Je naša obec Gemerská Poloma malá alebo veľká? Počtom šikovných rúk iste veľká. Dnes vám z nej chceme predstaviť mladú mamičku Danku Šalamonovú, ktorá svoje šikovné ruky nenechá zaháľať. Tvorí darčekové pohľadnice, obdarúva nimi najbližších príbuzných i známych. Pohľadnice sú malými dielkami, každá je jedinečná, vyrobená vlastnými rukami a v každej cítiť srdce tvorkyne.dostupného materiálu?
Na tvorbu mojich pohľadníc používam okrem nakúpeného materiálu i taký, ktorý by sa mohol nazvať „čo dom dá“. Ja som vlastne vždy odkladala niečo, čo sa mi páčilo, i keď som vtedy netušila, že to môžem ešte použiť. Na začiatku také menšie kúsky látok boli použité na šitie rôznych užitočných vecí do domu a neskôr som to ešte zužitkovala práve na pohľadnice. Okrem látok to boli i rôzne čipky – bavlnené, umelé, biele i farebné, zaujímavo riešené gombíky, stužky z čohokoľvek, organtín, ktorým kedysi bola zdobená kytica a iný materiál.
Mnoho vecí nájdeme v galantérii, papiernictve, v bazáre... I napriek tomu si myslím, že najviac sa toho nájde práve doma, inými slovami, staré veci majú nové využitie.
Áno, staré alebo nepoužité veci vždy nájdu uplatnenie – ale to je na fantázii toho ktorého človeka. Čo však bolo nevyhnutné, aby vznikla pohľadnica, bol materiál, ktorý som musela kúpiť. Jedná sa o tvrdý farebný papier s veľkou gramážou, vlnkované kartóny, lepidlá, rôzne ozdôbky, flitre, ozdobné nožnice, perá na ozdobné písanie, samolepiace, hodvábne, kriedové papiere, rôzne motívy z balzového dreva… U mňa to je tak, že kupujem spontánne. Niečo ma zaujme, poviem si, že to sa tiež môže hodiť na pohľadnicu a kúpim to. Plánovaná tvorba to bola na začiatku a nákup smeroval skoro vždy do papiernictva. Neskôr som sa našla i v iných obchodíkoch.
Skôr než sa pustíš do práce je potrebné vykonať niekoľko potrebných úkonov, nie každý si vie predstaviť, čo všetko tomu predchádza.
Možno sa to bude zdať smiešne, ale mojou predprípravou je len to, že potrebujem mať priestor na tvorbu. Ak by som ho mala stále, tak tvorím vlastne po celý rok. Takto sa musím nejako dohodnúť s deťmi, nech mi poskytnú ten priestor. Potrebujem totiž veľmi veľa miesta, keď sa ja „rozložím“. Potom je to samotné meranie a strihanie. Základ pohľadnice (rôzna veľkosť, tvar i farebnosť), no a čo potom nasleduje, to je momentálny výplod mojej fantázie – nemám rada meranie, tak všetko je tak „akurát“ – či už to je látka, papier ozdoby, stužky… Keďže ide o rôznorodé pohľadnice nestáva sa, že by som používala tie isté materiály i postupy. Tvorba niektorých mi trvá krátko a iných aj veľmi dlho, kým sa mi to páči. Samozrejme je to len môj subjektívny pohľad na také „dielo“.
Farba jesenných listov je oku lahodiaca, jar ako začiatok všetkého v nás prebúdza znovuzrodenie, atmosféra Vianoc v nás umocňuje čaro domova a vlastnoručne zhotovené pozdravy nielen prekvapia, ale aj potešia a pripomenú, že niekde je niekto, kto na nás myslí a má nás rád.
Samozrejme všetky moje pohľadnice sú určené ako „malý darček“ niekomu, kto má práve nejaký sviatok. Najčastejšie sú to sviatky narodenín. Ak viem o akého konkrétneho človeka ide, tak mu prispôsobím pohľadnicu, napr. k jeho záľubám alebo v jeho obľúbenej farbe. Inak dominantou takýchto pohľadníc sú kvety. Sviatky Vianoce a Veľkej noci – tomu nemôže chýbať zelená farba, motív stromčeka, hviezdy, ligotavé ozdoby alebo kuriatko, zajace, slnko a iné.
Pozdravy, ktoré dokážeš zhotoviť, okrem toho, že prekvapia, nám môžu poslúžiť aj ako malá dekorácia.
Ak by niekto z obdarovaných uznal, že tento „darček“ je natoľko dobrý, nie je problém si ho zarámovať a vystaviť. Ale úplne stačí, keď si ho uchová a pri pohľade naň si spomenie na ten svoj sviatok alebo ma človeka, ktorý ho vytvoril…
Som veľmi rada, že sa môžem osobne porozprávať a spoznávať ľudí, ktorí svojou zručnosťou, šikovnosťou a vlastným umom dokážu potešiť okolie. Sú to ľudia, ktorí navonok pôsobia skromne, ale vo svojom vnútri sú nesmierne bohatí.
Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}kultura/pohladnice/salamonova{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.