Chceme mu zároveň úprimne poďakovať za všetko, čím svojou tvorbou, poéziou i prózou, jej hodnotami myšlienkovými, mravnými i estetickými, obohatil predovšetkým nás, svojich bývalých žiakov, početné svoje príbuzenstvo, svojich spolužiakov a priateľov, spoluobčanov, stovky neznámych i známych čitateľov, najmä v regiónoch stredného a východného Slovenska i mnohých v zahraničí. A pritom, ako je známe, s jeho knižkami sa „nekupčilo“, rozdával ich zdarma.Jeho duchovné posolstvo, prežiarené šľachetnosťou, túžbou po všeobecnej harmónii, láske prenikalo po celé uplynulé desaťročie do zátišia našich rodín a ľudia vo svete roztrasenom nepokojmi a celkovým spoločenským rozkladom úprimne vítali a oceňovali každú jeho novú knižku.
Nechcem však pokračovať iba v oslavnom tóne, už aj preto nie, že autor po tom netúži (ako sám hovorí – nerád býva „okiadzaný“). Tí, čo by o ňom a jeho tvorbe chceli vedieť viac, majú natrvalo k dispozícii (aj v knižniciach) jeho knižky.
V nich je zašifrovaný predovšetkým ako šľachetný človek vo všetkých svojich životných rolách: ako pedagóg i literát, ako manžel, vdovec, otec, starý otec, priateľ ľudí, prírody a života vôbec.
A je vo svojej tvorbe zašifrovaný aj ako literát s osobitných špecifikom, ktoré vždy charakterizuje priaznivo prijímaných autorov čitateľmi i odbornou kritikou. Podľa obidvoch tým špecifikom je, že jeho próza i poézia je plná nevšednej nehy, lásky, ľudského súcitu a je hlbokým prienikom do iracionality ľudského života, ukážkovo odkrýva jeho prepojenosť s pulzujúcimi silami prírody a vesmíru.Tej iracionality, ako sám o tom hovorí, z ktorej sa rodíme, v nej žijeme a v ktorej sa nakoniec aj strácame a zanikáme.O tejto kvalite jeho tvorby svedčia desiatky listov vďačných čitateľov u nás doma, i zo zahraničia. Napodiv, viacerí v listoch zhodne konštatujú: „píšete srdcom“. A svedčia o nej i jednoznačne priaznivé hodnotenia v lokálnych časopisoch (Tisovský mesačník, Gemerské zvesti, Horehronie, Muránske noviny i ďalšie).
Chýba ešte hodnotenie centrálnej tlače, ale to je, dúfajme, otázkou času i prejavom macošského vzťahu súčasnej doby k duchovným hodnotám vôbec."
Štefan Škovira, Poprad
František Bábela
V e n o v a n i e
|
V hlbočine citov perom namáčaným |
|
na počesť päťdesiateho |
|
Preto sú aj hviezdnym zlatom |
|
k svojej dobrej alma mater |
(Zo zbierky František Bábela: Spomienky zo školskej podstienky, Kežmarok 2012)
František Bábela
Zázračné husle
(Venujem Jankovi Spodniakovi)
|
Rozchorela sa mi milá, Čím som sa ja previnila, ....... |
|
I b a h u s l e, moje husle, A na nich jej nad posteľou Iba husle, moje husle... |
|
A je zvláštne, až zázračné, sa aj srdce chorej milej
(Zo zbierky František Bábela: Plakať do básní, Kežmarok 2012) |
František Bábela:
Bola si, už nie si . . .
|
Hej, bola si, bola, Spoza nášho stola po celý svoj život, po všetky dni i hodiny Hej, bola si, bola, A prázdnota, čo tu |
|
Keby sme my vedeli, Veď po tvojom odchode A vieš, ako ťa hľadalo a za mnou opakovalo Keby ste nám vy, |
|
Takto bez novej adresy vytesniť len výkrikmi: No, aby som upresnil A č í t a v a m s i ť a
|
































Pri príležitosti 50. výročia od maturít svojich bývalých žiakov Priemyselnej školy hutníckej v Tisovci vyšla v júni 2012 deviata i desiata literárna publikácia PhDr. Františka Bábelu z Tisovca. Prvá má názov Spomienky zo školskej podstienky. Druhej dal autor stručný názov: Plakať do básní. Skôr než sa do ich obsahu začítame, dajme slovo jednému zo spomínaných maturantov dnes už neexistujúcej tisovskej hutníckej priemyslovky, patriacemu do kruhu tzv. štúrovcov tejto triedy, Štefanovi Škovirovi, ktorý dnes žije v Poprade.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-