Kvetiny netvoria len súčasť prírody, zvykli sme si, že kvetina pri akejkoľvek príležitosti vypovie za nás, nepotrebuje slová. Má dôležitú úlohu v citovom svete každého človeka, myslím, že u Teba zvlášť. Ako som už prezradila, sprevádzajú Ťa popri práci zdravotnej sestry.
Vždy som túžila podnikať aj v tejto oblasti, bol to môj sen (v súčasnosti aj potreba), priviedla ma k tomu láska k prírode a kvetom. Takto relaxujem - od ťažko chorých ku kvetom – dodávajú mi energiu a každodenné pohladenie.
Predpokladom dobrej práce je znalosť rastlinného materiálu: kvetín, zelene, suchého materiálu a hlavne mať talent a záujem o tvorivú činnosť. Príprava rastlín a ostatného materiálu pred výrobou samotného výrobku – kytice, aranžmán tvorí dôležitú súčasť tejto práce.
Práca s rastlinami v tejto oblasti je o to náročnejšia, že pracujem so živým a krehkým materiálom. Pred samotným aranžovaním je potrebné každú rastlinku patrične ošetriť, pripraviť potrebný materiál, až potom viazať. Dôležitým úkonom je aj spôsob uloženia jednotlivých druhov kvetov a samotné uskladnenie.
V staroveku rastliny využívali nielen na okrasu, ale aj ako životné symboly, stromy života a obetné predmety – napríklad venčenie nevesty myrtou. Aj dnes kvety tvoria súčasť ozdoby človeka – kvetinové ozdoby do vlasov, či na ruku, čelenky, diadémy, kvetinové náramky – sú žiadané aj u nás v obci?
Zatiaľ v našej obci takáto požiadavka nebola. Mne osobne je veľmi blízka a v súčasnosti veľmi moderná a zaujímavá práca s kvetinou.
Človek sa už oddávna snaží zlepšovať svoje bývanie, okolie a spríjemňuje si chvíle strávené so svojimi najbližšími, priateľmi. Neviem si predstaviť vhodnejší spôsob než využiť na akýkoľvek účel rastliny, kvety v podobe viazaných kytíc, rôznych viazaných alebo vypichovaných vencov, či girlánd.
Ponúkame viazanie kytíc na akúkoľvek príležitosť, aj svadobných kytíc, kvetináčové i suché ikebany, smútočné viazania. Ponúkame úpravy bohaté a pestré, ale aj strohé a jednoduché s uplatnením rôznych doplnkov, umelé kvety, darčekové predmety (sklo, porcelán), výročné poháre, blahoželania, hračky, sviečky, kahance, prírodný materiál a tiež črepové kvety.
Hovorí sa, že ruža je kráľovnou kvetín. Ruže patria bohyni Afrodite, oliva Aténe, vavrín Apolónovi, palmové listy Poseidonovi. V republikánskom Ríme charakterizovala ruža aj mužskú odvahu, neskôr sa stáva kvetinou lásky a osláv, vence z ruží sa nosili na osvieženie pri jedení a tancovaní. Dnes ruže patria medzi kvetiny, ktoré si udržali vážnosť. Úprava rastlinného materiálu, príprava zelene na viazanie s ružami vyžadujú um, zručnosť, ale hlavne znalosť, pretože je to rastlina krásna, no starostlivosť o ňu je náročná. Ak si domov prinesieme kyticu ruží a chceme sa z nej dlho tešiť, mali by sme poznať niekoľko zásad pri ich ošetrení.
Rada poradím: ružu je potrebné zastrihnúť do šikma; denne vymieňať vodu a poskytnúť im čerstvú; vázu s kvetinou by sme nemali umiestniť na priame slnko alebo k tepelnému zdroju.
Vstupná pozvánka pre kupujúceho je samotný výklad obchodu. Je to veľmi dôležitá súčasť a je tu vystavený tovar, ktorý by mal zaujať, upútať a vyvolať u predávajúceho túžbu kúpiť chcený, možno aj nechcený tovar. Teda buď priláka, no môže aj odlákať.
Je to tak, a preto náš výklad pravidelne meníme spoločne s mojou dcérou tematicky – Pamiatka zosnulých, Veľká noc, Vianoce, tiež sezónne podľa ročného obdobia.
Ikebany majú svoj pôvod v Japonsku. Je to krása v detailoch, symbolika. V súčasnosti sa využíva mnoho moderných prvkov, napr. kov, voľné aranžmány. Mnoho milovníkov kvetín obdivuje a možno by aj chcelo vlastniť ikebany do rôznych váz, závesných nádob, alebo vlastniť zaranžované ovocie, či zeleninu. Máš aj takéto požiadavky zo strany zákazníkov?
Máme aj takéto požiadavky. Vytvorili sme množstvo objednávok na prianie našich zákazníkov, veď náš zákazník - náš pán. Žiadané sú živé aranžmány v závesných nádobách (v letnom období) a ikebany do rôznych nádob.
Najmilšia kvetina?
Všetky, najmä podľa ročného obdobia.
V dnešných časoch nie je ľahké podnikať a tobôž nie v oblasti, kde tovar je krehký a náročný na starostlivosť, je to umenie. V našej obci sa občania nemusia za kyticou kvetín na akúkoľvek príležitosť náhliť do iného mesta, či obce - pokojne môžu využiť služby ponúkané pani Editou priamo v Gemerskej Polome. Ďakujem za čas venovaný tomuto rozhovoru a prajem mnoho zákazníkov, tvorivých nápadov a posledné slová nech vypovedia to ostatné: Marcus Aurelius („filozof na tróne“) v Piatej knihe Myšlienky k sebe napísal: „Zo všetkého na svete cti to, čo je najmocnejšie. Je ním to, čo všetko ovláda a čo všetko spravuje. Podobne aj v sebe cti to, čo je v tebe najmocnejšie, lebo je s oným súrodé. To, čo ovláda iných, je aj pri tebe a aj tvoj život sa ním spravuje.“
D. Červenáková

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-