Základné školy (503)
Zo Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke do školy v prírode v Telgárte
Napísal(a) Monika Podolinská
Ak existuje možnosť sprostredkovať žiakom nezabudnuteľný zážitok, treba ju využiť. Ak je možnosť poskytnúť žiakom školu v prírode bezplatne, treba ju využiť. Všetkým bez rozdielu. My túto možnosť využívame už tretí školský rok. Pre našich žiakov zo Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke to bol zážitok od prvej minúty až po poslednú. Veľa z toho, čo zažili, bolo po prvýkrát. A je úplne jedno z akých dôvodov. Niektorí mali svoje opodstatnenie v sociálnej, iné zase kultúrnej či tradičnej inakosti. Prvýkrát ubytovanie v hoteli so všetkým, čo k tomu patrí, prvýkrát vlek, jazda vlakom, kúpanie sa v prírodnej nádrži či v bazéne. Všetko bolo pre nich zážitkom. Či nezabudnuteľným, ukáže až čas.
Žiaci ZŠ I. B. Zocha sa vybrali z Revúcej opäť do prekrásnej dedinky Bystrá, aby tu naplnili poslanie a ciele Školy v prírode. Počas piatich dní svoju pozornosť zamerali nielen na blízke okolie, ale ich kroky smerovali aj ďalej. Hneď v úvode preukázali svoju zručnosť v lanovom parku Tarzánia Tále. Zážitky si určite odniesli aj z farmy Ajax, kde neutíchal záujem o zvieratká i o jazdu na koni do poslednej tam strávenej chvíľky. Neskôr zas ich kroky smerovali do blízkej Bystrianskej jaskyne. Vo svojich denníkoch, ktoré priebežne tvorili, budú iste čítať ich blízki aj o tajomných stopách práve v tejto jaskyni. V polovici pobytu svoje kroky nasmerovali do Čierneho Balogu, aby cestu autobusom zamenili za úžasný zážitok z jazdy vláčikom čiernohronskej železničky. Lesnícky skanzen ich však neprivítal ideálnym
Naša cieľová zastávka bola dedinka v srdci Národného parku Nízke Tatry Bystrá
Napísal(a) ZŠ
Tak ako každý rok, aj tento sa v dňoch 21. 5 – 25. 5 uskutočnila škola v prírode žiakov Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej. Naša dobrodružná cesta sa začala pred budovou školy, kde sme si naložili všetky naše veci do autobusu a vybrali sme sa spoznávať a objavovať nové, nepoznané veci. Počas cesty sme sledovali mestečká Muráň, Tisovec, Brezno a Podbrezová. Cestu sme si spríjemňovali a skracovali pesničkami, ktoré sme spievali za pomoci pani učiteliek. Naša cieľová zastávka bola dedinka v srdci Národného parku Nízke Tatry Bystrá. Hneď po našom príchode nás privítali v penzióne Bystrinka, kde sme boli veľmi zvedaví na naše izby. Penzión Bystrinka sa nám veľmi páčil, keďže sme tu mali úžasné izby s kompletným vybavením. Po ubytovaní nasledovalo oboznámenie
Prvý hmyzí hotel s tromi apartmánmi v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej
Napísal(a) ZŠ
V Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej sme otvorili prvý „Hmyzí hotel“ s tromi apartmánmi. Rozhodli sme sa všetok hmyz v dohľade prilákať na našu školu. Užitočný hmyz si zaslúži našu pozornosť. Prečo? Pomáha v prírode, v parku, v záhrade, v sade udržať biologickú rovnováhu. Likviduje škodcov v prírode bez chemikálií, je ekologický likvidátor škodcov. Opeľuje niektoré kvety. Bez hmyzích opeľovačov by sme nemali úrodu. Hmyzí hotel by sa mal stavať v blízkosti kvetinových záhonov, kvitnúcich stromov a krov. Preto sme našli ideálne miesto na hotel v tieni nášho úžasného školského sadu a v blízkosti záhrad obyvateľov nášho mesta. Hotelík nie je len užitočný ale aj estetický, zaujímavý a hlavne náučný prvok, ktorý oživil náš areál a zaujal našich žiakov.
Revúcki žiaci za poznaním do Bratislavy na Československú výstavu a do TV Markíza
Napísal(a) ZŠ
Každé ráno je niečím výnimočné. Nebolo to inak ani 18.5.2018, kedy sa žiaci 7. B triedy ZŠ J. A. Komenského v Revúcej vybrali do Bratislavy. Cesta prebiehala veľmi veselo a všetci sa už nevedeli dočkať príchodu do nášho prvého cieľa - Televízia Markíza. Asi každý človek chce vedieť, ako to všetko za kamerami prebieha a aké tajné zákutia sa nachádzajú v televíznom štúdiu. My sme to spoločne objavili a nadobudli sme zaujímavé informácie, ktoré nám po našich položených otázkach pracovníci televízie ochotne zodpovedali. V poznávaní sme pokračovali ďalej. Ako na dlani sme mali históriu, ktorú sme sa ďalej vybrali preskúmať. Československá výstava, ktorú nám ponúkol Bratislavský hrad, ukrývala v sebe mnohé nové informácie pre žiakov, ktorí túto dobu považujú už len za minulosť.
Na ZŠ I. B. Zocha v Revúcej aktivizovala Malá atletická olympiáda žiakov prvého stupňa
Napísal(a) Mgr. Peter Kováč
Každoročne prebieha v máji na ZŠ I. B. Zocha v Revúcej Malá atletická olympiáda žiakov prvého stupňa. Tohto roku sa uskutočnil už 16. ročník, na ktorý sa žiaci veľmi tešili. Zodpovedne sa pripravovali na hodinách telesnej výchovy a aj vo svojom voľnom čase. O 8:30 sa žiaci 1. stupňa zhromaždili na školskom dvore. Boli oboznámení s disciplínami, v ktorých budú štartovať. Na tvárach detí bolo vidieť radosť a očakávanie zo súťaženia. Plní odhodlania sa pustili do športovania. Rozdelení boli do štyroch kategórií podľa ročníkov - mladší žiaci a žiaci boli z 1. a 2. ročníka a starší žiaci a žiaci zase z 3. a 4. ročníka. Žiaci súťažili v štyroch disciplínach: beh na 50 m, hod kriketovou loptičkou, skok do diaľky a vytrvalostný beh. Do súťaženia boli zapojení všetci žiaci. Po skončení súťaženia v jednotlivých
Dňa 18. mája 2018 sa konalo okresné kolo žiakov základných škôl v atletike a víťazstvo patrí žiakom Základnej školy J. A. Komenského, ktorí postupujú do krajského kola, ktoré sa bude konať 12. júna v Banskej Bystrici. Veríme, že sa im bude dariť tak, ako doposiaľ v celom rade športových súťaží. Darilo sa nám aj v Košiciach. Kde sa najmladší pretekári revúckeho atletického klubu ISKRA pri ZŠ J. A. Komenského zúčastnili krajského finále výnimočnej šprintérskej detskej súťaže Čokoládová tretra, ktorú v minulosti podporil aj Usain Bolt. Podľa veku bojovali na trati dlhej 100 m, 200 m a 300 m. Pretekov sa v Košiciach zúčastnilo viac ako 500 detí. Náš klub reprezentovalo 21 malých atlétov. Najviac sa darilo Davidkovi Mihálovi z 2.B, ktorý vybojoval vo svojej kategórii druhé miesto a postúpil
Dňa 14.mája 2018 sme sa opäť stretli na našom školskom dvore v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, aby sme spolu s rodičmi, učiteľmi a hlavne našimi žiakmi oslávili príchod jari veselo v maskách. Pani učiteľky slávnostne vyzdobili naše pódium i školský dvor, pripravili jednotlivé stanovištia pre zábavné hry i malé občerstvenie. Počasie nám prialo, slniečko svietilo a deti spolu s rodičmi si nedočkavo chystali svoje masky. Jarneval sa mohol začať. Napätie gradovalo. Pri zvukoch veselej hudby sa všetkým prítomným predstavovali víly, čarodejnice, strašidlá, zvieratká i rôzne rozprávkové postavy. Kým sa porota radila o najkreatívnejších, najstrašidelnejších či najsmiešnejších maskách, deti veselo pobehovali a zabávali sa pri rôznych hrách, kde súťažili za sladké odmeny. Úsmev na
Skutočne šťastný človek je ten, ktorý má okolo seba milujúcich ľudí, na ktorých sa môže v každej situácii spoľahnúť. Je to práve rodina, kde začíname objavovať svet, rodičia nám odovzdávajú svoju múdrosť a učia nás životným hodnotám. Tieto slová zazneli v úvode slávnostnej akadémie Základnej školy J. A. Komenského, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti Dňa matiek a sviatku rodiny 16. mája 2018 v MsKS v Revúcej. Na úvod sa nám predstavili šikovné a usmievavé mažoretky. Veršami básnika Jaroslava Seiferta naše srdiečka naladila na príjemnú nôtu naša skúsená recitátorka Tamarka. „Kde je moja čiapka“ je názov divadelnej hry, ktorá sa odohráva v jednej rodine, kde sú spolu rodičia, starí
Zocháči úspešní v speváckej súťaži Slávik Slovenska 2018
Napísal(a) Mgr. D. Haviarová
Centrum voľného času v spolupráci so Základnou umeleckou školou v Revúcej pripravilo dňa 11. mája 2018 XXVIII. ročník speváckej súťaže Slávik Slovenska 2018, ktorá je určená pre žiakov ZŠ a príslušných ročníkov osemročných gymnázií. Cieľom tejto súťaže je upevňovať a prehlbovať vzťah mladých ľudí ku kultúrnemu dedičstvu Slovenska práve prostredníctvom slovenských ľudových piesní. Na okresnom kole sa stretli víťazi školských kôl, aby zabojovali o najlepšie umiestnenia. XXVIII. ročník mal vysokú úroveň, konkurencia speváčok bola veľká. Žiaci súťažili v troch kategóriách. ZŠ I. B. Zocha v Revúcej výborne reprezentovali žiačky, ktoré spievali v nádherných ľudových krojoch. Zoja Bohušová sa umiestnila na 1. mieste – I. kategória a Kristína Motyčková na 1. mieste – II. kategória.
Viac...
Poštou nám prišla malá škatuľka s chlpatými húseničkami Babôčky bodliakovej (Vanessa Cardu)
Napísal(a) žiaci 3. B ZŠ J.A.Komenského
Náš príbeh sa začal 26. apríla 2018, kedy nám prišla poštou malá škatuľka s chlpatými húseničkami Babôčky bodliakovej (Vanessa Cardu). Našou úlohou bolo pozorovať a postarať sa o to, aby sa z húseníc stali krásne motýle. Premena od húsenice, cez kuklu až po vyliahnutie motýľa je fascinujúca a my sme ju videli na vlastné oči. A čo je najdôležitejšie? Celý experiment bol bezpečný nielen pre nás, ale aj pre motýle samotné. Celé štyri dni sme pozorovali ako sa naše húsenice kŕmia. Nádobka s húsenicami bola prispôsobená tak, aby húsenice mali dostatok výživy a mikroperforácia viečka zabezpečila dostatočný prístup vzduchu. Na piaty deň sa húseničky začali pohybovať smerom k viečku a vytvorili zámotok. Zavesili sa na viečko dole hlavou v tvare písmena J.
Naučili sa orientácii pod vodou, „bublinkovali“, aby pochopili ako správne dýchať
Napísal(a) Mgr. M Pirochová, Mgr. Z. Kunštárová
Prsia, kraul a motýlik,
Zocháči šli na výcvik,
plávali a šantili,
plavecké štýly sa učili.
Koncom apríla školského roka 2017/2018 sa žiaci piateho a šiesteho ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastnili Plaveckého výcviku s cieľom oboznámiť sa a zdokonaliť v jednotlivých plaveckých štýloch. Počas piatich dní sa žiaci prostredníctvom hier a prípravných cvičení zoznámili s vodným prostredím. Potápali sa a lovili predmety, čím sa naučili orientácii pod vodou, „bublinkovali“, aby pochopili ako správne dýchať, hrali vodné pólo, pri ktorom sa utužil duch kolektívu, vyskúšali si aj originálnu, práve objavenú vodnú gymnastiku, pretekali sa, naháňali loptičky, zabávali sa a jednoducho plávali.
Keď sa povie Juraj Benčík, každému priaznivcovi slovenskej atletiky sa vybaví v mysli najúspešnejší chodecký tréner v našej histórii. Veľmi úspešný tréner, ktorý trénoval úspešných chodcov – olympionikov – Jozefa Pribilinca aj Mateja Tótha. Sme veľmi radi, že tento vzácny človek prijal naše pozvanie a zavítal spolu so svojimi úspešnými zverencami Paťom a Ninkou medzi našich žiakov. Priblížil im, čo je vlastne atletická chôdza, aké pravidlá platia pri pretekoch. Hlavný rozdiel medzi chôdzou a behom je v tom, že pri chôdzi nemôže dochádzať k voľným okom viditeľnej strate kontaktu chodca s podložkou. Jednoducho povedané, jedna noha musí byť vždy na zemi. A to je najvýraznejšia výhoda atletickej chôdze. Prečo? Predsa preto, lebo nedochádza k letovej fáze.
Blízko Revúcej je miesto, kde vám stovky sysľov budú jesť z ruky
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
Určite mnohí viete, že blízko Revúcej je miesto, kde vám stovky sysľov budú jesť z ruky. To miesto je pri vyvieračke pod hradom v lokalite Biele vody. Ochranári naučili tieto hlodavce to, že ľudia nie sú pre nich hrozbou. Preto sme krásny slnečný pondelok 30. apríla 2018 využili na to, aby sme pomohli vylepšiť prirodzené okolie sysľa pasienkového. Celý druhý stupeň plnil úlohy, ktoré nám nadelil environmentalista pán Ervín Hapl. Nielen prírodovedci, ale aj Zocháči sa naučili, ako udržať kolónie sysľa čo najprirodzenejším spôsobom. Sprostý somár? Na tento nezmysel zabudnite. Pasie sa tu deväť somárov, ktoré výrazne pomáhajú spásať lúky. Syseľ plní vodohospodársku úlohu tak, že vďaka jeho norám sa voda dostáva do podložia, kde sa udrží oveľa dlhšie. Naši deviataci sa ukázali ako

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-