Trojdňový pochod začal dňa 25.5.2016 o 09.00 hodine položením vencov pri pamätníku osloboditeľov mesta Rimavská Sobota - vojakov Červenej armády.
Takmer 70 príslušníkov ozbrojených síl (prítomní boli duchovní armády SR, Zboru väzenskej a justičnej stráže a MV SR). Účastníkov pochodu privítal prednosta Okresného úradu v Rimavskej Sobote JUDr. Pavol Struhár, s príhovorom k výročiu oslobodenia mesta a SNP sa prihovoril primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, s represáliami fašistov na Gemeri oboznámil vo svojom príhovore predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar a za duchovných vojakov sa prihovoril plk. Marian Bodolló, ktorý zdôraznil apolitickosť celej akcie a zdôraznil, že je to prejav úcty a vzdanie holdu obetiam represálií na teritóriu Gemera, ako aj všetkým, ktorí sa postavili na odpor v boji proti fašizmu.
Po pietnom akte si účastníci pochodu prezreli v Gemersko-malohontskom múzeu stálu expozíciu protifašistického odboja na Gemeri.
Po prehliadke expozície účastníci absolvovali prvú etapu pochodu: Rimavská Sobota - Čerenčany - Malé Teriakovce – Kociha. V obci Kociha sa účastníkom pochodu prihovorila starostka obce pani Tatiana Klimová. Položením vencov k pamätníku si uctili pamiatku zavraždených nevinných troch mužov a troch sestier, po ktorých ostalo 8 sirôt a mladé dievča, ktoré fašisti po pohrebe obetí dňa 22.10.1944 najskôr znásilnili a potom zastrelili. O okolnostiach týchto vrážd oboznámil v príhovore JUDr. Jozef Pupala.
Prvý deň pochodu ukončili v obci Rimavská Baňa, v katastri ktorej sa odohrali obranné boje proti postupujúcim nemeckým jednotkám Horst Wessel, smerujúcim k potlačeniu SNP. Po bohoslužbe v tamojšom husitskom kostole, ktorú celebroval plk. Marian Bodolló, účastníci položili vence k pamätníku osloboditeľom obce - vojakom Červenej armády. Po pietnom akte sa účastníkom pochodu a obyvateľom obce prihovorila starostka obce Mgr. Elena Polóniová, priamy účastník SNP Mgr. Július Molitoris, zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR prvý tajomník vojenského pridelenca pplk. Jevgenij Borisenko a za účastníkov pochodu poďakoval za prívítanie a starostlivosť o účastníkov pochodu plk. Marian Bodolló. Po večeri pripravilo obecné zastupiteľstvo pre účastníkov pochodu „povstaleckú vatru“.
Druhý deň pochodu absolvovali na trase Rimavská Baňa – Kraskovo – Babinec (partizánský štáb mjr. Kozlova) - Rimavské Brezovo – Hnúšťa – Klenovec.
To sa už o pochode dozvedeli z miestnych rozhlasov aj obyvatelia, a tak jeho účastníkov popri cestách dôstojne pozdravovali. Neboli „nenápadní“, nakoľko v čele pochodujúcich vojakov bol „vlajkonosič“ a po ceste prvej triedy na čele a na konci pochod sprevádzali vozidlá policajného zboru so svetelným majákom.
Po príchode do Rimavského Brezova a po položení vencov k pamätníku hrdinu SNP Pavla Knappa privítal na slávnostnom obede starosta obce. Po občerstvení sa vydali pochodujúci do Hnúšte, mesta, kde sídlil počas SNP Okresný revolučný národný výbor a povstalecká nemocnica. Na námestí pred pamätníkom SNP privítal účastníkov pochodu primátor mesta Mgr. Michal Bagačka. Počas oficiálneho kladenia vencov vojakov zaujala mladá dievčina v kroji, ktorá ich z košíčka núkala chlebom a soľou. Potom sa účastníci presunuli k pamätníku Jána Francisciho, kde po položení vencov predniesol príhovor generálny duchovný Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Po večeri absolvovali účastníci pochod do obce Klenovec, kde prenocovali v Základnej škole.
V piatok 27.5.2016 v Klenovci po príhovore starostky obce Mgr. Zlatice Kaštanovej, rod. Segečovej a položení vencov k pamätníkom obetí prvej a druhej svetovej vojny a osobitne pri reliéfe francúzskeho národneho hrdinu, rodáka z Klenovca, účastníka protifašistického partizánskeho hnutia vo Francúzsku Karola Pajera sa o 10.00 hod. vydali účastníci pochodu cez lazy a hory v smere Klenovec - Rástočné - Poľana - Babina - Tisovec. Táto posledná trasa viedla cez lazy, kde mali partizáni aj po potlačení SNP svoje základne a kde ich „dvojitý“ partizán - agent v sprievode ozbrojených Nemcov udával a označených odvliekli do koncentračných táborov. Medzi udanými partizánmi bol aj spisovateľ Vladimír Mináč, rodák z Klenovca. Putovali po chodníčkoch, kde ožíval duch statočných hôrnych chlapcov Slovákov, Čechov, partizánov krajín bývalého ZSSR, medzi najvýznamnejších patril „Čierny generál“, ako ho samotní Nemci označili, veliteľ partizánskej brigády Chruščev – Sadilenko, mjr. Kozlov, veliteľ partizánskej brigády Rákosi - štáb v Babinci a neskôr v Čiernej Lehote.
Po príchode do Tisovca unavených, s pľuzgiermi na nohách privítal účastníkov pochodu primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč, ktorý po položení vencov k pamätníku SNP vo svojom príhovore ocenil „duchovné posolstvo“, ktoré vojaci priniesli do Tisovca a „oživili partizánske chodníčky“ práve dnes. Ukončenie pochodu bolo ukončené v evanjelickom kostole biblickým zamyslením - modlitbou.
Každý účastník „nultého“ pochodu po stopách SNP obdržal pamätný list.
Zámerom generálneho duchovného Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR je, aby sa do 80. výročia SNP každoročnými pochodmi uctila pamiatka protifašistického odboja od Dukly až po Slavín. Verím, že SZPB bude ozbrojeným silám SR v tomto zámere všestranne pomáhať a bolo by pekné, keby sa príslušné organizácie SZPB, najmä mladší členovia, aj aktívne do týchto pochodov zapojili.
JUDr. Jozef Pupala































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.