a snažila sa mi hneď pomôcť ako vedela. Uložila ma v komôrke na posteľ a tam mi na koleno prikladala potrebné liečivé bylinky. Nikde som s tým nešiel. Veď aj ako, keď k lekárovi od nás bolo najmenej päť kilometrov. A doprava do mesta, okrem konského povozu, v tom čase od nás nebola takmer žiadna. Koleno sa mi po niekoľkých dňoch zahojilo a mne po ostrej rane zostala až doteraz neveľká jazva.
Čo patrilo v minulosti výhradne babkám bylinkárkam dnes patrí aj chlapom
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Pri pozeraní nedávnej časti televíznej relácie Relax som si spomenul na moje detské roky. Práve vysielali niečo o význame využívania liečivých rastlín, ktorými sa v minulosti na dedinách väčšinou zaoberali babky. Svoje skúsenosti s liečivými rastlinami využívali na hojenie rán a pomáhali pri rôznych zdravotných neduhoch. S ich liečivými účinkami som prišiel do styku aj ja už ako malý chlapec. Upútal ma náš sused, ktorý kosil lúku a ja som sa rozhodol preskočiť jeho zákos. Tento môj nápad nebol vôbec dobrý a dopadlo to dosť dramaticky. Sused ma nevidel, lebo pokus som sa rozhodol spraviť keď bol ku mne obrátený chrbtom. Začul môj beh a zbadal ma až v poslednej chvíli, keď som sa práve chystal preskočiť jeho zákos. Nastalo to, s čím som vôbec nerátal. Aby ma nezranil, zdvihol kosu, no nešťastiu celkom nezabránil, lebo mne pritom zasiahol ľavé koleno. Samozrejme, že ma to zabolelo a začala sa z kolena liať krv. Môj krkolomný kúsok videl aj otec a jeho prvou reakciou bolo potrestať ma za to. Môj srdcervúci plač počula moja stará mať, ktorá nebola od nás ďaleko

Neskoršie, keď otec vážne ochorel, som s mamou za odporúčaným bylinkárom cestoval až do Prahy, kde chodili viacerí ľudia aj z našej obce. Otcovu chorobu sa mu síce nepodarilo vyliečiť pre jej rozsah a závažnosť, ale z týchto prípadov mi bolo jasné, že ľudia sa od dávna zaoberali aj liečiteľstvom s využitím prírodných liečivých rastlín.
Televízna relácia potvrdila aj mne, že liečiteľstvom a pestovaním liečivých rastlín sa dnes zaoberajú nielen babky, ale zaoberajú sa tým aj niektorí muži v zrelom, či pokročilom veku, ako ich priblížila kamera pri nakrúcaní v Muránskej Dlhej Lúke na strednom Gemeri, či v Turci. Jeden z nich, pán Ján Kekeňák sa vyznal, že dlholúcke lúky sú pre neho lúky apatieky. Zberu liečivých rastlín sa venuje už 25 rokov a odkedy v jeho rodine pravidelne užívajú prírodné čaje, klesla u nich chorobnosť o polovicu. Teda na prírodnú lekáreň, ktorú využíva na prechádzkach prírodou, nedá dopustiť. Takých lúk je v našej prírode habadej, iba nie všetky poznáme, nie všetci na ne počas roka chodíme. Ján Obuch z Turca sa zase zaoberá pestovaním liečivých rastlín na svojom pozemku. Vraj ich tam má zasiatych až 40 druhov. Pravda, mohol by ich aj viacej pestovať, ale má na parcele iba také, ktoré vie prakticky používať. Spoločnosť mu robil ďalší Dlholúčan, pán Peter Mariňák, ktorý sa zdôveril s tým, ktorú liečivú rastlinu kedy a na čo používať. Napríklad - zemežlč má také isté zloženie ako 
horec a používa sa na tráviaci trakt, pamajorán pôsobí protizápalovo a používa sa na výplach ústnej dutiny, tiež pôsobí ukľudňujúco na nervový systém. Bazu používame v rôznych doplnkoch a zložkách v období zimy. Používa sa pri chrípkových ochoreniach. Ak ste to vysielanie sledovali, iste si spomínate čo použiť pri chrípkovom ochorení, čo pri zažívacích ťažkostiach, čo pri získaní novej energie a na čo sa používa nám známe imelo. Mnohí sa s ním stretávajú v predvianočnom období ako s dekoráciou vhodnou práve na tieto sviatky. Iní vedia, že imelo pôsobí pri vyrovnaní tlaku. Tak ako spomínal pán Obuch, ktorý ho pred niekoľkými rokmi mesiac užíval, keď pociťoval hučanie v ušiach. Čaj pripravený z imela mu takto pravidelným pitím veľmi pomohol. Pri jeho rozprávaní som sa aj pousmial, keď spomínal aké účinky má valeriána, ktorá má aj takú zvláštnu výraznú vôňu. Vraj pri jej očisťovaní vypadávajú z nej korienky na zem, na ktoré sa potom chodia váľať mačky, aby tak získali trochu vzrušenia.
Dobré skúsenosti s použitím liečivých rastlín majú určite mnohí z nás a aj preto je každá zmienka o týchto vzácnych daroch prírody vždy zaujímavá.
Ondrej Doboš
Foto: markiza.sk
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.