Základná škola Pavla Emanuela Dobšinského, Slavošovce 125 sa zapojila do projektu spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu SR s názvom BUĎME ÚSPEŠNÍ.
Názov projektu: Buďme úspešní
Operačný program: Vzdelávanie
Prioritná os: 3 Podpora vzdelávanie osôb s osobitými vzdelanostnými potrebami
Opatrenie: 3.1 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít
Cieľ projektu: Zvýšiť vzdelanostnú úroveň žiakov z MRK prostredníctvom inovatívnych metód vzdelávania ako nástroja pre inklúziu MRK
Špecifický cieľ: 1. Zavádzať inovatívne metódy vzdelávania ako nástroj pre sociálnu inklúziu MRK do vyučovacieho procesu a spoločnosti.
2. Vzdelávať pedagogických zamestnancov za účelom zvládnutia úlohy modernizácie výučby a jej skvalitnenia smerom k podpore sociálne znevýhodnených žiakov z MRK.
Aktivity projektu:
1. Rozvoj čitateľskej gramotnosti sociálne znevýhodnených žiakov z MRK s podporou IKT
Experti pre inováciu vyučovacích predmetov inovujú obsah formy a metódy vzdelávania - tvoria pracovné listy, a prezentácie v predmetoch Slovenský jazyk a literatúra pre 1. a 2. stupeň, Dejepis, Občiansku náuku, Biológiu, Geografiu. V rámci tejto aktivity sa zameriavame na podporu čitateľskej gramotnosti sociálne znevýhodnených žiakov z MRK. Názornosťou a prakticko-demonštračnými postupmi pri riešení slovných úloh chceme dosiahnuť odstránenie bariéry pri pochopení zadaní úloh a zamerať tým pozornosť žiakov najmä na tvorivé myšlienkové aktivity.
Snahou je teda rozvíjať čitateľskú gramotnosť žiakov v rámci týchto úrovní:
- všeobecné porozumenie – uchopenie textu ako celku, vystihnutie hlavnej myšlienky textu
- získavanie informácií
- interpretácie textu – porovnávanie informácie v texte, uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi informácií a vyvodenie záverov
- posúdenie obsahu textu – porovnávanie informácií v texte s inými zdrojmi alebo vedomosťami, ktoré o probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný svoj názor obhájiť
- posúdenie formy textu – objektívne zhodnotenie kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.
2. Vzdelávanie pedagogických zamestnancov
Ďalšie vzdelávanie pre pedagógov na získanie a rozvoj kompetencií potrebných pre motivačnú a efektívnu výučbu sociálne znevýhodnených žiakov z MRK.
Vzdelávanie je zamerané na oblasti:
- školenie zručností metakognitívnych stratégií pre získanie čitateľských zručností – rozšírenie kompetencií pedagogických zamestnancov, ktoré sú potrebné na riadenie vyučovacieho procesu s cieľom čitateľskej gramotnosti žiakov podľa požiadaviek nového vzdelávacieho štandardu.
- školenie k práci s kódovanou knihou a pracovným zošitom Adamko – rozšírenie kľúčových kompetencií v oblasti metodiky výučby slovenského jazyka a rozvoja čitateľskej gramotnosti žiakov MRK s podporou využívania moderných multimediálnych sád

Trvanie projektu: máj 2012 – október 2013
„Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ“
Mgr. Veronika Šándorová
{jcomments on}
































Zručnosť čítať má v živote človeka – žiaka centrálne postavenie. Je nevyhnutná pri zvládnutí mnohých situácií či hľadaní súvislostí, riešení rôznych problémov. Podstatné však je, aby žiak text vnímal a rozumel mu, teda text pochopil, čo je dôležitým predpokladom jeho úspechov v škole i v ďalšom živote. Základom je práca s informáciami z rôznych zdrojov (knihy, učebnice, encyklopédie apod.) a v dnešnej dobe je nevyhnutnosťou aj orientácia a práca s informáciami v prostredí internetu.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-