Záujmová činnosť (52)
Podradené kategórie
Živé obrázky, ktoré práve sledujete, som nakrútil ešte ako 18-ročný študent bez akejkoľvek odbornej prípravy, čiže ako samouk. Dnes mám už vyše 80 rokov a rovnako ich vidím, ako vy, dnes po prvýkrát od ich zrodu aj vďaka pánovi Pobočekovi, ktorý sa podujal spraviť vo forme videa moje filmárske pokusy spred hádam 65 rokov. Hoci vidieť na záberoch moju neznalosť z problematiky filmovania, dnes majú o to väčšiu hodnotu. Mám takto spolu s vami možnosť vidieť naživo moju starú mamu U Dobošky, ako využila pekné letné dni na regeneráciu, alebo svoje spolužiačky, či mladšie i staršie rodáčky pri oslavách SNP v obci Rožňavské Bystré, keď na budove OSŠ slávnostne odhalili hrdinom Povstania z našej obce Pamätnú tabuľu.
Na fotoreportáž z Držkobrania sa nám ozval ich organizátor Miroslav Melich
Napísal(a) M. Melich
Píšem Vám ohľadom akcie Držkobranie, ktoré sa konalo v 8. augusta 2020 v obci Rovné, časť Burda. Nápad skrsol v mojej hlave. Keďže mám chalupu v susednej obci Poproč a chodím s rodinou na výlety po okolí, všimol som si, že sa v tej krásnej doline nič nedeje. Veľmi rád varím (amatérsky) a mám strašne veľa priateľov, ktorí majú radi kotlíkové držky, tak som sa rozhodol, že si urobíme takú malú súťaž.
Nakoniec z toho bola obrovská akcia, ktorú nečakal nikto. Vzhľadom na to, že som na túto akciu nemal ani jedného sponzora (všetko som platil zo svojho), sa mi podarilo vyčarovať jednu nádhernú akciu, kde sa stretli rodáci z okolia. Ľudia si zaspievali, pospomínali a hlavne sa po dlhom čase zabavili vo svojom okolí. Detičky mali rôzne atrakcie. Cez známych sa mi podarilo doviesť známu ľudovú hudbu Ondreja Molotu z Detvy (Ďatelinku), spevákov z FS Jánošík z Fiľakova, heligonkára Juraja Krahulca s manželkou Stelou a FS Hrnčiarka z Hrnčiarskych Zalužian. Moderovania akcie sa ujal známy televízny kuchár Vilo Habo. Hlavný porotca bol Miloš Lachkovič.
Remeselné tvorivé dielne pre deti, neďaleko Klenovca, na Ráztočnom realizovali 15. – 21.8.2020 Občianske združenie RODON Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK, Obec Klenovec Aktivita sa konala v rámci projektu Tvorivé dielne hudby, tanca a tradičných ľudových remesiel, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Cieľom projektovej aktivity bolo vytvoriť edukačné aktivity pre deti počas letných prázdnin, v ktorých mohli získavať nové zručnosti, kvalitatívny rast v oblasti tradičných ľudových remesiel, pod vedením erudovaných lektorov, animátorov a pedagógov z praxe. Počas týždňa malo pätnásť detí možnosť spoznávať tradičné remeselné techniky s remeselnými majstrami. Okrem pracovných činností sa na pobyte deťom venovali animátori Zuzana Jakabšicová, Renáta Brdniarová, Lucia Zvarová, Pavel Chmelko a vytvárali s nimi aktivity, ktorými ich učili kreativite, súdržnosti, pracovať v skupine.
Slovensko chutí ako parené buchty s makom a gemerské guľky s údeným mäsom, vravia moje deti, no za svoje obľúbené jedlo vyhlasujú bolonské špagety a kebab.
Niežeby sme ten kebab mávali na stole denne, nanajvýš tak dvakrát za rok, ale do kolónky obľúbené jedlo v populárnych detských pamätníčkoch nenapíšete predsa halušky či nebodaj šošovicový prívarok. Aj keď nám chutia. Po prvé halušky v Nemecku nikto nepozná a po druhé, halušky, pirohy a pečeňové knedličky nie sú cool. Pizza, pasta, hamburger, gyros a tortily sú. Rezeň je niekde tak na pomedzí, podľa toho, kto sa pýta.
O nevšedných záľubách a aktívnom živote potápača, zberateľa, inštruktora Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) Vladimír Oravec
V tomto roku sa významného životného jubilea dožíva jeden zo zaujímavých ľudí, žijúci v našom meste, v Revúcej – Peter Ferdinandy. Potápač, zberateľ, inštruktor. Vlastní najväčšiu zbierku potápačskej techniky, fototechniky a potápačských hodiniek na Slovensku, ktorá sa nedávno dostala do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a pripravuje sa pre ňu stála expozícia. O nevšedných záľubách a aktívnom živote Petra Ferdinandyho sa s ním rozprával Vladimír Oravec.
- Zaujalo ma, že si sa vlastne nenarodil v Revúcej, hoci tvoja rodina je spojená s mestom.
Nie, narodil som sa v roku 1948 v Žiline, ale celý život som prežil v Revúcej, kde moja rodina žije už niekoľko storočí.
Slovenským gulášom vládne kráľ Močing a princezná Kližka
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
S prichádzajúcim letným počasím sa zintenzívňuje nielen sila slnečných lúčov, ale aj naša chuť stráviť príjemné chvíle v lone prírody, a to ideálne v dobrej spoločnosti a pri dobrom jedle. A tak mnohí z nás berú svoje gulášové kotlíky, kotle a kotliská a vyrážajú za gastronomickým zážitkom na lúku alebo aspoň na svoju záhradu. Ak by sme sa pozreli na to, aké mäso sa najčastejšie objavuje v našich gulášoch, bude to hovädzí močing. Viete ale prečo? A aký vlastne je močing? Rekordér v počte rôznych názvov. Aj to je jedna z typických charakteristík hovädzieho močingu. Pod akými rôznymi názvami teda tento diel mäsa poznáme? Portálu masodomov.sk sa ich podarilo zozbierať až pätnásť: lýtko, nožina, kliška, kližka, kližina, glejovka, močing, môčing, lapsár, predkolenie, predlaktie, spod kolena, hnátek,
Desať dôvodov, prečo by bravčová masť nemala chýbať vo vašej kuchyni
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Pri slovnom spojení bravčová masť sa väčšine z nás vynoria také pojmy ako kôrnatenie ciev, cholesterol alebo infarkt. Túto rovnicu máme v sebe zakorenenú tak hlboko, že ju nedokázali vyvrátiť ani stále častejšie sa objavujúce vedecké poznatky, ktoré vyvracajú toto lživé tvrdenie. Kde sa vlastne vzal tento nezmysel? Asi to bude znieť neuveriteľne, ale môže za to masívna reklamná kampaň firmy Proctor& Gamble z roku 1911. Čo sa vtedy vlastne stalo? Táto spoločnosť vlastnila rozsiahle bavlníkové plantáže, ktoré produkovali bavlníkový olej na výrobu mydla a sviečok. Lenže začiatok 20. storočia priniesol rozsiahlu elektrifikáciu Ameriky a s tým aj prudký prepad predaja sviečok.
Spoznávajte hovädzie držky – nečakanú vitamínovú bombu
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Chcete byť zdravší, schudnúť alebo dokonca omladnúť? Vyskúšajte držky.
Niektorí ich milujú, iným sa obracia žalúdok už iba pri pohľade na ne. Niekomu pripadajú veľké biele “fláty” na tanieri nechutné, druhý si zase pochutná, iba keď sú držky poriadne hrubé. Pre niekoho jedlo chudobných a pre iných gurmánska delikatesa. Málokto však vie, že držky sú vitamínová a minerálna bomba, z ktorej sa navyše nepriberá.
Lukovišťský kalíščok má svojho šampióna. Je ňou slivovica od Jána Šimona z Vyšnej Pokoradze
Napísal(a) Miroslava Vargová
Viac ako 260 vzoriek z 30 páleníc z Banskobystrického kraja a okolia hodnotilo 44 degustátorov. To je len niekoľko čísel z degustácie ovocných destilátov, ktorá sa konala v piatok 12. mája 2017 v Lukovištiach v rámci súťaže Lukovišťský kalíščok. Degustátori pod odborných dohľadom členov Slovenského Rádu rytierov destilátov anonymne hodnotili vzhľad, čistotu a intenzitu vône a chuti, ako aj vzájomnú vyváženosť chuti a vône páleniek. Spomedzi 6 súťažných kategórií - slivka, hruška, jablko, čerešňa/višňa, záhradná zmes a iné
Na návšteve u miestneho cukrára Ľuboša Garčára
Napísal(a) Dana Červenáková
Poznáte to, pozvú vás na svadbu, otecko – mamka má okrúhle výročie, vnučka prvý rôčik a vy stále v práci... Okrem darčeka, chcete prekvapiť aj sladkou tortou, či zákuskami. A čas tak letí... príbeh z dnešného života ako práve ten váš. Lomcujú nami emócie i zodpovednosť a navyše život je príliš krátky na to, aby sme si odopierali to, čo ho robí krajším a sladším.
Viac...
Súťaž a ochutnávka ovocných destilátov opäť v Lukovištiach
Napísal(a) Miroslava Vargová
Chcete poznať kvalitu vášho ovocného destilátu? Nechajte si ju posúdiť degustátormi s medzinárodnými skúsenosťami. Prihláste svoje vzorky do súťaže Lukovišťský kalíščok najneskôr do 30. apríla 2017 a počas koštovky v júli sa dozviete výsledky.
„Po úspešnom 1. ročníku podujatia, ktoré sa konalo v roku 2014 pri príležitosti 80. výročia otvorenia obecnej pálenice v Lukovištiach, sa obec rozhodla pokračovať
Vysoko zlatý muflón pochádzal z Plešivskej planiny. V tom čase štvrtá najsilnejšia trofej na svete a prvá na Slovensku
Napísal(a) Ján Gallo
Čitateľ tohto príbehu ho nájde v knižke Vojtecha Richtera "Zlaté trofeje Slovenska". Bol ulovený v roku 1973 na Plešivskej planine, v chotári obce Slavec.
Eči, ako ho všetci priatelia familiárne volali, sa ubytoval s ďalšími poľovníkmi na Slaveckej chate Plešivskej planiny. Mali tu pobudnúť 2 – 3 dni. Prístupová cesta na chatu sa dá bez zveličovania nazvať "krkolomná". Z osady Vidová vedie príkro do vrchu nad gombaseckou vápenkou "Kalcit".
Vôňa čerstvo upečených perníkov i jabĺčok zabalených do bielej čipky sa stanú krásnym symbolom Vianoc
Napísal(a) A. Kleinová
Vôňa čerstvo upečených perníkov i jabĺčok zabalených do bielej čipky, vytvorených šikovnosťou ženských rúk, sa stanú krásnym symbolom Vianoc v Dome tradičnej kultúry Gemera. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo kurz vianočného zdobenia perníkov a jabĺčok. V piatok 9.12.2016 o 17.00 hodine sa účastníčky kurzu pod vedením lektorky naučia zdobiť perníky i jabĺčka
"Fjällräven Polar" je to, po čom sníva Janka Ďurková, rodáčka z Muránskej Dlhej Lúky
Napísal(a) Janka Ďurková
Ahojte,
Volám sa Janka Ďurková. Mnohí by o mne povedali, že som typická mama. Starám sa o svoje decká, o manžela, chodím do roboty, varím, upratujem, periem, učím sa s deťmi,... veď to poznáte.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.