Tlačová agentúra Slovenskej republiky priniesla v týchto dňoch zaujímavú informáciu o veľmi úspešnom pôsobení študentov Evanjelického gymnázia v Tisovci v medzinárodnej súťaži. V správe sa uvádza: „V národnom kole medzinárodnej súťaže Social Innovation Relay (SIR) zvíťazil tím z Evanjelického gymnázia v Tisovci. Študenti vytvorili študentský amatérsky film Kick out the difference, ktorý sa zaoberá problematikou migrácie a jej vplyvu na spoločnosť.Medzi najlepšími sa umiestnili na druhom a treťom mieste študenti z Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Dievčenský tím Black Devils prezentoval svoj koncept A(U)RTIST, ktorý spája autistické deti a ich originálne vnímanie, technológie a ekológiu s umením. Tím (K)opčianske združenie pripravil pre mladých ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia tréningy pracovných zručností spojené s brigádou v kaviarni Next apache.
Social Innovation Relay je medzinárodná súťaž študentských tímov z 13 krajín sveta, úlohou ktorých bolo vytvoriť projekt s pozitívnym dosahom na spoločnosť. Študenti, ktorí sa zúčastnili tejto interaktívnej online súťaže, boli vedení zamestnancami Hewlett–Packard. Tí ich učili myslieť inovatívne a pomáhali im rozvíjať zručnosti, ktoré im v budúcnosti pomôžu stať sa globálne orientovanými a spoločensky zodpovednými podnikateľmi. Súťaž zastrešuje nezisková vzdelávacia organizácia Junior Achievement Slovensko, ktorá na Slovensku 20 rokov realizuje podnikateľské, ekonomické a finančné vzdelávacie programy pre mladých ľudí.“
Tisovským gymnazistom k tomuto ocenenie blahoželá i stránka Maj Gemer.
Zdroj: TASR
{jcomments on}
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-