Artúrko po absolvovaní tamojšej obecnej školy nastúpil ako tovariš v maďarskom meste Ózd, kde sa po vzore otecka vyučil zámočníckemu remeslu.
Rozpad Československa a odtrhnutie územia aj jeho rodnej obce k fašistickému Maďarsku si ako mnohé deti ani neuvedomoval.
Ťažké časy nastali až po vypuknutí 2. svetovej vojny.
Otecko, ako účastník prvej svetovej vojny v radoch c. k. armády monarchie bol odvelený na ruský front, kde však spolu so svojimi spolubojovníkmi padli do zajatia. Po vypuknutí VOSR sa pridali mnohí roľníci a robotníci do radov boľševickej armády. Medzi nimi aj otecko Vincent Szobonya.
Bol však zajatý čs. legionármi a na základe rozkazu vtedajšieho ministra vojny vznikajúcej ČSR mal byť spolu s ďalšími „vlastizradcami" odsúdený na trest smrti zastrelením.
Keď boli odsúdenci nastúpení so zaviazanými očami a rukami pred popravčou čatou, tak ich v poslednej chvíli oslobodili náhlym prepadom boľševici.
Táto udalosť sa hlboko vryla do pamäti všetkým.
V čase Horthyho fašizmu nebol odvedený, nakoľko bol ako „boľševik“ nespoľahlivá osoba, sledovaný a nasadzovaný na nútené práce v regentovom kráľovstve.
Otecko, ako spoluzakladateľ KSS v roku 1921 v Tornali a okolí vychovával v duchu priateľstva všetkých pracujúcich a čestných ľudí.
Po vyhlásení SNP zohrávala ilegálna KSS cezhraničnú spoluprácu s povstalcami na Slovensku.
Otecko dôkladne zasvätil mladého Artúrka do ilegálnej práce a ako mladého útleho chlapca ho zaškolil do tajov ilegálnej práce, prekračovaniu hraníc a prenášaniu správ.
Napriek nebezpečenstvám, týraniu a mučeniu nyillasovcami sa nikdy k svojmu poslaniu nepriznal.
Mal tú česť, že bol osobne predstavený veliteľovi partizánskej brigády Rákoczi majorovi Kozlovovi.
Neskôr v oblasti Kamenian narazil na partizánov a tí ho pred prenasledovanými Nemcami vzali so sebou. Pri prenasledovaní Nemci spolu s Honvédmi ich obkľúčili v oblasti Železníka. Pred zajatím ich zachránili baníci, ktorí ich ukryli v banských štôlniach a vetracími šachtami ich vyviedli z obkľúčenia.
Avšak pri prenasledovaní ho zasiahla črepina pod koleno. Po zotavení a oslobodení územia ešte zabezpečoval zásobovanie postupujúcej armády a z dôvodu zdravotných ťažkostí bol pri Lovinobani demobilizovaný.
Po návrate domov sa však dozvedel, že jeho otecka 10.10.1944 honvédi zatkli a odvliekli do koncentračného tábora a domov sa nevracal.
Aké bolo ich prekvapenie, keď sa v lete 1945 vrátil domov!!! Dozvedeli sa o jeho anabáze, že sa dostal až do Dachau, kde ho zachránilo jeho remeslo, lebo pracoval v zbrojárskej výrobe až do oslobodenia americkou armádou.
Tak sa pre vtedy 17-ročného Artúra vojna skončila.
Prvé roky po vojne pracoval doma na gazdovstve. V septembri 1950 však dostal povolávací rozkaz k vykonaniu základnej vojenskej služby. No a div sa svete, naraz dva! Jeden na letisko Tri Duby (Sliač) a druhý na letisko Praha-Kbely. Samozrejme vybral si to bližšie – Tri Duby.
Aké bolo prekvapenie, keď 14 dní po narukovaní prišla do Šankoviec vojenská eskorta z Prahy a hľadala „vojenského zbeha Artúra Szobonyu“!
Po vysvetlení a overení reálneho stavu sa eskorta vrátila bez „zbeha“!
Počas základnej vojenskej služby sa stal ako „ďalej slúžiaci“ a bol často preveľovaný v rámci celej ČSR.
Počas pôsobenia ako vojak z povolania na Ostravsku sa zoznámil s Veronikou MAJDIAKOVOU z Oravského Lieskového, s ktorou sa v roku 1958 oženil. Spolu vychovali 4 deti. Dcérku Vierku a synov Vladimíra, Tibora a Petra.
Životná púť zaviala syna Vladimíra do Plzne a Petra do Jihlavy.
Pri poslednej rozlúčke dňa 12.9.2020 okrem detí a blízkych príbuzných prostredníctvom SZPB vyjadrili rodine sústrasť z veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pani Marija Verschinina a Olina Brodneva, ktoré už predtým – 3.3.2020 – Artúrovi Szobonyovi odovzdali medailu od prezidenta RF Vladimíra Putina ako ocenenie jeho zásluh v boji proti nemeckým a maďarským okupantom pri príležitosti 75. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.
Posledný hold Ti vzdávajú všetci členovia ZO SZPB v Tornali, Okresný výbor SZPB v Rimavskej Sobote, ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku a JUDr. Jozef Pupala s rodinou.
ČESŤ TVOJEJ PAMIATKE!

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-