v miestnej časti Liešnica. Výnimočné jedlo na výnimočnom mieste vám naservírujú včelári a dobrovoľníci Miestnej akčnej skupiny MALOHONT. Ale pozor! Ochutnať ho budete môcť len počas jedného dňa, a to v sobotu 21. mája 2016 od 12:00 hod., kedy sa vzdelávacia včelnica Včelí kRaj zapája do celosvetového podujatia Restaurant Day. Okrem jedla sa budete môcť zoznámiť aj so včelami, nahliadnuť do úľa a zistiť ako vzniká med a ako sa získava. Aby sa jedlo ušlo každému, rezervujte si miesto vopred na: https://kraj.sk/obed/ alebo telefonicky 0948 343 289.
Restaurant Day naberá na Slovensku, vďaka darcovskej platforme DobraKrajina.sk, nový rozmer. Štrnásť neziskových organizácií z celého Slovenska, ktoré hľadajú podporovateľov práve na tomto portáli, si otvoria svoje jednodňové reštaurácie a bistrá. Rovnako tomu bude aj vo vzdelávacej včelnici Včelí kRaj, kde budú môcť návštevníci doslova nazrieť do kuchyne združenia, skamarátiť sa s jej členmi a v neposlednom rade prispieť na ich aktivity dobrovoľným príspevkom. A to všetko pri výnimočnom jedle. Menu je zostavené vskutku netradične. Návštevníci budú môcť porovnať, ako chutí jedlo zo surovín, ktoré opelili včely či iné opeľovače i také, ktoré vzniklo bez ich pomoci. Prvé menu, ktoré bude určite lákavejšie, pestrejšie a chutnejšie, to druhé sa bude skladať iba z plodín opelených vetrom, prípadne samoopelených.
včelie menu:
prípitok:
medovina
predjedlo:
domáci jogurt s medom a peľom a medovou sušienkou
hlavné jedlo:
grilovaný encián s medom a orechmi
cviklovo-mrkvový šalát a medovo-horčicovým dresingom
dezert:
medovo-levanduľový koláčik
nápoj:
medovo-citrónová limonáda, ľadový čaj s medom
menu bez včiel:
predjedlo:
ovsené vločky s orechmi
hlavné jedlo:
varená pšenica s ražou
nápoj:
pramenistá voda
Aj týmto netradičným menu chcú vo vzdelávacej včelnici poukázať na to, že to hlavné, čo nám včely poskytujú je opeľovanie. Med je len sladká a zdravá bodka, ktorá na to bude upozorňovať vo „včeľom menu".
„Chceme, aby si ľudia uvedomovali nezastupiteľný význam včiel pre krajinu aj náš jedálny lístok. Najjednoduchšie a najjasnejšie na to poukážeme práve cez jedlo. Ako sa hovorí, sýty hladnému neverí alebo trochu pozmenený výrok klasika vraví, že až keď máme plné bruchá, môžeme vnímať prírodu,“ hovorí Dávid Turčáni, riaditeľ občianskeho združenia kRaj.
Prvotným cieľom Restaurant Day nie je zarobiť. Jednodňová reštaurácia funguje na báze dobrovoľného príspevku - zaplať, koľko chceš. Návštevníci budú môcť ochutnať pripravené špeciality a zároveň podporiť aktivity občianskeho združenia kRaj, ktoré výťažok z dobrovoľných príspevkov použije na stavbu vzdelávacieho centra. Ďalšie jednodňové reštaurácie sa otvoria v Bratislave, Prešove, Trenčíne, Malackách a vo Vinodole.
Restaurant Day vznikol vo fínskych Helsinkách v roku 2011 a odvtedy sa koná v 60 krajinách na celom svete. Každoročne sa do neho zapájajú tisícky jednodňových reštaurácií po celom svete. Jednodňovú reštauráciu si môže otvoriť každý, kto má chuť. Stačí si vybrať originálne miesto a chcieť sa pochváliť chutným jedlom.
Darcovský portál DobraKrajina.sk spravuje Nadácia Pontis od roku 2009 s cieľom rozvíjať individuálne darcovstvo. Každý rok dáva bezplatnú možnosť využívať portál približne 60 neziskovým organizáciám z celého Slovenska, pričom tento rok patrí medzi ne aj občianske združenie kRaj, ktoré prevádzkuje vzdelávaciu včelnicu Včelí kRaj.
(Zdroj: Nadácia Pontis a Včelí kRaj)
Ing. Mirka Vargová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-