Poézia Ondreja Nagaja mi vždy bola blízka a takto som ju vnímal i pred pár mesiacmi, keď som opäť listoval v jeho knihách básní,
ktorých medzitým pribudlo nad numero dvadsať - určených tak adolescentom ako aj nám dospelým, čo okrem iného hovorí o neutíchajúcom gejzíre, či lepšie povedané nevyhasínajúcom vulkáne básnickej erupcie.Ondrej Nagaj, priateľ môj, Ty nestarneš, možnože Ťa to nikdy ani nepostihne. Spomínam, ako si mi niekedy, bolo to asi pred tridsiatimi rokmi, dával rady, priateľsky a redakčne trestal podmienečne moje nie podľa Tvojich predstáv dokonalé rýmy. Až som si osvojil Tvoju sviežu rýmovú asonanciu. Nemohol som v uvedených cykloch umiestniť viac z Tvojich veršov, hoci sa mi to veľmi žiadalo. Register Tvojich zbierok by bol dlhý, ale osobne neštylizujúc sa nemiestne do role kritika priznávam, že verše z Tvojich prvých zbierok „Verše na pni“, „Hlboko doma“ a „Krajina človeka“ zostávajú pre mňa vo vnútornom zraku najbližšie, sú i výsostne subjektívne, vracajú ma k romantickým zákutiam mladosti, Gemera, minulosti. Nepotrebuješ chvály od priateľa, nechceš hyperboly, čas a iní už Tvoju tvorbu zhodnotili. Ale o čomže som to vlastne chcel? - áno, Ondrej, 21. februára osláviš nie okrúhle, ale dôležité životné jubileum. Tak len skromné - ďakujeme za Tvoje krásne verše a dovoľ, aby som ešte niektoré, ktoré mi boli milé zacitoval aj našim Gemerčanom. Želám Ti veľa zdravia a doterajšiu poetickú inšpiráciu.
|
Ondrej Nagaj: |
|
Ondrej Nagaj |
|
Je v nás bolesť prudká ako víchor, Akokoľvek do krvava zraní, Hoci máva svoje vykúpenia, Nedá sa jej len tak prosto nedať, |
|
Len tak prosto ako na kameni Pribíjalo, lámalo sa v ohni Nepoložiť, nepoložiť krížom |
|
|
|
Koľko ľudí a koľko osudov aby si k nim bola milostivá a na konci s ironickým gestom |
|
Som sám. Mlčím. V kachliach oheň šumí, Koľko lásky v tomto starom dome
|
|
Miroslav Ďurinda,
Košice, l3. februára 20l2
{jcomments on}

































Myšlienka inovovať paletu článkov na stránke Maj Gemer inšpirovala ma k publikovaniu veršov básnikov - gemerských rodákov, ktorí tvorili v perióde 20. storočia. Séria básní v troch tematických cykloch - „V predvianočnej chvíli s troškou ľúbostnej poézie“, „O víne s vínom a o poézii“ a „Gemer náš rodný, historický, prekrásny ale i súčasný milý a biedny“ som prezentoval verše poetov J. Jesenského, I. Krasku, Ľ. Lašána, Ct. Štítnického, M. Krausa, J. Brocku, D. Faklu, M. Ďurindu, O. Nagaja, E. Kováčovej. Bez nároku na exkluzivitu - subjektívne limitovaného gradientu výberu. Možný rozsah článku určoval množstvo básní od konkrétneho autora. Pravdu povediac, aj sa ma zmocňovala
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-