a snažila sa mi hneď pomôcť ako vedela. Uložila ma v komôrke na posteľ a tam mi na koleno prikladala potrebné liečivé bylinky. Nikde som s tým nešiel. Veď aj ako, keď k lekárovi od nás bolo najmenej päť kilometrov. A doprava do mesta, okrem konského povozu, v tom čase od nás nebola takmer žiadna. Koleno sa mi po niekoľkých dňoch zahojilo a mne po ostrej rane zostala až doteraz neveľká jazva.
Čo patrilo v minulosti výhradne babkám bylinkárkam dnes patrí aj chlapom
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Pri pozeraní nedávnej časti televíznej relácie Relax som si spomenul na moje detské roky. Práve vysielali niečo o význame využívania liečivých rastlín, ktorými sa v minulosti na dedinách väčšinou zaoberali babky. Svoje skúsenosti s liečivými rastlinami využívali na hojenie rán a pomáhali pri rôznych zdravotných neduhoch. S ich liečivými účinkami som prišiel do styku aj ja už ako malý chlapec. Upútal ma náš sused, ktorý kosil lúku a ja som sa rozhodol preskočiť jeho zákos. Tento môj nápad nebol vôbec dobrý a dopadlo to dosť dramaticky. Sused ma nevidel, lebo pokus som sa rozhodol spraviť keď bol ku mne obrátený chrbtom. Začul môj beh a zbadal ma až v poslednej chvíli, keď som sa práve chystal preskočiť jeho zákos. Nastalo to, s čím som vôbec nerátal. Aby ma nezranil, zdvihol kosu, no nešťastiu celkom nezabránil, lebo mne pritom zasiahol ľavé koleno. Samozrejme, že ma to zabolelo a začala sa z kolena liať krv. Môj krkolomný kúsok videl aj otec a jeho prvou reakciou bolo potrestať ma za to. Môj srdcervúci plač počula moja stará mať, ktorá nebola od nás ďaleko

Neskoršie, keď otec vážne ochorel, som s mamou za odporúčaným bylinkárom cestoval až do Prahy, kde chodili viacerí ľudia aj z našej obce. Otcovu chorobu sa mu síce nepodarilo vyliečiť pre jej rozsah a závažnosť, ale z týchto prípadov mi bolo jasné, že ľudia sa od dávna zaoberali aj liečiteľstvom s využitím prírodných liečivých rastlín.
Televízna relácia potvrdila aj mne, že liečiteľstvom a pestovaním liečivých rastlín sa dnes zaoberajú nielen babky, ale zaoberajú sa tým aj niektorí muži v zrelom, či pokročilom veku, ako ich priblížila kamera pri nakrúcaní v Muránskej Dlhej Lúke na strednom Gemeri, či v Turci. Jeden z nich, pán Ján Kekeňák sa vyznal, že dlholúcke lúky sú pre neho lúky apatieky. Zberu liečivých rastlín sa venuje už 25 rokov a odkedy v jeho rodine pravidelne užívajú prírodné čaje, klesla u nich chorobnosť o polovicu. Teda na prírodnú lekáreň, ktorú využíva na prechádzkach prírodou, nedá dopustiť. Takých lúk je v našej prírode habadej, iba nie všetky poznáme, nie všetci na ne počas roka chodíme. Ján Obuch z Turca sa zase zaoberá pestovaním liečivých rastlín na svojom pozemku. Vraj ich tam má zasiatych až 40 druhov. Pravda, mohol by ich aj viacej pestovať, ale má na parcele iba také, ktoré vie prakticky používať. Spoločnosť mu robil ďalší Dlholúčan, pán Peter Mariňák, ktorý sa zdôveril s tým, ktorú liečivú rastlinu kedy a na čo používať. Napríklad - zemežlč má také isté zloženie ako 
horec a používa sa na tráviaci trakt, pamajorán pôsobí protizápalovo a používa sa na výplach ústnej dutiny, tiež pôsobí ukľudňujúco na nervový systém. Bazu používame v rôznych doplnkoch a zložkách v období zimy. Používa sa pri chrípkových ochoreniach. Ak ste to vysielanie sledovali, iste si spomínate čo použiť pri chrípkovom ochorení, čo pri zažívacích ťažkostiach, čo pri získaní novej energie a na čo sa používa nám známe imelo. Mnohí sa s ním stretávajú v predvianočnom období ako s dekoráciou vhodnou práve na tieto sviatky. Iní vedia, že imelo pôsobí pri vyrovnaní tlaku. Tak ako spomínal pán Obuch, ktorý ho pred niekoľkými rokmi mesiac užíval, keď pociťoval hučanie v ušiach. Čaj pripravený z imela mu takto pravidelným pitím veľmi pomohol. Pri jeho rozprávaní som sa aj pousmial, keď spomínal aké účinky má valeriána, ktorá má aj takú zvláštnu výraznú vôňu. Vraj pri jej očisťovaní vypadávajú z nej korienky na zem, na ktoré sa potom chodia váľať mačky, aby tak získali trochu vzrušenia.
Dobré skúsenosti s použitím liečivých rastlín majú určite mnohí z nás a aj preto je každá zmienka o týchto vzácnych daroch prírody vždy zaujímavá.
Ondrej Doboš
Foto: markiza.sk
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Škola zálohovania a triedenia pokračuje na jeseň v piatich mestách - aj v Revúcej
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a