Trojdňový pochod začal dňa 25.5.2016 o 09.00 hodine položením vencov pri pamätníku osloboditeľov mesta Rimavská Sobota - vojakov Červenej armády.
Takmer 70 príslušníkov ozbrojených síl (prítomní boli duchovní armády SR, Zboru väzenskej a justičnej stráže a MV SR). Účastníkov pochodu privítal prednosta Okresného úradu v Rimavskej Sobote JUDr. Pavol Struhár, s príhovorom k výročiu oslobodenia mesta a SNP sa prihovoril primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, s represáliami fašistov na Gemeri oboznámil vo svojom príhovore predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar a za duchovných vojakov sa prihovoril plk. Marian Bodolló, ktorý zdôraznil apolitickosť celej akcie a zdôraznil, že je to prejav úcty a vzdanie holdu obetiam represálií na teritóriu Gemera, ako aj všetkým, ktorí sa postavili na odpor v boji proti fašizmu.
Po pietnom akte si účastníci pochodu prezreli v Gemersko-malohontskom múzeu stálu expozíciu protifašistického odboja na Gemeri.
Po prehliadke expozície účastníci absolvovali prvú etapu pochodu: Rimavská Sobota - Čerenčany - Malé Teriakovce – Kociha. V obci Kociha sa účastníkom pochodu prihovorila starostka obce pani Tatiana Klimová. Položením vencov k pamätníku si uctili pamiatku zavraždených nevinných troch mužov a troch sestier, po ktorých ostalo 8 sirôt a mladé dievča, ktoré fašisti po pohrebe obetí dňa 22.10.1944 najskôr znásilnili a potom zastrelili. O okolnostiach týchto vrážd oboznámil v príhovore JUDr. Jozef Pupala.
Prvý deň pochodu ukončili v obci Rimavská Baňa, v katastri ktorej sa odohrali obranné boje proti postupujúcim nemeckým jednotkám Horst Wessel, smerujúcim k potlačeniu SNP. Po bohoslužbe v tamojšom husitskom kostole, ktorú celebroval plk. Marian Bodolló, účastníci položili vence k pamätníku osloboditeľom obce - vojakom Červenej armády. Po pietnom akte sa účastníkom pochodu a obyvateľom obce prihovorila starostka obce Mgr. Elena Polóniová, priamy účastník SNP Mgr. Július Molitoris, zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR prvý tajomník vojenského pridelenca pplk. Jevgenij Borisenko a za účastníkov pochodu poďakoval za prívítanie a starostlivosť o účastníkov pochodu plk. Marian Bodolló. Po večeri pripravilo obecné zastupiteľstvo pre účastníkov pochodu „povstaleckú vatru“.
Druhý deň pochodu absolvovali na trase Rimavská Baňa – Kraskovo – Babinec (partizánský štáb mjr. Kozlova) - Rimavské Brezovo – Hnúšťa – Klenovec.
To sa už o pochode dozvedeli z miestnych rozhlasov aj obyvatelia, a tak jeho účastníkov popri cestách dôstojne pozdravovali. Neboli „nenápadní“, nakoľko v čele pochodujúcich vojakov bol „vlajkonosič“ a po ceste prvej triedy na čele a na konci pochod sprevádzali vozidlá policajného zboru so svetelným majákom.
Po príchode do Rimavského Brezova a po položení vencov k pamätníku hrdinu SNP Pavla Knappa privítal na slávnostnom obede starosta obce. Po občerstvení sa vydali pochodujúci do Hnúšte, mesta, kde sídlil počas SNP Okresný revolučný národný výbor a povstalecká nemocnica. Na námestí pred pamätníkom SNP privítal účastníkov pochodu primátor mesta Mgr. Michal Bagačka. Počas oficiálneho kladenia vencov vojakov zaujala mladá dievčina v kroji, ktorá ich z košíčka núkala chlebom a soľou. Potom sa účastníci presunuli k pamätníku Jána Francisciho, kde po položení vencov predniesol príhovor generálny duchovný Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Po večeri absolvovali účastníci pochod do obce Klenovec, kde prenocovali v Základnej škole.
V piatok 27.5.2016 v Klenovci po príhovore starostky obce Mgr. Zlatice Kaštanovej, rod. Segečovej a položení vencov k pamätníkom obetí prvej a druhej svetovej vojny a osobitne pri reliéfe francúzskeho národneho hrdinu, rodáka z Klenovca, účastníka protifašistického partizánskeho hnutia vo Francúzsku Karola Pajera sa o 10.00 hod. vydali účastníci pochodu cez lazy a hory v smere Klenovec - Rástočné - Poľana - Babina - Tisovec. Táto posledná trasa viedla cez lazy, kde mali partizáni aj po potlačení SNP svoje základne a kde ich „dvojitý“ partizán - agent v sprievode ozbrojených Nemcov udával a označených odvliekli do koncentračných táborov. Medzi udanými partizánmi bol aj spisovateľ Vladimír Mináč, rodák z Klenovca. Putovali po chodníčkoch, kde ožíval duch statočných hôrnych chlapcov Slovákov, Čechov, partizánov krajín bývalého ZSSR, medzi najvýznamnejších patril „Čierny generál“, ako ho samotní Nemci označili, veliteľ partizánskej brigády Chruščev – Sadilenko, mjr. Kozlov, veliteľ partizánskej brigády Rákosi - štáb v Babinci a neskôr v Čiernej Lehote.
Po príchode do Tisovca unavených, s pľuzgiermi na nohách privítal účastníkov pochodu primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč, ktorý po položení vencov k pamätníku SNP vo svojom príhovore ocenil „duchovné posolstvo“, ktoré vojaci priniesli do Tisovca a „oživili partizánske chodníčky“ práve dnes. Ukončenie pochodu bolo ukončené v evanjelickom kostole biblickým zamyslením - modlitbou.
Každý účastník „nultého“ pochodu po stopách SNP obdržal pamätný list.
Zámerom generálneho duchovného Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR je, aby sa do 80. výročia SNP každoročnými pochodmi uctila pamiatka protifašistického odboja od Dukly až po Slavín. Verím, že SZPB bude ozbrojeným silám SR v tomto zámere všestranne pomáhať a bolo by pekné, keby sa príslušné organizácie SZPB, najmä mladší členovia, aj aktívne do týchto pochodov zapojili.
JUDr. Jozef Pupala

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-