Funguje to jednoducho – učiteľ priebežne zadáva do aplikácie balíky slovíčok a fráz, ktoré sa majú žiaci naučiť a doma precvičovať. Za precvičovanie slovíčok získavajú body, tzv. Wocapoints - čím viac precvičujú, tým viac bodov získajú a viac sa naučia. Práve usilovnosť v učení je kritériom hodnotenia úspechu v Jesennom WocaBee šampionáte.
Víťazí trieda, ktorá získa najvyšší priemerný počet WocaPoints na žiaka.
Jesenný WocaBee šampionát odštartoval v októbri okresnými kolami, výhercovia postúpili v novembri do krajských súťaží, a tí najlepší z každého kraja aktuálne bojujú o výhru v celoslovenskej súťaži. V Košickom kraji zvíťazili študenti sekundy z Gymnázia P.J. Šafárika v Rožňave.
Pani učiteľka Etela Lompartová, ktorá vo víťaznej triede vyučuje nemecký jazyk, hodnotí samotnú súťaž ako aj výsledky svojich žiakov nasledovne: „Sme veľmi radi, že sme sa zapojili do WocaBee šampionátu. Vďaka súťaživosti žiakov sa učenie slovíčok nemeckého jazyka premenilo na zábavu. Aktivita mojich nemčinárov sa navyše odzrkadlila aj na ich študijných výsledkoch. Čo je najdôležitejšie, vzrástla u nich motivácia o učenie sa druhého cudzieho jazyka.“
Víťazi z Košického kraja v novembri dosiahli každý deň priemerne 358 WocaPoints na žiaka. Jedna zo študentiek pani učiteľky Lompartovej – Jarmila Macková - sa zároveň stala víťazkou krajskej súťaže jednotlivcov s celkovým ziskom 27 293 WocaPoints. Pre lepšiu predstavu – každá správna odpoveď pri precvičovaní znamená zisk približne 2 WocaPoints.
V celoslovenskom kole sa finalisti nové slovíčka učia ešte dôkladnejšie, keďže titul celoslovenského šampióna majú už na dosah. Programátor Michal Ošvát, ktorý je autorom aplikácie hovorí: „WocaBee je školám k dispozícii už druhý školský rok, a veľmi ma tešia všetky pozitívne ohlasy od učiteľov aj žiakov. Preto sme sa v tomto roku rozhodli podporiť ich motiváciu k učeniu ešte viac, prostredníctvom celoslovenskej online súťaže s cenami. Okrem výhier v jednotlivých kolách je však pre všetkých žiakov odmenou najmä zlepšenie ich jazykových vedomostí, ktoré sú pre ich budúcnosť to nejcennejšie.“
WocaBee vyhlási celkového víťaza súťaže Jesenný WocaBee šampionát začiatkom januára 2020. Držíme palce!
Ing. Jana Čikelová
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-