Pôvodný „vozový cyklopark“ mesta mal komunitný charakter. Pozostával prevažne z bicyklov darovaných občanmi. Rozvojový zámer mesta Hnúšťa finančne podporený Banskobystrickým samosprávnym krajom cez Rozvojovú agentúru BBSK a oblastnú organizáciu cestovného ruchu GEMER vo výške 4 680 Eur s názvom „Sadni na bicykel s rodinou“ má prispieť k profesionalizácii poskytovaných služieb cykloturistiky. Konkrétne prenájmom bicyklov a zabezpečením jázd cyklobusu, ktoré poskytuje Turistické informačné centrum mesta Hnúšťa nielen pre návštevníkov, ale aj domácich.
Ako už napovedá samotný názov, projekt myslí na všetky vekové kategórie. Ako uviedol primátor mesta Hnúšťa Roman Lebeda: ,,V Hnúšti sme opäť rozšírili požičovňu bicyklov, tentokrát vďaka úspešnému projektu mesta, na ktorý sme získali prostriedky z Rozvojovej agentúry BBSK cez Oblastnú organizáciu cestovného ruchu Gemer. Z tohto projektu sme zakúpili nové bicykle a cyklovozík. V súčasnosti máme k dispozícii: 4 elektrobicykle vhodné pre seniorov, alebo príležitostných cyklistov do náročnejších stúpaní, 5 kvalitných krosových bicyklov, ktoré sú vhodné na asfalt i lesné cesty v prírode, niekoľko starších dospeláckych i detských bicyklov na kratšie trasy a cyklovozík pre rodinky s malým dieťaťom.“
Mesto Hnúšťa má skvelé predpoklady pre rozvoj cykloturistiky. Ako hlavná výhoda sa javí poloha mesta na križovatke severo-južnej Cyklomagistrály Liptov – Horehronie – Gemer a Rudohorskej cyklomagistrály pretínajúcej horský región zo západu na východ. V nadväznosti na tieto hlavné trasy si záujemcovia vedia vytvoriť výlety s rôznou náročnosťou po meste a jeho okolí. V samotnej Hnúšti môžeme medzi atraktivity zaradiť Múzeum priemyslu či Múzeum socialistických kuriozít.
Smerom na juh sa určite oplatí navštíviť gotické kostolíky v Rimavskom Brezovom, Rimavskej Bani či v Kraskove. Za výhľadom je možné sa vybrať doslova na ktorýkoľvek vrch v okolí mesta. Predovšetkým dominanta mesta – vrch Sinec, ponúka čarovné výhľady na celú Rimavskú dolinu, či malebná dedinka Polom (mestská časť) ukáže krásu zabudnutých slovenských horských osád s výhľadom na celý región Gemer.
Cez leto je vyhľadávanou destináciou vodná nádrž Teplý vrch, z Hnúšte je to po cyklotrasách ideálny celodenný výlet. Cyklobus, ktorý bude v prevádzke aj túto letnú sezónu, bude slúžiť najmä tým, ktorí budú chcieť objavovať cykloturistické ciele v Národnom parku Muránska planina. V súčasnej dobe mesto plánuje konkrétne termíny jázd, ktoré by mali pripadnúť na mesiace júl a august. Cena cyklobusu zostáva aj v roku 2020 platná podľa aktuálneho cenníka čo predstavuje 7 € na osobu pri obsadení cyklobusu aspoň piatimi osobami.
Ako uviedol Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer: „Sme veľmi radi, že spoločne dokážeme rozvíjať cestovný ruch v kraji a podporovať zmysluplné projekty, ktoré vytvárajú ponuku trávenia voľného času pre návštevníkov zo Slovenska i zahraničia. Gemer je úžasným miestom na trávenie dovolenky. Nie je preplnený a je neobjavený. Vďaka projektom, ktoré realizovalo mesto Hnúšťa, vieme už toto leto reagovať na zvýšený záujem Slovákov po cestovaní a ponúknuť im služby, ktoré si žiadajú a zároveň im umožniť spoznávať celý región, nielen jeho najznámejšie lokality.“
Predstavenie cykloturistickej ponuky v meste Hnúšťa a okolí sa uskutočnilo dnes za prítomnosti predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Jána Luntera. Po návšteve Turistického informačného centra a predstavení cyklo ponuky primátorom mesta Hnúšťa, sa hostia spoločne vybrali na krátky cyklovýlet k nedávno rekonštruovanému objektu – „Tureckému mostu“.
Táto obnovená pamiatka stmelila obyvateľov mesta Hnúšťa, ktorí sa dobrovoľne s podporou mesta zúčastnili na jej obnove a v súčasnej dobe je vyhľadávanou turistickou lokalitou. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter po tomto krátkom výlete na bicykli uviedol.: „Som veľmi rád, že sa mesto Hnúšťa snaží podporiť rozvoj cestovného ruchu v regióne aj prostredníctvom cykloturistiky. Samotné mesto má turistom čo ponúknuť, okrem Tureckého mosta, ktorý sme dnes navštívili, nadväzuje aj na svoju priemyselnú históriu a v okolí je množstvo atraktívnych turistických cieľov.“
Krajský cyklokoordinátor Peter Halaj doplnil, že „rozvoj cykloturistiky a cyklodopravy v situácii ovplyvnenej ochorením COVID-19 podľa svetových štatistík naberá na popularite. To sa odzrkadľuje nielen pri sčítavaní cyklistov, ale aj na zvýšenom dopyte po bicykloch. Banskobystrický samosprávny kraj preto oceňuje a podporuje iniciatívy smerujúce k rozširovaniu ponuky cykloproduktov v kraji. Do budúcna plánujeme okrem obnovy cykloturistických trás a súvisiacej infraštruktúry, vytvorenie informačného cykloportálu aj strategické pokrytie rozvoja cyklodopravy v rámci prípravy koncepčného dokumentu Kostrovej siete hlavných cyklistických koridorov a vypracovanie projektových dokumentácií.“
Mgr. Viktor Brádňanský
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-