Trojdňový pochod začal dňa 25.5.2016 o 09.00 hodine položením vencov pri pamätníku osloboditeľov mesta Rimavská Sobota - vojakov Červenej armády.
Takmer 70 príslušníkov ozbrojených síl (prítomní boli duchovní armády SR, Zboru väzenskej a justičnej stráže a MV SR). Účastníkov pochodu privítal prednosta Okresného úradu v Rimavskej Sobote JUDr. Pavol Struhár, s príhovorom k výročiu oslobodenia mesta a SNP sa prihovoril primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, s represáliami fašistov na Gemeri oboznámil vo svojom príhovore predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar a za duchovných vojakov sa prihovoril plk. Marian Bodolló, ktorý zdôraznil apolitickosť celej akcie a zdôraznil, že je to prejav úcty a vzdanie holdu obetiam represálií na teritóriu Gemera, ako aj všetkým, ktorí sa postavili na odpor v boji proti fašizmu.
Po pietnom akte si účastníci pochodu prezreli v Gemersko-malohontskom múzeu stálu expozíciu protifašistického odboja na Gemeri.
Po prehliadke expozície účastníci absolvovali prvú etapu pochodu: Rimavská Sobota - Čerenčany - Malé Teriakovce – Kociha. V obci Kociha sa účastníkom pochodu prihovorila starostka obce pani Tatiana Klimová. Položením vencov k pamätníku si uctili pamiatku zavraždených nevinných troch mužov a troch sestier, po ktorých ostalo 8 sirôt a mladé dievča, ktoré fašisti po pohrebe obetí dňa 22.10.1944 najskôr znásilnili a potom zastrelili. O okolnostiach týchto vrážd oboznámil v príhovore JUDr. Jozef Pupala.
Prvý deň pochodu ukončili v obci Rimavská Baňa, v katastri ktorej sa odohrali obranné boje proti postupujúcim nemeckým jednotkám Horst Wessel, smerujúcim k potlačeniu SNP. Po bohoslužbe v tamojšom husitskom kostole, ktorú celebroval plk. Marian Bodolló, účastníci položili vence k pamätníku osloboditeľom obce - vojakom Červenej armády. Po pietnom akte sa účastníkom pochodu a obyvateľom obce prihovorila starostka obce Mgr. Elena Polóniová, priamy účastník SNP Mgr. Július Molitoris, zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR prvý tajomník vojenského pridelenca pplk. Jevgenij Borisenko a za účastníkov pochodu poďakoval za prívítanie a starostlivosť o účastníkov pochodu plk. Marian Bodolló. Po večeri pripravilo obecné zastupiteľstvo pre účastníkov pochodu „povstaleckú vatru“.
Druhý deň pochodu absolvovali na trase Rimavská Baňa – Kraskovo – Babinec (partizánský štáb mjr. Kozlova) - Rimavské Brezovo – Hnúšťa – Klenovec.
To sa už o pochode dozvedeli z miestnych rozhlasov aj obyvatelia, a tak jeho účastníkov popri cestách dôstojne pozdravovali. Neboli „nenápadní“, nakoľko v čele pochodujúcich vojakov bol „vlajkonosič“ a po ceste prvej triedy na čele a na konci pochod sprevádzali vozidlá policajného zboru so svetelným majákom.
Po príchode do Rimavského Brezova a po položení vencov k pamätníku hrdinu SNP Pavla Knappa privítal na slávnostnom obede starosta obce. Po občerstvení sa vydali pochodujúci do Hnúšte, mesta, kde sídlil počas SNP Okresný revolučný národný výbor a povstalecká nemocnica. Na námestí pred pamätníkom SNP privítal účastníkov pochodu primátor mesta Mgr. Michal Bagačka. Počas oficiálneho kladenia vencov vojakov zaujala mladá dievčina v kroji, ktorá ich z košíčka núkala chlebom a soľou. Potom sa účastníci presunuli k pamätníku Jána Francisciho, kde po položení vencov predniesol príhovor generálny duchovný Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Po večeri absolvovali účastníci pochod do obce Klenovec, kde prenocovali v Základnej škole.
V piatok 27.5.2016 v Klenovci po príhovore starostky obce Mgr. Zlatice Kaštanovej, rod. Segečovej a položení vencov k pamätníkom obetí prvej a druhej svetovej vojny a osobitne pri reliéfe francúzskeho národneho hrdinu, rodáka z Klenovca, účastníka protifašistického partizánskeho hnutia vo Francúzsku Karola Pajera sa o 10.00 hod. vydali účastníci pochodu cez lazy a hory v smere Klenovec - Rástočné - Poľana - Babina - Tisovec. Táto posledná trasa viedla cez lazy, kde mali partizáni aj po potlačení SNP svoje základne a kde ich „dvojitý“ partizán - agent v sprievode ozbrojených Nemcov udával a označených odvliekli do koncentračných táborov. Medzi udanými partizánmi bol aj spisovateľ Vladimír Mináč, rodák z Klenovca. Putovali po chodníčkoch, kde ožíval duch statočných hôrnych chlapcov Slovákov, Čechov, partizánov krajín bývalého ZSSR, medzi najvýznamnejších patril „Čierny generál“, ako ho samotní Nemci označili, veliteľ partizánskej brigády Chruščev – Sadilenko, mjr. Kozlov, veliteľ partizánskej brigády Rákosi - štáb v Babinci a neskôr v Čiernej Lehote.
Po príchode do Tisovca unavených, s pľuzgiermi na nohách privítal účastníkov pochodu primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč, ktorý po položení vencov k pamätníku SNP vo svojom príhovore ocenil „duchovné posolstvo“, ktoré vojaci priniesli do Tisovca a „oživili partizánske chodníčky“ práve dnes. Ukončenie pochodu bolo ukončené v evanjelickom kostole biblickým zamyslením - modlitbou.
Každý účastník „nultého“ pochodu po stopách SNP obdržal pamätný list.
Zámerom generálneho duchovného Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR je, aby sa do 80. výročia SNP každoročnými pochodmi uctila pamiatka protifašistického odboja od Dukly až po Slavín. Verím, že SZPB bude ozbrojeným silám SR v tomto zámere všestranne pomáhať a bolo by pekné, keby sa príslušné organizácie SZPB, najmä mladší členovia, aj aktívne do týchto pochodov zapojili.
JUDr. Jozef Pupala
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-