V prvý večer si deti vytvorili losovaním svoje cechy, názov, erby. Nedeľný deň bol venovaný poznávaniu života našich predkov na odľahlých lokalitách Klenovca, pri kolešniach. Všetko o živote na „majetkoch“, ako to volali klenovčania, sa dozvedeli z rozprávania Jaroslava Zvaru. Čím sa v minulosti živili, čo všetko na hospodárstve museli zvládať, ale aj aké jedlá sa varili. Tiež im prezentoval názvy miestnych lokalít ale aj nárečové výrazy, ktoré sa pomaly vytratili z našich životov. V rámci poznávania detských hier si vyrobili pigu, ktorú sa spolu zahrali. Skákali škôlku, gumu. Popoludní medzi deti prišla tanečná lektorka Martinka Vargová, ktorá im v rámci projektu Čarovná studnička predstavila strofické tance z Myjavskej tanečnej oblasti. Večer mali naši účastníci test zo získaných vedomostí a vymýšľali si svoje cechové „hymny“.
Od pondelka sa deti venovali pracovným činnostiam v remeselných tvorivých dielňach. Denne prebiehalo päť tvorivých dielní. Zoznámili sa s košikárstvom, gubárstvom, plstením, hačkovaním, vyšívaním, rezbárstvom, zdobením kože, maľovaním na sklo, zdobením kyjatických hračiek, zdobením mosadzných praciek, hrnčiarstvom, bičiarstvom. Ďakujeme našim lektorom Jánovi Fotovi, Ľubomírovi Majanovi, Jánovi Maciakovi, Milanovi Stierankovi, Magduške Kantorovej, Kataríne Hricovej, Gabike Antalovej, Zuzke Jakabšicovej, Renáte Brndiarovej, Anea Agócsovej, Ladislavovi Hedvigymu, Jaroslavovi Zvarovi, za úžasný prístup a odovzdávanie svojich vedomostí, zručností. Od Jána Kožiaka sa dozvedeli ako sa vyrába heligónka a aké typy heligónky poznáme.
Animátori Zuzana Jakabšicová, Renáta Brdniarová, Lucia Zvarová, Pavel Chmelko po skončení remeselných dielní pre nich vytvárali súťaže, kvízy, hry. Vytvorili im nočnú fakľovú cestu a tak si vychutnali krásu nočnej lesnej cestičky. Starali sa o nich počas dňa i noci.
V rámci poznávania tradícií remesiel Gemera – Malohontu a Novohradu, navštívili Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote a Novohradské múzeum v Lučenci. Vďaka odborným lektorom múzeí Mgr. Ľudmily Pulišovej, PhDr. Eleny Lindišovej, Mgr. Emílii Mázorovej získali cenné informácie o histórii remesiel a zároveň mohli vidieť prezentáciu vystavených artefaktov.
Počas týždňa nad nami bdela zdravotná sestra Blaženka Antalíková, za čo jej veľmi pekne ďakujeme, že sme to všetko v zdraví zvládli.
Na záver aktivity Remeslo má zlaté dno sme zrealizovali výstavy vyrobených výrobkov, ako aj prezentáciu naučených tančekov pre rodičov a starých rodičov detí.
Ďakujeme personálu Penzión na Ráztočnom za vytvorené podmienky, prostredie, ubytovanie a chutné jedlo.
Veríme, že sa aj o rok stretneme, aby sme tradičné remeselné techniky mohli odovzdávať súčasnej generácii.
Koordinátori a autori projektu
Stanislava a Jaroslav Zvarovci






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.