V piatok 14.9.2012 pokračovali v Revúcej oslavy 150-teho výročia založenia Prvého slovenského gymnázia. Revúcu navštívil minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič. Prvým bodom jeho programu bolo zasadenie pamätnej lipy - symbolu Slovanstva na pôde Prvého slovenského literárneho gymnázia. A robota mu šla veru od ruky. Pozrite si, čo všetko sa v piatok v Revúcej udialo.Minister ocenil to, čo dosiahli osobnosti pôsobiace v Revúcej pred 150. rokmi. Skonštatoval však, že dnes je situácia samozrejme iná a naši učitelia môžu vyučovať po slovensky bez obmedzení. Spoločenský status učiteľa a s tým súvisiace ohodnotenie ale nie je dobré. Vníma požiadavky pedagógov ako legitímne, no treba byť pevne na zemi.
Pod zriaďovateľskú pôsobnosť ministerstva školstva by chcel Čaplovič dostať ďalšie stredné školy s celoslovenskou pôsobnosťou. Ako dnes v Revúcej prezentoval, jednou z nich by sa mohlo stať aj Prvé slovenské literárne gymnázium. "Najskôr však treba nájsť zhodu so súčasnými zriaďovateľmi. Školám s celoslovenskou pôsobnosťou budem potom hľadať možnosti ako vytvoriť priaznivé finančné a študijné podmienky," dodal minister školstva.
Minister na konferencii ocenil Dušana Dubovského a odovzdal mu ocenenie za jeho významnú celoživotnú činnosť súvisiacu so zbieraním historických faktov o Revúcej a Gemeri. Taktiež zemou z Prvého slovenského gymnázia slávnostne pokrstil Dubovského najnovšiu knihu s názvom Svätyňa a osveta vzdelanosti.
Z rúk predsedu Matice slovenskej si ocenenia prevzali primátorka mesta Eva Cireňová, riaditeľka Prvého slovenského literárneho gymnázia Ľuboslava Lacjaková, Dušan Dubovský a evanjelická farárka Danica Hudecová.
Primátorka Revúcej odovzdala taktiež niekoľko ďakovných listov osobnostiam z Revúcej za ich dlhoročnú prácu v prospech Revúcej. Konferencia pokračovala popoludní odbornou časťou.
Večer program osláv pokračoval slávnostným zasadnutím Mestského zastupiteľstva. Krásnym spevom a hrou na klavíri ho spríjemnil spevácky súbor Quirin, ktorý funguje pri Základnej umeleckej škole v Revúcej. Zastupiteľstva sa zúčastnilo množstvo významných hostí, ako napríklad poslanci, primátori a starostovia okolitých miest a obcí, ale aj zástupcovia partnerských miest z Čiech, Maďarska a Poľska.
Na zasadnutí sa udeľovali najvýznamnejšie ocenenia mesta - Cena primátorky mesta, Plaketa mesta a Zlatý Quirin. Dostali ich ľudia, ktorí sa významnou mierou pričinili o rozvoj a šírenie dobrého mena Revúcej. Ocenenými boli :Michal Breznaník, Kvetoslava Slaná, Ľuboslava Lacjaková, Tlačiarne Roven, Miloš Kovačka, Zuzana Homoliaková a Ján Molnár. Zlatého Quirina dostal Pavol Ferdinandy za rozsiahlu spoločenskú a kultúrnu činnosť v meste.
Večer už patril koncertu Štátnej filharmónie z Košíc so sólistkou Ivanou Boggerovou - harfa a pod taktovkou dirigenta Gabriela Rovňáka. Ich úžasné vystúpenie si aj v piatkový slávnostný večer vyslúžilo "standing ovation".
(Zdroj: revuca24.sk)
{jcomments on}
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-