Michalovce boli miestom tohtoročných krajských osláv Dňa učiteľov, na ktorých si 26. marca 2014 prevzalo 39 riaditeľov a pedagogických zamestnancov stredných škôl a školských zariadení v pôsobnosti Košického samosprávneho kraja ocenenia z rúk predsedu KSK Zdenka Trebuľu a predsedu Školskej komisie Zastupiteľstva KSK Viliama Záhorčáka. Plaketu predsedu KSK in memoriam odovzdali dcére Jozefa Adamoviča, Lucii Reken. Druhú Plaketu predsedu KSK prevzal riaditeľ SOŠ na Učňovskej ulici v Košiciach – Šaci Jozef Šablatúra. Ďakovné listy za zodpovednú pedagogickú, ale aj riadiacu a manažérsku prácu prevzali šiesti riaditelia. Ocenených bolo aj ďalších 31 pedagógov. Morálne ocenenie dopĺňa aj finančná odmena. Vo svojom vystúpení Z. Trebuľa o.i. povedal: „Veľkú úlohu zohráva stredoškolský pedagóg aj v tom, kam vedie cesta absolventa školy po maturite. Možnosti sú tri: zamestnanie, univerzita, evidencia úradu práce. Môžeme si položiť otázku, čo z toho je najlepšie. Prvé dve možnosti sú pre reálne zmýšľajúceho človeka ideálne. Stretávame sa však aj s pasivitou mladých ľudí, ktorí niekedy aj dobrovoľne volia tretiu možnosť. A tu je zase nezameniteľná úloha pedagóga, ktorý by malmladého človeka nasmerovať,“ povedal predseda KSK. „Vieme dobre, že možnosti uplatnenia stredoškolákov v praxi sú dnes v našom kraji dosť obmedzené. Voľných pracovných miest nie je veľa. Ale sú aj také, na ktoré zamestnávatelia požadujú kvalifikovaných ľudí a majú problém získať profesie, ktoré potrebujú. Je na nás, na zriaďovateľovi, aby sme prostredníctvom analýz a hodnotiacich správ za jednotlivé roky dobre poznali skutkový stav na našich školách a vychádzali z neho pri tvorbe ďalšej stratégie. Tá aktuálna je zaradená na rokovanie aprílového Zastupiteľstva KSK. Určuje smerovanie a konkrétne úlohy pri rozvoji stredných odborných škôl, ale aj pri rozvoji gymnázií.“
Ďakovné listy za zodpovednú pedagogickú, ale aj riadiacu a manažérsku prácu prevezali šiesti riaditelia stredných škôl, medzi ktorými bola aj Ing. Alica Krivánska - Spojená škola (s organizačnými zložkami Gymnázium a Stredná odborná škola), Zimná 96, Dobšiná. Ďakovný list predsedu KSK prevzalo 31 pedagógov. Z horného Gemera to boli: PaedDr. Emília Gajdošová – Obchodná akadémia, Ulica akad. Hronca 8, Rožňava, Mgr. Mária Sanislóová – Stredná zdravotnícka škola, Námestie 1. Mája 1, Rožňava a Mgr. Alžbeta Gallová – Gymnázium P. J. Šafárika, Akademika J. Hronca 1, Rožňava.
(Zdroj: vucke.sk)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.