po dohode s Ministerstvom školstva, mládeže a športu SR. Štúdium je v dĺžke trvania dva roky realizované v dennej a diaľkovej forme. Na diaľkovú formu sú prijatí len tí študenti, ktorí majú pracovný pomer v niektorej zo záchranných složiek na území našej republiky.
Záujem o získanie maturitnej skúšky z odboru zdravotnícky záchranár je neutíchajúci. Jednou zo škôl, ktoré poskytujú takéto vzdelanie, je Stredná zdravotnícka škola v Rožňave. Študijný odbor Zdravotnícky záchranár pripravuje žiakov na činnosť zdravotníckeho pracovníka pre oblasť urgentnej medicíny prvého kontaktu a záchranu postihnutých v rôznych situáciách, nemocničnej i prednemocničnej záchrannej služby, hlavne v rýchlej zdravotníckej pomoci, leteckej, vodnej, banskej, cestnej a horskej záchrannej službe, ako aj požiarnej ochrane.
V praxi sú absolventi schopní samostatne vykonávať činnosti a výkony neodkladnej predlekárskej starostlivosti, život zachraňujúce činnosti. Neodkladná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.
Tento študijný odbor je u študentov žiadaný. Lákadlom nie je len získanie teoretických znalostí, ale praktické skúsenosti, ktoré získavajú nielen v rýchlej zdravotníckej pomoci, ale aj v horskej, leteckej i vodnej záchrannej službe sú pre nich nezabudnuteľným zážitkom. Na profesionálneho záchranára je kladených mnoho požiadaviek, ako psychická zdatnosť, fyzická odolnosť, plavecká zručnosť, šoférska zdatnosť, dobrá orientácia v teréne, vedomostná základňa, ktorých splnenie preverí len konkrétna práca v teréne. Služba v urgentnej medicíne je
o profesionalite a plnom nasadení. Vyžaduje si chuť neustále na sebe pracovať. Zopár fotografií z výučby tohto odboru sú dôkazom toho, že škola má všetky predpoklady k tomu, aby sa jej absolventi uplatnili na trhu práce.
Ing. Monika Genčiová
{gallery}skola/zachrana{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 02 december 2010 09:53
Odbor zdravotnícky záchranár sa študuje aj na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave
Napísal(a) Ing. Monika Genčiová
Je úžasné sledovať, ako urgentná medicína napreduje. Ako v materiálno-technickom vybavení, tak i na poli vzdelávania. Kde sú tie časy, keď jedinú formu dostupnej pomoci stelesňovali vodiči zdravotnej dopravy a sanitky typu Škoda 1203. Moderná doba si vyžiadala nové prístupy nielen v oblasti materiálneho vybavenia, ale aj v oblasti vzdelávania. Stredné zdravotnícke školy sa chopili príležitosti a zaradili do svojich učebných osnov samostatný študijný odbor zdravotnícky záchranár, ktorý má za úlohu pripraviť ľudí na zvládnutie poskytovania odbornej zdravotnej pomoci v terénnej praxi. Vznik tohto študijného odboru schválilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
Zverejnené v
Stredné školy
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-