a podporujú sa zručnosti.
Preto sme si i my v Základnej škole IB Zocha v Revúcej pripravili pre naše deti v škole už 2. ročník tejto krásnej akcie pod názvom TRADIČNÝ VEĽKONOČNÝ JARMOK. Do súťaže sme zakomponovali aj finančnú gramotnosť, výuke ktorej v našej škole pripisujeme veľký význam. Žiaci už niekoľko týždňov pripravovali počas krúžkov tvorivých dielní, v ŠKD, ale aj doma výrobky s veľkonočnou tematikou. Tohto roku pri organizovaní jarmoku pomohli aj žiaci ôsmeho ročníka, ktorí zužitkovali svoje doterajšie vedomosti z predmetu Praktické financie. Pomohli menším spolužiakom výrobky naceniť, pripravili vlastnú školskú menu „Zocháče“, vypočítali množstvo Zocháčov, ktoré dali do obehu.
V posledný školský deň pred veľkonočnými prázdninami to celé vypuklo – malí výrobcovia predávali svoje výrobky spolužiakom. Nechýbali nádherne zdobené kraslice rôznych motívov, slamení zajkovia, sliepočky, ručne robené korbáče, motýliky, kytičky, veľkonočné obrázky a mnoho iných výrobkov. Chodbou sa niesol čulý ruch, príjemná atmosféra, čo deti nabudzovalo k nakupovaniu. Získané Zocháče z predaja neskôr vymenili v ZMENÁRNI za milé darčeky. Pri pohľade na svoje veľkonočné nákupy sa všetkým deťom rozžiarili oči šťastím.
Ďakujeme všetkým rodičom, učiteľom aj samotným žiakom za krásny čas strávený prípravou dnešného dňa, ktorý obohatil rovnako predávajúcich aj kupujúcich.
Všetkým našim žiakom, rodičom, zamestnancom aj priateľom školy prajeme príjemné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu svojich najbližších.
Bc. I. Sviežená, Mgr. A. Tokárová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a