Základné školy (504)
Sviatok detí sa v Základnej škole J. A. Komenského začal skoro ráno o 5.00 hod., kedy sa autobus plný štvrtákov, piatakov a divadelníkov vybral smerom do Nitry a Bratislavy. Na divadelníkov v Nitre čakalo celoslovenské kolo Jazykový kvet, kam naše dva anglické divadelné súbory postúpili po výhre v krajskom kole. Darilo sa im aj tu. Obidva súbory obsadili zhodne štvrté miesta vo svojich kategóriách. Ďakujeme im za úspešnú reprezentáciu a úspech v celoslovenskom meraní síl. V Bratislave už na nás čakala super výstava – najväčšia európska mobilná výstava modelov LEGO. Videli sme super inváziu gigantických modelov - sedem metrový BATMOBIL postavený z 900 000 kociek, jedenásť metrový TITANIC v mierke 1 : 25, lietadlovú loď a celý rad úžasných modelov.
Zo Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke do školy v prírode v Telgárte
Napísal(a) Monika Podolinská
Ak existuje možnosť sprostredkovať žiakom nezabudnuteľný zážitok, treba ju využiť. Ak je možnosť poskytnúť žiakom školu v prírode bezplatne, treba ju využiť. Všetkým bez rozdielu. My túto možnosť využívame už tretí školský rok. Pre našich žiakov zo Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke to bol zážitok od prvej minúty až po poslednú. Veľa z toho, čo zažili, bolo po prvýkrát. A je úplne jedno z akých dôvodov. Niektorí mali svoje opodstatnenie v sociálnej, iné zase kultúrnej či tradičnej inakosti. Prvýkrát ubytovanie v hoteli so všetkým, čo k tomu patrí, prvýkrát vlek, jazda vlakom, kúpanie sa v prírodnej nádrži či v bazéne. Všetko bolo pre nich zážitkom. Či nezabudnuteľným, ukáže až čas.
Žiaci ZŠ I. B. Zocha sa vybrali z Revúcej opäť do prekrásnej dedinky Bystrá, aby tu naplnili poslanie a ciele Školy v prírode. Počas piatich dní svoju pozornosť zamerali nielen na blízke okolie, ale ich kroky smerovali aj ďalej. Hneď v úvode preukázali svoju zručnosť v lanovom parku Tarzánia Tále. Zážitky si určite odniesli aj z farmy Ajax, kde neutíchal záujem o zvieratká i o jazdu na koni do poslednej tam strávenej chvíľky. Neskôr zas ich kroky smerovali do blízkej Bystrianskej jaskyne. Vo svojich denníkoch, ktoré priebežne tvorili, budú iste čítať ich blízki aj o tajomných stopách práve v tejto jaskyni. V polovici pobytu svoje kroky nasmerovali do Čierneho Balogu, aby cestu autobusom zamenili za úžasný zážitok z jazdy vláčikom čiernohronskej železničky. Lesnícky skanzen ich však neprivítal ideálnym
Naša cieľová zastávka bola dedinka v srdci Národného parku Nízke Tatry Bystrá
Napísal(a) ZŠ
Tak ako každý rok, aj tento sa v dňoch 21. 5 – 25. 5 uskutočnila škola v prírode žiakov Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej. Naša dobrodružná cesta sa začala pred budovou školy, kde sme si naložili všetky naše veci do autobusu a vybrali sme sa spoznávať a objavovať nové, nepoznané veci. Počas cesty sme sledovali mestečká Muráň, Tisovec, Brezno a Podbrezová. Cestu sme si spríjemňovali a skracovali pesničkami, ktoré sme spievali za pomoci pani učiteliek. Naša cieľová zastávka bola dedinka v srdci Národného parku Nízke Tatry Bystrá. Hneď po našom príchode nás privítali v penzióne Bystrinka, kde sme boli veľmi zvedaví na naše izby. Penzión Bystrinka sa nám veľmi páčil, keďže sme tu mali úžasné izby s kompletným vybavením. Po ubytovaní nasledovalo oboznámenie
Prvý hmyzí hotel s tromi apartmánmi v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej
Napísal(a) ZŠ
V Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej sme otvorili prvý „Hmyzí hotel“ s tromi apartmánmi. Rozhodli sme sa všetok hmyz v dohľade prilákať na našu školu. Užitočný hmyz si zaslúži našu pozornosť. Prečo? Pomáha v prírode, v parku, v záhrade, v sade udržať biologickú rovnováhu. Likviduje škodcov v prírode bez chemikálií, je ekologický likvidátor škodcov. Opeľuje niektoré kvety. Bez hmyzích opeľovačov by sme nemali úrodu. Hmyzí hotel by sa mal stavať v blízkosti kvetinových záhonov, kvitnúcich stromov a krov. Preto sme našli ideálne miesto na hotel v tieni nášho úžasného školského sadu a v blízkosti záhrad obyvateľov nášho mesta. Hotelík nie je len užitočný ale aj estetický, zaujímavý a hlavne náučný prvok, ktorý oživil náš areál a zaujal našich žiakov.
Revúcki žiaci za poznaním do Bratislavy na Československú výstavu a do TV Markíza
Napísal(a) ZŠ
Každé ráno je niečím výnimočné. Nebolo to inak ani 18.5.2018, kedy sa žiaci 7. B triedy ZŠ J. A. Komenského v Revúcej vybrali do Bratislavy. Cesta prebiehala veľmi veselo a všetci sa už nevedeli dočkať príchodu do nášho prvého cieľa - Televízia Markíza. Asi každý človek chce vedieť, ako to všetko za kamerami prebieha a aké tajné zákutia sa nachádzajú v televíznom štúdiu. My sme to spoločne objavili a nadobudli sme zaujímavé informácie, ktoré nám po našich položených otázkach pracovníci televízie ochotne zodpovedali. V poznávaní sme pokračovali ďalej. Ako na dlani sme mali históriu, ktorú sme sa ďalej vybrali preskúmať. Československá výstava, ktorú nám ponúkol Bratislavský hrad, ukrývala v sebe mnohé nové informácie pre žiakov, ktorí túto dobu považujú už len za minulosť.
Na ZŠ I. B. Zocha v Revúcej aktivizovala Malá atletická olympiáda žiakov prvého stupňa
Napísal(a) Mgr. Peter Kováč
Každoročne prebieha v máji na ZŠ I. B. Zocha v Revúcej Malá atletická olympiáda žiakov prvého stupňa. Tohto roku sa uskutočnil už 16. ročník, na ktorý sa žiaci veľmi tešili. Zodpovedne sa pripravovali na hodinách telesnej výchovy a aj vo svojom voľnom čase. O 8:30 sa žiaci 1. stupňa zhromaždili na školskom dvore. Boli oboznámení s disciplínami, v ktorých budú štartovať. Na tvárach detí bolo vidieť radosť a očakávanie zo súťaženia. Plní odhodlania sa pustili do športovania. Rozdelení boli do štyroch kategórií podľa ročníkov - mladší žiaci a žiaci boli z 1. a 2. ročníka a starší žiaci a žiaci zase z 3. a 4. ročníka. Žiaci súťažili v štyroch disciplínach: beh na 50 m, hod kriketovou loptičkou, skok do diaľky a vytrvalostný beh. Do súťaženia boli zapojení všetci žiaci. Po skončení súťaženia v jednotlivých
Dňa 18. mája 2018 sa konalo okresné kolo žiakov základných škôl v atletike a víťazstvo patrí žiakom Základnej školy J. A. Komenského, ktorí postupujú do krajského kola, ktoré sa bude konať 12. júna v Banskej Bystrici. Veríme, že sa im bude dariť tak, ako doposiaľ v celom rade športových súťaží. Darilo sa nám aj v Košiciach. Kde sa najmladší pretekári revúckeho atletického klubu ISKRA pri ZŠ J. A. Komenského zúčastnili krajského finále výnimočnej šprintérskej detskej súťaže Čokoládová tretra, ktorú v minulosti podporil aj Usain Bolt. Podľa veku bojovali na trati dlhej 100 m, 200 m a 300 m. Pretekov sa v Košiciach zúčastnilo viac ako 500 detí. Náš klub reprezentovalo 21 malých atlétov. Najviac sa darilo Davidkovi Mihálovi z 2.B, ktorý vybojoval vo svojej kategórii druhé miesto a postúpil
Dňa 14.mája 2018 sme sa opäť stretli na našom školskom dvore v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, aby sme spolu s rodičmi, učiteľmi a hlavne našimi žiakmi oslávili príchod jari veselo v maskách. Pani učiteľky slávnostne vyzdobili naše pódium i školský dvor, pripravili jednotlivé stanovištia pre zábavné hry i malé občerstvenie. Počasie nám prialo, slniečko svietilo a deti spolu s rodičmi si nedočkavo chystali svoje masky. Jarneval sa mohol začať. Napätie gradovalo. Pri zvukoch veselej hudby sa všetkým prítomným predstavovali víly, čarodejnice, strašidlá, zvieratká i rôzne rozprávkové postavy. Kým sa porota radila o najkreatívnejších, najstrašidelnejších či najsmiešnejších maskách, deti veselo pobehovali a zabávali sa pri rôznych hrách, kde súťažili za sladké odmeny. Úsmev na
Skutočne šťastný človek je ten, ktorý má okolo seba milujúcich ľudí, na ktorých sa môže v každej situácii spoľahnúť. Je to práve rodina, kde začíname objavovať svet, rodičia nám odovzdávajú svoju múdrosť a učia nás životným hodnotám. Tieto slová zazneli v úvode slávnostnej akadémie Základnej školy J. A. Komenského, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti Dňa matiek a sviatku rodiny 16. mája 2018 v MsKS v Revúcej. Na úvod sa nám predstavili šikovné a usmievavé mažoretky. Veršami básnika Jaroslava Seiferta naše srdiečka naladila na príjemnú nôtu naša skúsená recitátorka Tamarka. „Kde je moja čiapka“ je názov divadelnej hry, ktorá sa odohráva v jednej rodine, kde sú spolu rodičia, starí
Viac...
Zocháči úspešní v speváckej súťaži Slávik Slovenska 2018
Napísal(a) Mgr. D. Haviarová
Centrum voľného času v spolupráci so Základnou umeleckou školou v Revúcej pripravilo dňa 11. mája 2018 XXVIII. ročník speváckej súťaže Slávik Slovenska 2018, ktorá je určená pre žiakov ZŠ a príslušných ročníkov osemročných gymnázií. Cieľom tejto súťaže je upevňovať a prehlbovať vzťah mladých ľudí ku kultúrnemu dedičstvu Slovenska práve prostredníctvom slovenských ľudových piesní. Na okresnom kole sa stretli víťazi školských kôl, aby zabojovali o najlepšie umiestnenia. XXVIII. ročník mal vysokú úroveň, konkurencia speváčok bola veľká. Žiaci súťažili v troch kategóriách. ZŠ I. B. Zocha v Revúcej výborne reprezentovali žiačky, ktoré spievali v nádherných ľudových krojoch. Zoja Bohušová sa umiestnila na 1. mieste – I. kategória a Kristína Motyčková na 1. mieste – II. kategória.
Poštou nám prišla malá škatuľka s chlpatými húseničkami Babôčky bodliakovej (Vanessa Cardu)
Napísal(a) žiaci 3. B ZŠ J.A.Komenského
Náš príbeh sa začal 26. apríla 2018, kedy nám prišla poštou malá škatuľka s chlpatými húseničkami Babôčky bodliakovej (Vanessa Cardu). Našou úlohou bolo pozorovať a postarať sa o to, aby sa z húseníc stali krásne motýle. Premena od húsenice, cez kuklu až po vyliahnutie motýľa je fascinujúca a my sme ju videli na vlastné oči. A čo je najdôležitejšie? Celý experiment bol bezpečný nielen pre nás, ale aj pre motýle samotné. Celé štyri dni sme pozorovali ako sa naše húsenice kŕmia. Nádobka s húsenicami bola prispôsobená tak, aby húsenice mali dostatok výživy a mikroperforácia viečka zabezpečila dostatočný prístup vzduchu. Na piaty deň sa húseničky začali pohybovať smerom k viečku a vytvorili zámotok. Zavesili sa na viečko dole hlavou v tvare písmena J.
Naučili sa orientácii pod vodou, „bublinkovali“, aby pochopili ako správne dýchať
Napísal(a) Mgr. M Pirochová, Mgr. Z. Kunštárová
Prsia, kraul a motýlik,
Zocháči šli na výcvik,
plávali a šantili,
plavecké štýly sa učili.
Koncom apríla školského roka 2017/2018 sa žiaci piateho a šiesteho ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastnili Plaveckého výcviku s cieľom oboznámiť sa a zdokonaliť v jednotlivých plaveckých štýloch. Počas piatich dní sa žiaci prostredníctvom hier a prípravných cvičení zoznámili s vodným prostredím. Potápali sa a lovili predmety, čím sa naučili orientácii pod vodou, „bublinkovali“, aby pochopili ako správne dýchať, hrali vodné pólo, pri ktorom sa utužil duch kolektívu, vyskúšali si aj originálnu, práve objavenú vodnú gymnastiku, pretekali sa, naháňali loptičky, zabávali sa a jednoducho plávali.
Keď sa povie Juraj Benčík, každému priaznivcovi slovenskej atletiky sa vybaví v mysli najúspešnejší chodecký tréner v našej histórii. Veľmi úspešný tréner, ktorý trénoval úspešných chodcov – olympionikov – Jozefa Pribilinca aj Mateja Tótha. Sme veľmi radi, že tento vzácny človek prijal naše pozvanie a zavítal spolu so svojimi úspešnými zverencami Paťom a Ninkou medzi našich žiakov. Priblížil im, čo je vlastne atletická chôdza, aké pravidlá platia pri pretekoch. Hlavný rozdiel medzi chôdzou a behom je v tom, že pri chôdzi nemôže dochádzať k voľným okom viditeľnej strate kontaktu chodca s podložkou. Jednoducho povedané, jedna noha musí byť vždy na zemi. A to je najvýraznejšia výhoda atletickej chôdze. Prečo? Predsa preto, lebo nedochádza k letovej fáze.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).