dostupného materiálu?
Na tvorbu mojich pohľadníc používam okrem nakúpeného materiálu i taký, ktorý by sa mohol nazvať „čo dom dá“. Ja som vlastne vždy odkladala niečo, čo sa mi páčilo, i keď som vtedy netušila, že to môžem ešte použiť. Na začiatku také menšie kúsky látok boli použité na šitie rôznych užitočných vecí do domu a neskôr som to ešte zužitkovala práve na pohľadnice. Okrem látok to boli i rôzne čipky – bavlnené, umelé, biele i farebné, zaujímavo riešené gombíky, stužky z čohokoľvek, organtín, ktorým kedysi bola zdobená kytica a iný materiál.
Mnoho vecí nájdeme v galantérii, papiernictve, v bazáre... I napriek tomu si myslím, že najviac sa toho nájde práve doma, inými slovami, staré veci majú nové využitie.

Áno, staré alebo nepoužité veci vždy nájdu uplatnenie – ale to je na fantázii toho ktorého človeka. Čo však bolo nevyhnutné, aby vznikla pohľadnica, bol materiál, ktorý som musela kúpiť. Jedná sa o tvrdý farebný papier s veľkou gramážou, vlnkované kartóny, lepidlá, rôzne ozdôbky, flitre, ozdobné nožnice, perá na ozdobné písanie, samolepiace, hodvábne, kriedové papiere, rôzne motívy z balzového dreva… U mňa to je tak, že kupujem spontánne. Niečo ma zaujme, poviem si, že to sa tiež môže hodiť na pohľadnicu a kúpim to. Plánovaná tvorba to bola na začiatku a nákup smeroval skoro vždy do papiernictva. Neskôr som sa našla i v iných obchodíkoch.
Skôr než sa pustíš do práce je potrebné vykonať niekoľko potrebných úkonov, nie každý si vie predstaviť, čo všetko tomu predchádza.
Možno sa to bude zdať smiešne, ale mojou predprípravou je len to, že potrebujem mať priestor na tvorbu. Ak by som ho mala stále, tak tvorím vlastne po celý rok. Takto sa musím nejako dohodnúť s deťmi, nech mi poskytnú ten priestor. Potrebujem totiž veľmi veľa miesta, keď sa ja „rozložím“. Potom je to samotné meranie a strihanie. Základ pohľadnice (rôzna veľkosť, tvar i farebnosť), no a čo potom nasleduje, to je momentálny výplod mojej fantázie – nemám rada meranie, tak všetko je tak „akurát“ – či už to je látka, papier ozdoby, stužky… Keďže ide o rôznorodé pohľadnice nestáva sa, že by som používala tie isté materiály i postupy. Tvorba niektorých mi trvá krátko a iných aj veľmi dlho, kým sa mi to páči. Samozrejme je to len môj subjektívny pohľad na také „dielo“.
Farba jesenných listov je oku lahodiaca, jar ako začiatok všetkého v nás prebúdza znovuzrodenie, atmosféra Vianoc v nás umocňuje čaro domova a vlastnoručne zhotovené pozdravy nielen prekvapia, ale aj potešia a pripomenú, že niekde je niekto, kto na nás myslí a má nás rád.

Samozrejme všetky moje pohľadnice sú určené ako „malý darček“ niekomu, kto má práve nejaký sviatok. Najčastejšie sú to sviatky narodenín. Ak viem o akého konkrétneho človeka ide, tak mu prispôsobím pohľadnicu, napr. k jeho záľubám alebo v jeho obľúbenej farbe. Inak dominantou takýchto pohľadníc sú kvety. Sviatky Vianoce a Veľkej noci – tomu nemôže chýbať zelená farba, motív stromčeka, hviezdy, ligotavé ozdoby alebo kuriatko, zajace, slnko a iné.
Pozdravy, ktoré dokážeš zhotoviť, okrem toho, že prekvapia, nám môžu poslúžiť aj ako malá dekorácia.
Ak by niekto z obdarovaných uznal, že tento „darček“ je natoľko dobrý, nie je problém si ho zarámovať a vystaviť. Ale úplne stačí, keď si ho uchová a pri pohľade naň si spomenie na ten svoj sviatok alebo ma človeka, ktorý ho vytvoril…
Som veľmi rada, že sa môžem osobne porozprávať a spoznávať ľudí, ktorí svojou zručnosťou, šikovnosťou a vlastným umom dokážu potešiť okolie. Sú to ľudia, ktorí navonok pôsobia skromne, ale vo svojom vnútri sú nesmierne bohatí.
Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}kultura/pohladnice/salamonova{/gallery}
{jcomments on}
































Je naša obec Gemerská Poloma malá alebo veľká? Počtom šikovných rúk iste veľká. Dnes vám z nej chceme predstaviť mladú mamičku Danku Šalamonovú, ktorá svoje šikovné ruky nenechá zaháľať. Tvorí darčekové pohľadnice, obdarúva nimi najbližších príbuzných i známych. Pohľadnice sú malými dielkami, každá je jedinečná, vyrobená vlastnými rukami a v každej cítiť srdce tvorkyne.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-