V našej obci, v Gemerskej Polome, ĽUBOŠ GARČÁR, ponúka svoje služby v oblasti cukrárskej výroby. Prevádzka LAKOTY, s. r. o., sídli na Hviezdoslavovej ulici (č. 367). Ponúkame slovom a fotografiou, ktoré nám poskytol majiteľ, krátke nahliadnutie do jeho prevádzky.
Túto prácu človek buď miluje, alebo ju nemôže robiť. Naozaj ste chceli byť cukrárom?
- Cukrársku školu som si vybral sám. Vždy som mal vzťah ku kresleniu a modelovaniu a tu som skĺbil pozitívny vzťah k tvoreniu a prácu, ktorá ma baví. No práca cukrára nie je len vymýšľanie a tvorenie nových toriet a zákuskov, ale aj práca s metlou a utierkou. Pracovné prostredie musí byť čisté a hygienické.
Je vidieť, že tvorivú prácu máte rád, ale práca pri sladkom pečení nie je ľahká ako sa zdá, je to veľký tlak, zodpovednosť, tiež ústretovosť k zákazníkovi a možno aj neustále vzdelávať sa nakoľko aj oblasť cukrárstva napreduje veľmi rýchlo. Ste ten typ cukrára, ktorý musí mať všetko premyslené, možno aj napísané až potom ide na vec?
- Samozrejme bez dobrej prípravy to nejde. Príprava je u mňa na prvom mieste, vždy si všetko vopred premyslím, napíšem, nachystám a potom aj práca ide jednoduchšie. Dobrá príprava je pri výrobe toriet veľmi dôležitá. Inšpiráciu hľadám v kuchárskych knihách, časopisoch a samozrejme na internete, kde nachádzam rôzne nové trendy zdobenia toriet.
Láska k pečeniu, sladkej pochúťke a miesto v srdci Vám zaberajú aj torty. Sú fantastickou pochúťkou. Majú mnoho variácií. Zručnosť a cit pre detail je neskutočná, každý zákazník si príde na svoje.
- Vždy sa snažím vyhovieť želaniu zákazníka. Trendom vo svete sú teraz torty celé potiahnuté marcipánom, no u nás ešte stále prevláda záujem o torty potiahnuté čokoládou. Ľudia majú rôzne želania a predstavy na výzdobu toriet a mojou úlohou je tú predstavu naplniť podľa mojich možností. Nie všetko sa dá zrealizovať.
Idú sviatky – jar, zima, pripravujeme rodinnú oslavu a máme pozvaných hostí, nie každý je dosť zručný natoľko, aby vedel pre viac ľudí pripraviť sladké pohostenie. Aký sortiment výrobkov ponúkate?
- Pečiem klasické druhy rezov, rolád a zákuskov. V ponuke mám aj drobné linecké pečivo, na vianočné sviatky robím aj suché pečivo. Torty robím podľa želania zákazníkov, plnené rôznymi plnkami od klasických čokoládových cez ovocné až po tvarohové. Pre množstvo zákaziek pečiem len na objednávku vopred, no niekedy sa stane, že mám v piatok zákusky aj na voľný predaj, ale i to si treba telefonicky overiť.
Ponúkaný sortiment je bohatý, no predsa sú dnes na trhu aj mnohé iné sladké pochutiny (mafinky, croissanty, cookies) plánujete svoju ponuku obohatiť, či prevádzku rozšíriť?
- Pri množstve objednávok zatiaľ nie je v mojich silách rozširovať sortiment o sladké pochutiny (mafiny, croisanty, cookies) alebo o kysnuté pečivo či už sladké alebo slané. No v budúcnosti nevylučujem možnosť rozšírenia prevádzky.
Cukrársky výrobok je taký dobrý, ako dobré sú suroviny. Pri ich výbere iste zvažujete kvalitu a dodávateľa. Máte aj miestnych dodávateľov?
- Bohužiaľ naša legislatíva neumožňuje použitie vajec z domáceho chovou, ktoré nie sú pod kontrolou veterinárnej správy. To sa týka aj orechov, ovocia ale aj medu.
Pred nami sú sviatky Veľkej noci, máte svoj obľúbený výrobok, ktorý nesmie chýbať na sviatočnej domácej tabuli?
- U nás sa žiadne sviatky nezaobídu bez polomského koláša, ktorý som sa tu naučil piecť, a ktorý pečieme s mojimi deťmi každé sviatky doma.
Dana Červenáková
Poznámka: Viac informácii je možné získať na webovej stránke obce www.gemerskapoloma.sk v časti menu, inzercia-miestni podnikatelia, kde nájdete galériu výrobkov, cenník a ostatné údaje o prevádzke; kontakt: 0915 227 682; tiež fcb-ová stránka-Lakoty-cukrárska výroba.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-