júliusa Kalinčiaka, veliteľa prvej partizánslej roty 2. oddielu brigády Jánošík, ktorého guľometná dávka Nemcov pri prechode k Červenej armáde nad osadou Pápča ťažko zranila a bol nájdený až na tretí deň po prechode frontu v zimných podmienkach...
O hlade obyvateľov Rimavskej Soboty svedčí aj zápisnica vtedajšieho starostu mesta Imricha Vargu a jeho zástupcu, ako aj predstaviteľa Vojenského veliteľstva Červenej armády npor. L. S. Chyzňaka o odovzdaní 40 ton raže na zabezpečenie chudobného obyvateľstva z 30. januára 1944!
Aj keď o samotné mesto padlo „len“ 6 vojakov Červenej armády a 30 vojakov rumunskej armády, maďarskí a nemeckí fašisti odvliekli z Rimavskej Soboty 670 obyvateľov tzv. “žido-boľševikov“!
Za oslobodenie celého dnešného okresu Rimavská Sobota položilo svoje životy 1.479 červenoarmejcov a 637 rumunských vojakov, 65 partizánov a 63 vojakov povstaleckej l. československej armády na Slovensku. Okupanti vďaka výhodným obranným líniám za využitia pahorkatín mali straty podstatne nižšie - padlo 634 Nemcov a 92 prisluhovačov Horthyho maďarskej armády.
V závere svojho príhovoru primátor Rimavskej Soboty poďakoval všetkým prítomným, najmä zástupcovi veľvyslanca RF v SR pánovi A. V. Šabanovi za jeho príhovor a návštevu na tomto podujatí.
V krátkom vystúpení radca - veľvyslanec RF v SR p. A. V. Šabanov vyslovil poďakovanie občanom Slovenska za úctu, ktorú preukazujú našim padlým predkom v boji proti fašizmu. Vyzdvihol stav, že na Slovensku zatiaľ nedochádza k búraniu pomníkov (až na výnimky dehonestácie pomníkov v Košiciach), ale naopak, občania miest a obcí prechovávajú úctu k svojim vlastencom a osloboditeľom, ktorí bojovali i položili svoje životy za našu dnešnú slobodu.
Po skončení oficiálnej časti pietneho zhromaždenia pozval primátor mesta p. JUDr. Jozef ŠIMKO pána A. V. Šabanova a predstaviteľov ObV SZPB na spoločný obed.
Na záver svojej návštevy v Rimavskej Sobote radca veľvyslanec RF v SR p. Andrej Vladimirovič Šabanov osobne navštívil „červenoarmejca“ plk. v. v. Ladislava Sládeka, priameho účastníka bojov 2. ukrajinského frontu, účastníka oslobodzovacích bojov od Rumunska - Maďarska, až po Nové Zámky.
JUDr. Jozef Pupala
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-