

3. júl – Ján Čajak ml. (18. 7. 1897 Selenča, Srbsko – 3. 7. 1982 Bratislava) – učiteľ, spisovateľ, redaktor, publicista.
Maturoval v Novom Sade, študoval teológiu v Bratislave a Prešove a na Vysokej škole pedagogickej v Belehrade. Bol profesorom na gymnáziu v Báčskom Petrovci, popritom bol redaktorom viacerých časopisov. Písal poviedky, romány, drámy, publicistické články, prekladal z juhoslovanskej tvorby a podieľal sa na tvorbe slovenských etnografických filmov v Juhoslávii. Bol nevlastným vnukom P. Dobšinského a jeho rodina venovala niekoľko vzácnych predmetov do zbierky v Pamätnej izbe P. Dobšinského v Slavošovciach. V r. 1970 pri jeho osobnej účasti na oslavách výročia narodenia P. Dobšinského ho obec Slavošovce menovala jej čestným občanom. -MM-
3. júl - Ján Gallo (3.7.1922 Chyžné – 12. 12. 2008 Prešov) – vysokoškolský učiteľ, historik, publicista.
Študoval v Spišskej Kapitule a v Bratislave na Pedagogickej fakulte UK. Ako učiteľ pôsobil v Kokave nad Rimavicou, v Tisovci a v Revúcej, od roku 1972 ako docent na FF UPJŠ v Prešove. Okrem pedagogickej práce dirigoval detský spevácky zbor a miešaný spevokol v Poltári, mužský spevácky zbor v Kokave nad Rimavicou. Tu založil a dirigoval dychovú hudbu a bol správcom osvetovej izby. Pričinil sa o otvorenie pamätných izieb Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktorých bol správcom a významne pomohol zhromaždiť bohaté archívne materiály. Napísal množstvo odborných článkov a publikácií, napr. Revúcke gymnázium 1862 – 1874, Dejiny stredných škôl na Gemeri do polovice 19. stor., Muránska Zdychava, Muráň, Chyžné, P. J. Šafárik ako vychovávateľ, učiteľ a pedagóg, Portréty profesorov Slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej a iné. Mestské zastupiteľstvo v Revúcej mu za celoživotnú prácu 16. 5. 1997 udelilo Čestné občianstvo mesta Revúca. -MM-
4. júl – Miloslav Takáč (4.7.1907 Tisovec – 6.11.1968 Bratislava) – právnik.
Študoval na meštianskej škole v Rimavskej Sobote a v Tisovci, na gymnáziu v Lučenci, právo na PF UK v Bratislave. Pôsobil ako advokátsky koncipient v Rimavskej Sobote, úradník Krajského súdu v Trenčíne a Novom Meste nad Váhom, neskôr ako sudca v Banskej Bystrici, Nitre a Ružomberku, ako tlačový referent Ministerstva spravodlivosti v Prahe, legislatívny referent Ministerstva pravosúdia. Od roku 1944 prednášal na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Príslušník ilegálneho protifašistického hnutia, zúčastnil sa na prípravách SNP ako vedúci úradu Povereníctva spravodlivosti SNR. Po oslobodení sa venoval organizácii súdnictva a advokácie. Zameral sa na problematiku čs. trestného práva a vydal niekoľko monografií, odbornými štúdiami prispieval do Právneho obzoru. Pôsobil aj ako funkcionár poľovníckych spolkov na Slovensku, bol predsedom Zväzu ochranných loveckých spolkov, zaslúžil sa aj o kodifikáciu slovenskej poľovníckej terminológie. -MM-
16. júl – Štefan Burčo (16.7.1947 Dobšiná) – pedagóg, výtvarník.
Absolvent Pedagogickej fakulty v Prešove. Od roku 1969 pôsobil ako vedúci oddelenia estetiky, neskôr riaditeľ v Okresnom dome pionierov a mládeže v Rožňave, kde sa zaslúžil najmä o rozvoj telovýchovy, športu a turistiky, a to i založením TJ Elán. Pôsobil i ako učiteľ a zástupca vedúceho odboru školstva v Rožňave. V tejto funkcii inicioval čestné pomenovania škôl po významných osobnostiach Gemera. Z tohto obdobia je i jeho značná časť publikačnej činnosti, týkajúca sa pedagogiky, tvorivosti detí a regionálnej histórie. V oblasti výtvarnej tvorby sa venuje krajinomaľbe, ale najmä drobnej úžitkovej grafike. Je autorom desiatok návrhov na logá, na odznaky, plagáty. Je autorom návrhov na reliéf-medailón S. Tomášika na budove školy, reliéf Rozprávkové dedičstvo P. E. Dobšinského na budove Gemerskej knižnice v Rožňave, viacerých umeleckých výtvarných návrhov rôznych príležitostných poštových pečiatok a obálok, týkajúcich sa najmä kultúrneho dedičstva na Gemeri. Vytvoril album Malá ilustrovaná história Gemera. Za svoju činnosť bol viackrát ocenený rôznymi poctami. -MM-
24. júl - Miroslav Ďurinda (24.7.1932 Ratková – 10.5.2017 Košice) – lekár, básnik.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Revúcej a na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Pôsobil v Košiciach na neurologickej klinike Fakultnej nemocnice a v Železničnej nemocnici. Vo svojej lekárskej praxi sa zameriaval na cievne mozgové príhody, sekundárne epilepsie, vertebrogénne poruchy a iné neurologické postihnutia. Popri odbornej práci sa venoval básnickej tvorbe, vydal zbierky reflexívnej poézie: Okamihy a reflexie (1996), Chvíle a chvíľky (1997), V krivkách pocitov, v priamkach nálad (1998), Verše z medzičasu (1999), Z averzov a reverzov (2001), Na nič nezabúdam (2005), Z prítomna a nenávratna (2013), Na linke s múzou (2017). Zaoberal sa aj históriou rodnej Ratkovej a napísal o nej a jej osobnostiach veľa odborných článkov. V roku 2015 vydal knižnú publikáciu Ratková v historických a archívnych retrospektívach, v roku 2017 vyšla jeho ďalšia kniha Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Je držiteľom ministerského vyznamenania a medaily „Za rozvoj mesta Košice“. -MM-
26. júl - Vladimír Zvara (22.4.1924 Kociha, okres Rimavská Sobota – 26.7.2012 Bratislava) – lekár, vedec a odborník na urológiu, vysokoškolský učiteľ.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Lekárskej fakulte v Bratislave. Pracoval na Urologickej klinike Univerzity Komenského a na II. chirurgickej klinike v Bratislave, potom v Hradci Králové, Prahe, v Brne a opäť v Bratislave. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. V roku 1968 založil Urologickú kliniku na bratislavských Kramároch a stál na jej čele až do roku 1991. Na Slovensku uskutočnil v roku 1972 prvú transplantáciu obličky. V rámci transplantačného programu, ktorý rozbehol a dlhé roky viedol, rozpracoval širokú škálu odborných a vedecko-výskumných problémov v oblasti urológie, vrátane detskej. Bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Autor viacerých vedeckých monografií a mnohých odborných článkov. Jeho činnosť bola opakovane ocenená významnými poctami a aj čestným členstvom v zahraničných spoločnostiach. -MM-