Uvoľnene, bez toho, aby mali pocit skúšania. Pretože práve včera sme si tento deň pripomenuli aj v našej škole. Inak ako tri roky predtým, ale rovnako zaujímavo.
Spolu s terénnymi sociálnymi pracovníkmi sme si pripravili pre našich žiakov štyri tvorivé dielne. Množstvo prírodného materiálu na nich čakalo v prvej. Spolu s Jankou žiaci vytvárali ikebany z konárikov, machu, vetvičiek, šišiek a rôznych suchých tráv. Naši okamžite pochopili princíp a pracovali intuitívne, akoby to robili tisíckrát predtým. Pre Janku, ktorá si všetok materiál zháňala dlho a sama, to bola premiérová dielňa pre našich žiakov a o to viac bola príjemne prekvapená z výsledku. V ďalšej časti druhá Janka s deťmi dotvárala tričká na jedinečné módne kúsky. Pomocou farieb na textil premenili biele tričká na niečo unikátne, veselé a farebné. Pri Edovom stole sa kreslil rómsky život – oheň, hudba, zvieratá a domov. V poslednej dielni sme pracovali s cestom, ktoré pripravili štvrtáčky Saška a Norika. U nás to voláme „bokeľa“, inde to poznajú ako „marikľa.“ Kto chcel, mohol si tú svoju vyvaľkať a upraviť podľa seba.
Oslava dňa Rómov bola trošku iná, možno komornejšia ako po iné roky. Ale žiaci to od začiatku poňali ako svoj deň, a to bol náš cieľ. Veľa sa už popísalo, že či ten alebo iný má mať svoj deň a prečo áno či nie. My sme o tom nepolemizovali, my sme sa bavili. To, čo má byť vyzdvihnuté, sme vyzdvihli, a cítili sme sa pri tom dobre.
Monika Podolinská
FOTOGALÉRIA



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a