kliny.
Neviem,
koľkokrát za život
do srdca
uderili.
-1- Keď jeseň žlté listy píše tým svojim vtáčikom za more, ja som si s touto piesňou prišiel, ktorá raz musí prebolieť.
Ďakujem, láska, za to krásne, čo dala si mi do dlaní. V horúcich letách možno za sneh, za svetlo skorých svitaní.
Nie je to v nás, je to mimo nás. V tom večnom kotle, kde sa varí čas. No prv, než to v ňom všetko skolotá, premieša obsah nášho života.
Už tichý vietor lístím máva a vraví zbohom jeseni. No v srdciach, ktoré plačú za nás, cícerčok lásky pramení.
Tá ostáva tu ako stromy do zeme pevne vsadené. Čas v rukách sa nám začal mrviť pod ťažkou nohou nádeje.
Možno vykypel spod pokrievky a v pahrebe sa vyparil. Ale ak v nás bol veľmi tenký, dokázal iba poraniť.
|
-2- Slnko má stále žltý spln. My nie sme večne mladí. A láska z našich čistých zŕn si svoje hriadky sadí.
A vtedy jej je najlepšie, keď si kus teba odtne. Lúska z nás krátke rešerše písané v noci potme.
Ja sa ťa nikdy nezbavím, pre mňa si aj dnes mladá. Piskľavý vietor z mojich zím ťa ešte stále hľadá.
Vážená dáma, krásne je, že slnko vždy je v splne, že občas sa mi usmeje a občas z neho trniem.
To mi tak život tidliká, aby mi nebolo smutno. Je to spev? Možno králika po krku rukou utlo.
Aj roky majú kladivo a tlčú do nás kliny. Neviem, koľkokrát za život do srdca uderili.
|
-3- Kým som ešte na tejto strane rieky a mám ruky zo života prázdne, rád by som sa, rád podelil s niekým so všetkým, čo ostalo mi na dne.
S trochou lásky k priateľom a blízkym, veď som ich mal prenesmierne rád. Nerátal som straty ani zisky, ale chcel som predovšetkým dať.
S trochou viery, že sme tu len chvíľu a vrchy nám hlavy prevýšia. Neprišli sme, iba na hostinu. Treba zniesť aj ostne černičia.
A s nádejou, že naplním dobrom srdcia detí, ba možno aj vnukov. Aby sme sa priblížili k obrom. Tým, čo sú v nás krotkí ako smútok. |
(Zo zbierky Ondrej Nagaj: Šepotance, vydal Vegaprint, sro, Mošovce 2013)
{jcomments on}
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
1. máj - Vstup Slovenska do Európskej únie - 20. výročie
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do EÚ medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Na kodanskom summite v decembri 2002 Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo, financie a rozpočet. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo plénum NR SR. Slovensko po ukončení rokovaní vyhlásilo 16. a 17. mája 2003 referendum, v ktorom väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.. -MM-
1. máj - Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a hnedele z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.. -MM-
16. máj - Štefan Bazovský (16.5.1929 Hnúšťa-Likier – 17.4.2003 Bratislava) – akademický maliar, pedagóg.
Synovec Miloša Alexandra Bazovského, absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a žiak Jána Mudrocha. V svojom živote sa sústredil na pedagogickú prácu a spoločenskú, kultúrnu, spolkovú a vlastivednú činnosť, čím jeho vlastná umelecká tvorba ostala trochu v úzadí. Pôsobil ako pedagóg na gymnáziu a základných školách v Rimavskej Sobote, bol spoluzakladateľom Ľudovej školy umenia v tomto meste, zastával v regióne funkciu konzultanta a historika umenia, za 35 rokov vychoval množstvo výtvarníkov a umeleckých pedagógov, bol spoluzakladateľom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti, organizátorom výstav a súťaží. -MM-
20. máj – Peter Michal Bohúň (29.9.1822 Veličná – 20.5.1879 Bielsko-Biala, Poľsko) – maliar, litograf, výtvarný pedagóg, predstaviteľ štúrovskej generácie.
Autor série portrétov slovenských národovcov, ručne kolorovaných litografií slovenských krojov, ženských portrétov, náboženských obrazov. Priekopník slovenského historického maliarstva. Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri a v Gemerskej Hôrke. V r. 1851 navštívil Gemer a na požiadanie P. Dobšinského zhotovil pre Ratkovú divadelnú oponu. Z tohto pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Portrétoval gemerských dejateľov – Samuela Reussa, Jána Francisciho, Mateja Hrebendu, Gustáva Reussa, Sama Tomášika, Pavla Jozefa Šafárika a iných. -MM-
28. máj – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Vykonávala poradenskú službu a viedla študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
29. máj – Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján – 29. 5. 1944 Báčsky Petrovec, Srbsko) – spisovateľ, učiteľ, kultúrny pracovník.
Základné vzdelanie získal u otčima Pavla Dobšinského v Drienčanoch, študoval v Rimavskej Sobote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem, kde stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Petrovci, pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady. Používal aj pseudonym Ján Drienčanský. -MM-