Vybraní riaditelia a pedagogickí zamestnanci zo stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja prevzali v stredu 27. marca 2013 ocenenia z rúk podpredsedu KSK Emila Ďurovčíka. Na oslavách Dňa učiteľov sa stretli v spišskonovoveskej Redute. Plakety predsedu KSK prevzali traja riaditelia stredných škôl: Katarína Kopecká zo Strednej zdravotníckej školy v Rožňave, Ján Buday z Gymnázia na Trebišovskej 12 v Košiciach a Viktor Baláž z Obchodnej akadémie v Rožňave. Ďakovné listy putovali do rúk ďalších ôsmich riaditeľov a 33 pedagogických pracovníkov zo škôl v celom kraji. Symbolické poďakovanie venovali všetkým študenti spišskonovoveských stredných škôl v programe zloženom z tancov, hudby a umeleckého slova.
„Vo svetle nepriaznivých ekonomických faktov sa možno trochu strácajú výsledky našej práce v oblasti školstva,“ povedal v príhovore podpredseda KSK Emil Ďurovčík. „Ale nie je to tak. KSK na základe Koncepcie rozvoja odborného vzdelávania začal v roku 2009 ako prvý na Slovensku vytvárať centrá odborného vzdelávania. Následne ich definoval aj zákon o odbornom vzdelávaní. Dnes máme v kraji desať fungujúcich a kontinuálne sa rozvíjajúcich COV z celkového počtu 24 na Slovensku. Naše prvé vzniklo v roku 2009, prvé v inom kraji otvorili až v roku 2011. Aj ďalší údaj nás presviedča o tom, že koncepcia prináša efekt - priemerný počet žiakov na stredných odborných školách v našom kraji je 463. To je druhé miesto medzi VUC –kami. Vlani sa nám podarilo zefektívniť sieť odborov a zameraní na odborných školách. Pôvodne v nich fungovalo 983 odborov a ich zameraní. Až 343 z nich sa v posledných troch rokoch nepodarilo naplniť. Po úpravách sa v školskom roku 2012/13 otvorilo 614 odborov. Vyradili sme odbory, o ktoré študenti 5 rokov nemali záujem, ale boli to zároveň tie, o ktoré zamestnávatelia ani do budúcnosti neprejavili záujem. V sieti sme nechali tie, ktorých absolventi na trhu práce môžu nájsť uplatnenie.“
Regionálna samospráva na odborných školách preferuje precíznu a úzku komunikáciu so zamestnávateľmi. Komunikuje s nimi aj o detailoch - čo môže zamestnávateľ urobiť pre školu a naopak, ako by mal vyzerať výchovno-vzdelávací program, aby absolvent ovládal to, čo od neho chce zamestnávateľ. Vďaka tejto spolupráci má konkrétne úspechy so zamestnávateľmi v spoločnostiach Embraco v Spišskej Novej Vsi, U.S.Steel Košice, Yazaki Michalovce a s mnohými ďalšími. Aktivity spoločnosti T-Systems Slovakia a združenia IT Valley znamenajú do budúcnosti výrazné navýšenie počtu zamestnancov a to je výzva aj pre stredné školy - pripraviť dostatok kvalitných zamestnancov. To predpokladá výraznejšie zásahy do skladby odborov zameraných na informačné a komunikačné technológie.
„Mimo nášho záujmu nestoja ani gymnáziá. Naša aktivita nazvaná profilácia gymnázií znamená tvorbu podmienok na tomto type škôl z pohľadu požiadavky žiakov, spolupracujúcich partnerov a ďalšieho uplatnenia absolventov v danom zameraní. Gymnázium sa profiluje tým smerom, ktorým sa vie uplatniť najviac jeho absolventov, pre ktorý má vytvorené podmienky. Pri profilácii sa snažíme neustále vylepšovať, doplňovať učebné pomôcky, techniku, aby vo svojom zameraní mohlo gymnázium napredovať čo najrýchlejšie,“ dodal Emil Ďurovčík.
KSK dôsledne dbá na to, aby školy boli dostupné pre všetky sociálne skupiny, aby každý mal rovnaké právo a možnosť vzdelávať sa podľa svojich schopností. Do budúcnosti považuje za mimoriadne dôležitú orientáciu na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože čoraz viac žiakov pochádza práve odtiaľ. Regionálna samospráva je nútená vytvárať podmienky pre ich vzdelávanie. Skúsenosti už má vďaka elokovaným pracoviskám v lokalitách, kde je počet takýchto žiakov najvyšší. Príklad dáva SOŠ technická na Kukučínovej ulici v Košiciach. V elokovaných pracoviskách má skoro 200 žiakov, ktorí sa aktívne pripravujú v dvojročných učebných odboroch stavebná výroba pre chlapcov a výroba konfekcie pre dievčatá. Získavajú výučný list, čo im dáva možnosť nájsť si prácu. Pracoviská v úzkej spolupráci s obcami vznikli v Kecerovciach, Veľkej Ide, Družstevnej pri Hornáde, na košickom Luniku IX, od budúceho školského roka pribudnú Bidovce, pripravuje sa Seňa. Podobnou cestou sa vydala aj SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku na pracovisku v Zemplínskej Teplici, SOŠ Moldava na pracovisku v Turni nad Bodovou, SOŠ Prakovce na pracovisku v Kluknave.
„Práve na týchto školách s vysokým počtom žiakov zo znevýhodneného prostredia vidieť a cítiť lásku učiteľa k svojmu povolaniu. Tu je treba byť zanietený, nadšený, mať ideály. Škola tu musí pri formovaní osobnosti žiakov prakticky a denne bojovať s negatívnym vplyvom domáceho prostredia. Rád by som ale poďakoval všetkým, nielen oceneným, za ich aktívny prístup v tomto zložitom období. Uvedomujeme si, že učitelia robia maximum pre zachovanie úrovne nášho stredného školstva a patrí im za to uznanie každého jedného občana nášho kraja,“ povedal podpredseda KSK.
Plakety predsedu KSK prevzali riaditelia stredných škôl:
MUDr. Katarína Kopecká – SZŠ, Rožňava, Mgr. Ján Buday – Gymnázium, Trebišovská 12, Košice, PaedDr. Viktor Baláž – Obchodná akadémia, Rožňava.
Ďakovné listy prevzali riaditelia stredných škôl: PhDr. Ľubomír Sobek – Gymnázium, Alejova 1, Košice, Ing. Milan Leškanič – Spojená škola, Sečovce, Ing. Vladimír Jančík – SOŠ drevárska, Spišská Nová Ves, Ing. Jaroslav Kapitan – SOŠ technická, Michalovce, Mgr. Anna Osifová – Gymnázium, Ľ. Štúra 26, Michalovce, Ing. Eva Matejová – SOŠ, Grešákova 1, Košice, Ing. Michal Mitrík, PhD. – SPŠ stavebná a geodetická, Košice, Mgr. Jozef Kačenga – Gymnázium, Školská 13, Spišská Nová Ves.
Pedagógovia ocenení pri príležitosti Dňa učiteľov 2013: PaedDr. Eva Pažinková – SOŠ obchodu a služieb, Michalovce, RNDr. Michal Kohut – Gymnázium, Opatovská 7, Košice, Alica Czompelová – SOŠ obchodu a služieb, Rožňava, Ing. Ladislav Leco – Školský internát A. Garbana, Košice, Mgr. Viera Kissiová – SPŠ elektrotechnická, Košice, RNDr. Erika Macejková – Gymnázium, Trebišov, RNDr. Viera Hroncová – Spojená škola, Dobšiná, PaedDr. Milota Pemčáková – Gymnázium, Školská 7, Spišská Nová Ves, Ing. Svetlana Dulová – Obchodná akadémia, Trebišov, Ing. arch. Jana Naščáková – SOŠ drevárska, SNV, Ing. Katarína Hovanová – Obchodná akadémia, Michalovce, PaedDr. Ingrid Hvozdovičová – SOŠ, Trebišov, Mgr. Františka Fehérová – Gymnázium Š. Moysesa, Moldava nad Bodvou, Mgr. Jozef Kuzemka – SOŠ, Strážske, Lýdia Knežová – SOŠ obchodu a služieb, Sobrance, RNDr. Lenka Škarbeková – Gymnázium, Gelnica, Beatrix Vadászová – SOŠ technická, Košice, Mgr. Oľga Kocurková – SOŠ, Markušovská 4, SNV, Ing. Ján Pirčák – SOŠ technická, Michalovce, Mgr. Ľuboslava Žolnová – Gymnázium P. Horova, Michalovce, Ing. Miroslav Babjak – SOŠ automobilová, Košice, PaedDr. Bernadeta Fabianová – Konzervatórium, Exnárova 8, Košice, Ing. Emil Henček – Technická akadémia, SNV, Ing. Mária Mantičová – SPŠ, Košice, Mgr. Helena Halková – SPŠ dopravná, Košice, PhDr. Ján Kobulský – Gymnázium, Šrobárova 1, Košice, Ing. Janka Halková – Gymnázium P.J.Šafárika, Rožňava, Ladislav Kručanica – ŠI, Medická 2, Košice, Mgr. Gabriel Dobos – Gymnázium, Kráľovský Chlmec, Bc. Stanislav Slaný – SOŠ, Rožňava, PhDr. Renáta Kudríková – Gymnázium, Javorová 16, SNV, Ing. Mária Špulková – SOŠ J. Bocatiova, Košice, Ing. Helena Dzurillová – Hotelová akadémia, SNV.
Zuzana Bobriková
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.