V Rožňavskom a Revúckom okrese sa v noci zo štvrtka na piatok (3.6. – 4.6.2010) povodňová situácia natoľko zhoršila, že hasiči napriek snahe stíhali pomáhať len s odretými ušami. Ľudia sú zúfalí.
"Situácia je vážna," informoval Ľubomír Hlaváč, prednosta Obvodného úradu v Rožňave. "Najhoršia je na Slanej od Rožňavy cez Brzotín až po Plešivec. Tam sa navyšovala hrádza. Problémy sú aj v Gemerskej Polome, kde sa vybrežil Súľovský potok, v meste Rožňava tečie Slaná už len tesne pod povrchom mosta."
Slaná stúpa a stúpa
V Brzotíne sa najprv vylial miestny potok, no ľudia už začali pieskovať aj okolo Slanej. "Vylieva sa," pozeral na dvíhajúcu sa hladinu Slanej miestny mladík. "Keby sme nenapĺňali vrecia, už by nás zalialo. Neviem si predstaviť, čo bude, keď to takto pôjde ďalej." V obci zatopilo niekoľko záhrad a pivníc.
V Plešivci postávali davy ľudí na dvoch mostoch, jeden policajti aj uzavreli. Ulicu vedúcu k železničnej stanici zalialo, rovnako na tom bola aj autobusová zastávka. "To je horšie, ako v 70. rokoch. Oveľa horšie," krútili hlavami ľudia na moste. "Časť jedného starého domu sa už zrútila," kričal postarší muž ukazujúc na ošarpané domy pri Slanej. "Ani dostať sa tam nedá! Voda je tam do pol stehien!"
Báli sa vypúšťania Palcmanskej Maše
Ľudia na mostoch len krútili hlavami. "Keď sa toto vyleje, sme všetci v háji. A chýba už naozaj len pár centimetrov."
Aj v Rožňave sa pozornosť ľudí sústredila na most ponad Slanú. Policajti naň nepúšťali nikoho, kto tadiaľ ísť vyslovene nemusel. Od Rožňavy až po Plešivec sa rýchlosťou blesku rozšírila panická správa, že vodnú nádrž Palcmanská Maša sa chystajú vypúšťať. "Príde vlna a vraj to bude už skoro," dozvedali sme sa vo viacerých obciach, cez ktoré tečie Slaná.
"Je pravda, že situácia je veľmi vážna. V Stratenej sme mali na potoku prietok až 30 kubíkov za sekundu. To je strašne veľa. Ale na Palcmanskej Maši je ešte 70-centimetrová rezerva. Chytáme to tam. Ale keď neprestane pršať, čo zatiaľ neprestáva, a priehrada to už neudrží, budeme musieť vypúšťať. Do Hnilca, nie do Slanej. Snáď ale k tomu nedôjde," vzdychol si Ján Vilim z dobšinského pracoviska Povodia Hornádu a Bodvy.
Čakajú dlhú kulmináciu Slanej
Situácia bola dnes kritická v celom Gemeri. "V celom Rožňavskom a Revúckom okrese pomaly nie je obec, ktorá by nemala problém," konštatoval riaditeľ Správy Povodia Slanej v Rimavskej Sobote Ladislav Varga. "Ťažko predpovedať, kedy bude Slaná kulminovať. Vieme len predpokladať a očakávame dlhú kulmináciu."
V Rimavskosobotskom okrese evakuovali ľudí z 13 obcí a počas dneška hrozila evakuácia ďalších. Zhoršenie situácie na Slanej sa očakávalo vo večerných hodinách. A to ľuďom dnes popoludní dochádzali zásoby piesku aj vriec.
5. jún 2010
Poznámka: Článok prevzatý z Gemerského denníka - piatok 4. 6. 2010 10:36 | Stela Krausová
Podobný článok: http://korzar.sme.sk/c/5409609/gemercania-bojuju-s-vodou-cely-vikend.html
FOTOGALÉRIA
{gallery}obsah/roznava/zaplav{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.