Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Príbehy z Gemera - Ilustrácie
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Príbehy z Gemera - Ilustrácie

Plagáty

Tanečné Vianoce

Klikni

Rok na Gemeri 2024 obrázkami Petra Pobočeka

Rok na Gemeri 2024 vyvrcholil ľudovou múdrosťou: "Peršie kostiel, potem postiel"

 
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Alžbeta Zatrochová

Alžbeta Zatrochová (1)

utorok, 04 október 2011 08:33

Poznámky z môjho pártýždňového pobytu na rôznych oddeleniach nemocníc Gemera

Napísal(a) Alžbeta Zatrochová
Zverejnené v Alžbeta Zatrochová
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...

V AUGUSTE 2025 SI PRIPOMÍNAME

Samuel Kollár – 195. výročie úmrtia

8. august - Samuel Kollár (14.1.1769 Hrnčiarska Ves – 8.8.1830 Čerenčany) – historik.

Samuel KollárDo školy chodil v Pondelku a v Ratkovskom Bystrom, študoval v Ožďanoch, Dobšinej a na univerzite v Halle a Wittenbergu. Od roku 1791 bol rektor šľachtickej školy v Ožďanoch, od roku 1803 ev. farár v Čerenčanoch pri Rimavskej Sobote. Člen Učenej spoločnosti malohontskej, ktorej daroval svoju knižnicu, do jej časopisu Solennia prispieval článkami o histórii, polohe, podnebí, obyvateľstve, poľnohospodárskej výrobe, či architektúre obce a regiónu, písal aj náboženskú literatúru. Je autorom monografií obcí Čerenčany a Ožďany.  -MM-

Aladár Wahlner – 195. výročie úmrtia

11. august - Aladár Wahlner (Walner) (1.2.1861 Betliar – 11.8.1930 Budapešť) – banský inžinier, právnik.

Aladár WahlnerŠtudoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.  -MM-

Andrej Bystran – 100. výročie narodenia

13. august - Andrej Bystran (13.8.1925 Henckovce – 8.1.2006 Banská Bystrica) – operný spevák.

Andrej BystranŠtudoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr sa stal členom spevohry. Súkromne sa zdokonaľoval v speve u významných operných spevákov, od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994.  -MM-

Samuel Rufini – 255. výročie narodenia

16. august - Samuel Rufini (Ruffiny) (16.8.1770 Dobšiná – 22.6.1816 Veľký Slavkov) – včelársky odborník.

Pôsobil ako rektor evanjelickej školy v Dobšinej, neskôr ako farár vo Veľkom Slavkove. Je autorom včelárskej príručky Krátky návod na zlepšenie bežného včelárstva. So zvláštnym ohľadom na Spiš a chladnejšie oblasti. Košice, 1805, a prepracovanú a doplnenú Der praktische Bienenvater... (Praktický otec včiel, alebo pokyny na správne včelárenie s ohľadom na novšie vylepšenia, spracované priateľom a milovníkom včelárstva), vydanej v r. 1832 v Lipsku, ktorá je zameraná na včelárenie v extrémnych podmienkach chladných oblastí Spiša a Gemera, v ktorej zovšeobecnil vlastné skúsenosti i poznatky slovinského včelára Antona Janšu (1734 – 1773), učiteľa včelárstva vo Viedni. Bol členom mineralogickej spoločnosti v Jene. -MM-

Vladimír Filo – 10. výročie úmrtia

18. august - Vladimír Filo (15.1.1940 Gáň – 18.8.2015 Nitra) – biskup rožňavskej rímskokatolíckej diecézy.

Vo veku 75 rokov zomrel biskup Vladimír Filo | PostojPôsobil ako rektor evanjelickej školŠtudoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský.y v Dobšinej, neskôr ako farár vo Veľkom Slavkove. Je autorom včelárskej príručky Krátky návod na zlepšenie bežného včelárstva. So zvláštnym ohľadom na Spiš a chladnejšie oblasti. Košice, 1805, a prepracovanú a doplnenú Der praktische Bienenvater... (Praktický otec včiel, alebo pokyny na správne včelárenie s ohľadom na novšie vylepšenia, spracované priateľom a milovníkom včelárstva), vydanej v r. 1832 v Lipsku, ktorá je zameraná na včelárenie v extrémnych podmienkach chladných oblastí Spiša a Gemera, v ktorej zovšeobecnil vlastné skúsenosti i poznatky slovinského včelára Antona Janšu (1734 – 1773), učiteľa včelárstva vo Viedni. Bol členom mineralogickej spoločnosti v Jene. -MM-

Július Alberty – 100. výročie narodenia

19. august - Július Alberty (19.8.1925 Vyšná Pokoradz, teraz Rimavská Sobota – 11.8.2019 Banská Bystrica) – historik, vedec, univerzitný pedagóg, publicista.

jalberty.pngŠtudoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v Tisovci a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Lučenci a Brezne,  od roku 1955 ako vysokoškolský profesor a dekan na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, neskôr pracoval v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici. V roku 1990 sa vrátil na Fakultu humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Bol redaktorom odborných periodík a  členom mnohých vedeckých spoločností a spolkov, o. i. zakladajúci člen a predseda Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti. Bol autorom vedeckých a odborných monografií, vedeckých štúdií, vysokoškolských učebníc a učebných textov, kde publikov príspevky k dejinám, k poznaniu osobností, k spoločenských otázkam, či k vlastivedným otázkam, zameraných aj na oblasť Gemera-Malohontu (mnohé najmä v časopise Obzor Gemera a Obzor Gemera-Malohontu a v zborníku Vlastivedné štúdie Gemera). Bol držiteľom štátnych vyznamenaní, čestných uznaní a ďalších ocenení. -MM-

Johanna Gyürkyová – 160. výročie úmrtia

20. august - Johanna Gyürkyová, rod. Markušová (11.7.1796 Ochtiná – 20.8.1865 Slavošovce) – zakladateľka slavošovských papierní, podnikateľka.

Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu a sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala vyše 60 ľudí. V roku 1865 ako prvá v bývalej monarchii zavádza strojovú výrobu papiera, krátko na to zomiera, no papiereň ďalej úspešne prosperuje v rukách jej potomkov. -MM-

Ján Valentík – 85. výročie narodenia

22. august - Ján Valentík (22. 8. 1940 Tisovec – 12. 5. 2019 Tisovec) – rozhlasový herec.

jvalentikZákladné i stredné vzdelanie získal v Tisovci, ako ochotník spolupracoval so súborom Daxner v Tisovci. Potom absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Pôsobil ako herec v Divadle SNP v Martine, vo Vojenskom umeleckom súbore kpt. Nálepku v Bratislave, dlhé roky až do odchodu na dôchodok bol členom Rozhlasového hereckého súboru vtedajšieho Československého rozhlasu v Bratislave. Vďaka bohatému rozsahu hereckých výrazových prostriedkov, svojmu krásnemu hlasu a ľubozvučnej slovenčine bol tiež vyhľadávaným interpretom poézie a konferencierom so sprievodným slovom na rôznych programoch. Stvárnil množstvo dramatických postáv v rozhlasových hrách pre dospelých, ale tiež pre deti a mládež. Ochotne a rád pomáhal aj v rodnom Tisovci, či už folkloristom, divadelníkom a nezabudnuteľné boli aj humorné vstupy „Báťu Jana“ na programoch, v ktorých spomínal na Tisovec minulých časov. Známy bol aj ako spevák ľudových piesní s ĽH Borievka a i. Získal viacero ocenení za dlhoročnú umeleckú činnosť v oblasti divadla a hovoreného slova.

Rozhovor s Jánom Valentíkom – krátky záznam o sebe v Tisovci  -MM-

Štefan Chochol – 10. výročie úmrtia

24. august - Štefan Chochol (4.5.1923 Gemerská Poloma – 24.8.2015 Bratislava) – vedecký pracovník, inžinier cestného staviteľstva, pedagóg.

Štefan ChocholŠtudoval na Stavebnej priemyselnej škole v Prešove, v rokoch 1945-1951 na Fakulte inžinierskeho staviteľstva SVŠT v Bratislave. V rodnej obci založil Zväz mládeže, inicioval spojenie obcí Malej a Veľkej Polomy do jednej obce s dnešným názvom Gemerská Poloma. Pôsobil ako pedagóg na SVŠT v Bratislave, v r. 1959 – 1963 bol jej rektorom, neskôr bol členom Komisie pre školstvo a kultúru SNR, poslancom SNR, v rokoch 1970 – 1976 ministrom školstva SSR. Svoj vedecko-výskumný a odborný záujem sústreďoval na problematiku prúdového stavania ciest a technológiu ich výstavby, na zvyšovanie protišmykových vlastností povrchu cestných vozoviek, na otázky zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky. Pôsobil v rôznych odborných a vedeckých komisiách, publikoval vyše 460 rôznych odborných prác, knihy, učebnice expertízy a i. Stal sa nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní.. -MM-

Koloman Banšell – 175. výročie narodenia

26. august - Koloman Banšell (26.8.1850 Točnica – 27.3.1887 Lučenec) – evanjelický kňaz, básnik, literárny teoretik, prozaik a novinár.

Študoval a maturoval v Revúcej. Od roku 1874 bol evanjelickým farárom na viacerých miestach, potom žil v zabudnutí v Lučenci. Jeho básnická tvorba mala veľa novátorských čŕt, ktorými sa odtrhol od postromantickej literatúry, postupne dostávala charakter manifestov a výziev. Svojou tvorbou sa snažil o rozhýbanie mladej generácie, no prejavoval sa v nej aj jeho vlastný nepokoj, sklamanie, rezignácia, strata ideálov. Vydal historickú povesť Atalanta a zbierku poézie Túhy mladosti. Jeho najvýznamnešjším literárnym činom bolo v spolupráci s P. O. Hviezdoslavom vydanie almanachu Napred, ktorý signalizoval nástup novej básnickej generácie. -MM-

Samo Bohdan Hroboň – 205. výročie narodenia

27. august - Samo Bohdan Hroboň (27.8.1820 Liptovská Sielnica – 30.7.1894 Liptovská Sielnica) – básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec.

Samo Bohdan HroboňV rokoch 1833 – 1836 študoval v Gemeri, potom v Levoči, Bratislave, teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Počas štúdií v Bratislave aktívne pracoval v Spoločnosti česko-slovanskej a začal si písať denník, v ktorom pokračoval až do svojej smrti, keď nadobudol rozsah 8000 strán. Po návrate zo štúdií žil v Liptovskej Sielnici. Bol jedným z prvých stúpencov kodifikácie spisovnej slovenčiny (O slovenčine, 1846). Jazykovednej problematike sa venoval aj neskoršie v statiach Riedčica slovenčiny (1885), Prechádzky po Slovensku (1886). V básnickej tvorbe zaznievajú témy vlastenectva, ľúbosti a spoločenskej angažovanosti, v porevolučnej poézii prešiel do mesianistických vízií o poslaní Slovanstva (Slovopieseň, Svätopomstopej). Zúčastnil sa na filozofickej a estetickej polemike s Petrom Kellnerom-Hostinským Slovo o Goethem a Heglovi. Publikoval v časopisoch, výbery z jeho poézie pod názvom Poézia mladosti vyšli v roku 1979 v Rimavskej Sobote a Květiny nadsálanské a iné básne v roku 1981 v Spišskej Novej Vsi.  -MM-


Späť hore

© 2025 Maj Gemer