Priestory Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obohatí od 16. októbra do 31. decembra 2014 prezentačná výstava Strednej priemyselnej školy Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici. z nich konzervátorstvo a reštaurátorstvo - odborné zameranie papier, staré tlače a knižné väzby, konzervátorstvo a reštaurátorstvo s odborným zameraním na omietky a štukovú výzdobu, dizajn – grafický a priestorový, propagačné výtvarníctvo, propagačná grafika a odevný dizajn. V priestoroch múzea budú nainštalované práce študentov – konzervátorov jediného odboru na Slovensku, ktorého 20. výročie práve oslavujeme – Konzervovanie a reštaurovanie papiera, starých tlačí a knižných väzieb, ako sú: zaujímavé kópie historických listín, kópie historických kresieb, repliky historických knižných väzieb a ukážky 
reštaurovania. Dizajn grafický a priestorový predstaví modely výstavných priestorov, študentských izieb i abstraktné objekty. Grafické práce robené pomocou počítačovej grafiky a priestorové pútače vystavujú propagační výtvarníci.
Odevný dizajn zaujme návrhmi a modelmi originálnych spoločenských šiat na figurínach. Kaligrafické práce prinášajú zaujímavé grafické kompozície s použitím písma. Technické odbory na fotografiách prinášajú ukážky z praxe, ďalej plagáty z úspešných súťaží, prístroje s ktorými pracujú. Inšpiratívna výstava SPŠ S. Mikovíniho v B. Štiavnici potrvá do konca decembra 2014 a je určená predovšetkým žiakom základných škôl a ich rodičom, ktorí sa rozhodujú o svojom budúcom povolaní. Web: Stredná priemyselná škola Samuela Mikoviniho Banská Štiavnica. Kurátorkou výstavy je Mgr. Beáta Chrienová zo SPŠ S. Mikovíniho v B. Štiavnici.
Pripravil: Ing. Ján Totkovič, riaditeľ SPŠ Samuela Mikovíniho, B. Štiavnica
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-