ZŠ Ivana Branislava Zocha Revúca
Žiaci boli výrazne a iniciatívne zapájaní do školských a mimoškolských aktivít významne ovplyvňujúcich jej výchovno-vzdelávaciu činnosť:
Medzinárodný projekt Comenius
- škola je koordinátorom projektu, ktorý je zameraný na prírodné vedy, a v ktorom je ďalších 6 škôl z EÚ. Cieľom je zviditeľniť prírodné vedy, ich vzdelávanie a výučbu vo vlastných školských komunitách (pre žiakov, učiteľov a rodičov) tým, že sa žiakom robia prístupnejšími a zábavnejšími. Projekt sa snaží zdôrazniť význam prírodných vied v každodennom živote a poskytovať deťom zručnosti, vedomosti a nadšenie pozerať sa na prírodné vedy ako budúcu cestu do sveta práce.
Medzinárodný projekt Zelená škola
- usiluje o zmeny vedúce k zdravšej, "zelenšej" a aktívnejšej škole
Zdravá škola - vytváranie zdravého školského prostredia a výchova detí k zdravým životným návykom a zdravie podporujúcemu správaniu.
Vlastné projekty školy:
- Projekt emociálnej a prosociálnej výchovy žiaka (od školského roka 2001/2002), ktorého súčasťou je ocenenie Osobnosť školy. Projekt je zameraný na hľadanie správnej hodnotovej orientácie, vzťahu k sebe, k ľuďom, k prírode, na zručnosť efektívne komunikovať, žiť s inými ľuďmi, spolupracovať a pomáhať im, spolucítiť.
Dosiahnuté výsledky:
- znižuje sa počet žiakov s negatívnymi výchovnými opatreniami, ktoré navrhuje pedagogická rada,
- zvyšuje sa počet žiakov s kladnými výchovnými opatreniami, ktoré navrhuje pedagogická rada,
- posilňuje sa výchova s cieľom rozvíjania osobnosti schopnej produkovať dobro, krásu a múdrosť
Projekt dramatickej výchovy, ktorého cieľom je:
- prepojiť dramatické aktivity s učebným obsahom jednotlivých vyučovacích predmetov,
- dramatickú hru - ako hlavný prostriedok dramatickej výchovy - využiť ako nástroj vnútornej transformácie školy a jej prezentácie v meste.
Dosiahnuté výsledky:
- učitelia urobili výber učiva, v ktorom používajú prostriedky dramatickej výchovy,
- zriadila sa knižnica dramatickej výchovy,
- uskutočnilo sa vzdelávanie učiteľov s cieľom využívania dramatických prvkov vo vyučovacom procese,
- každoročne sa uskutočňuje prehliadka detských školských divavelných súborov Detská divadelná hra,
- vyhlasuje sa Cena Ivana Branislava Zocha za najlepší herecký výkon.
Žiacka rada v školskom roku 2007/2008 schválila projekt a štatút na udeľovanie ocenenia Rytier školy so zámerom pozitívne ovplyvňovať hodnotovú orientáciu, postoje a správanie žiakov. Na konci školského roka žiacka rada udeľuje žiakom ocenenie za riešenie situácie, na ktorú bola potrebná odvaha.
Škola dlhodobo organizuje Atletickú Olympiádu žiakov revúckych základných škôl o putovný pohár primátorky mesta.
Iné projekty:
Zimné večery s knihou (hlasné čitanie rodičov a detí), Rýchle šípy internetu (súťaž v zručnosti internetového vyhľadávania),
Knižní detektívi (podpora čitateľskej gramotnosti medzi obyvateľmi mesta).
Zdroj: Učiteľské noviny, ročník LIX, 7/2012




























__________________________________________________
V časopise UČITEĽSKÉ NOVINY 7/2012, ktoré vyšli 6.12.2012, v článku Príklady najlepšej praxe škôl z pohľadu Štátnej školskej inšpekcie je uvedený príklad deviatich slovenských základných škôl, ktoré sú z pohľadu Štátnej školskej inšpekcie najviac prínosné pre ďalší praktický vývoj žiaka. Napísala nám pani učiteľka zo Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej Mgr. Andrea Tokárová. A hneď dodáva: „Sme hrdí na to, že medzi tieto školy patrí aj revúcka základná škola - Základná
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-