„Rožňava – vyše 700-ročné mesto s očarujúcou atmosférou, nádherným historickým štvorcovým námestím, turistické centrum Gemera“ – stálo na tohtoročnej pozvánke pre „pribinovcov“, ktorí sa na 15. ročníku regionálnej dejepisnej súťaže s názvom Pribinove poklady 8. marca 2011 zišli práve tu. „Pribinovci“ sú študenti gymnázií a stredných odborných škôl (a samozrejme aj ich pedagógovia), ktorí sa rozhodli venovať skutočne veľa zo svojho voľného času práve štúdiu regionálnej histórie a merať si v spomínanej súťaži sily so svojimi rovesníkmi. Do Rožňavy tohto roku na jubilejný ročník prišli zástupcovia 23 škôl z oboch východoslovenských krajov, čo je doposiaľ najvyššípočet zúčastnených.
Účasť škôl zároveň naznačuje, že organizátormi súťaže sú Prešovský a Košický samosprávny kraj a ich odbory školstva. Hlavným garantom a zakladateľom súťaže je Stredná priemyselná škola chemická a potravinárska (SPŠCHaP) Humenné, tentoraz za skutočne ukážkovej spolupráce s Mestom Rožňava, Miestnym odborom Matice slovenskej Košice a Domom Matice slovenskej v Rožňave a hostiteľským Gymnáziom P. J. Šafárika v Rožňave. Súťažiacich na pôde Rožňavy privítal primátor mesta MUDr. Vladislav Laciak a riaditeľ Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave Mgr. Jozef Matis, za všetky spomínané matičné subjekty PhDr. Jozef Mižák, člen Výboru MS a Krajskej rady MS KSK. Hostiteľská škola pozdravila hostí krátkym kultúrnym programom a súťaži sa už potom „pribinovci“ venovali pod vedením jej osnovateľa Mgr. Andreja Sivča takmer dve hodiny. Ich pedagógovia zatiaľ mali možnosť navštíviť rožňavský skvost – strážnu vežu na námestí. Po skončení súťaže sa jej účastníci, ale aj domáci študenti stretli s predsedom Matice slovenskej Ing. Mariánom Tkáčom, PhD., ktorý v tento deň Rožňavu tiež navštívil a nenechal si ujsť príležitosť prísť medzi mladých, ktorých, tak ako aj jeho, zaujíma vlastná história. Čas, ktorý si vyžiadalo dôsledné vyhodnotenie súťaže, „pribinovci“ veľmi radi využili na návštevu neďalekého Betliara. Veď kto z nich, „nadupaných“ čerstvými vedomosťami práve o tomto regióne, by nevyužil možnosť pozrieť si toto historické miesto už – vďaka štúdiu – iným, pozornejším pohľadom? A najmä, keď prišli z poriadnej diaľky – z Medzilaboriec, Sniny, Humenného, Michaloviec, Vranova, Prešova, Košíc, Trebišova...
Výsledky 15. ročníka regionálnej dejepisnej súťaže Pribinove poklady
V jednotlivých tematických oblastiach bolo poradie takéto:
A – Banícke mesto Rožňava
1. Matúš Halas - Gymnázium Medzilaborce (93 bodov)
2. Mária Müllerová - Gymnázium Snina (92,5)
3. Jakub Rangl - Gymnázium arm. gen. L. Svobodu, Humenné (85)
B – Pamätihodnosti mesta a prínos Andrássyovcov najmä v oblasti baníctva
1. Zuzana Libáková - Gymnázium Medzilaborce (91,5)
2. Terézia Lacková - Gymnázium Prešov, Konštantínova 2 (84)
3. Katarína Madziková - Gymnázium sv. Moniky Prešov (78)
C – Osobnosti späté s históriou Rožňavy. Kultúra, umenie, školstvo
1. Dominika Dudášová - Gymnázium Konštantínova 2, Prešov (89,5)
2. Daniela Tkačíková - Gymnázium sv. Moniky Prešov (74)
3. Igor Harajbič – Gymnázium arm. gen. L. Svobodu, Humenné (69,5)
Poradie škôl podľa celkového počtu získaných bodov:
Kategória A - gymnáziá:
1. Gymnázium Konštantínova 2, Prešov (241,5)
2. Gymnázium Medzilaborce (233,5)
3. Gymnázium sv. Moniky, Prešov (227)
Kategória B - stredné odborné školy:
1. SPŠCHaP Humenné (154,5)
2. Obchodná akadémia Rožňava (145,5)
3. Hotelová akadémia Prešov (134,5)
Kamila Chilová
{gallery}skola/pp{/gallery}
{jcomments on}
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-