V našej obci, v Gemerskej Polome, ĽUBOŠ GARČÁR, ponúka svoje služby v oblasti cukrárskej výroby. Prevádzka LAKOTY, s. r. o., sídli na Hviezdoslavovej ulici (č. 367). Ponúkame slovom a fotografiou, ktoré nám poskytol majiteľ, krátke nahliadnutie do jeho prevádzky.
 |
|
|
|
Túto prácu človek buď miluje, alebo ju nemôže robiť. Naozaj ste chceli byť cukrárom?
- Cukrársku školu som si vybral sám. Vždy som mal vzťah ku kresleniu a modelovaniu a tu som skĺbil pozitívny vzťah k tvoreniu a prácu, ktorá ma baví. No práca cukrára nie je len vymýšľanie a tvorenie nových toriet a zákuskov, ale aj práca s metlou a utierkou. Pracovné prostredie musí byť čisté a hygienické.
Je vidieť, že tvorivú prácu máte rád, ale práca pri sladkom pečení nie je ľahká ako sa zdá, je to veľký tlak, zodpovednosť, tiež ústretovosť k zákazníkovi a možno aj neustále vzdelávať sa nakoľko aj oblasť cukrárstva napreduje veľmi rýchlo. Ste ten typ cukrára, ktorý musí mať všetko premyslené, možno aj napísané až potom ide na vec?
- Samozrejme bez dobrej prípravy to nejde. Príprava je u mňa na prvom mieste, vždy si všetko vopred premyslím, napíšem, nachystám a potom aj práca ide jednoduchšie. Dobrá príprava je pri výrobe toriet veľmi dôležitá. Inšpiráciu hľadám v kuchárskych knihách, časopisoch a samozrejme na internete, kde nachádzam rôzne nové trendy zdobenia toriet.
Láska k pečeniu, sladkej pochúťke a miesto v srdci Vám zaberajú aj torty. Sú fantastickou pochúťkou. Majú mnoho variácií. Zručnosť a cit pre detail je neskutočná, každý zákazník si príde na svoje.
- Vždy sa snažím vyhovieť želaniu zákazníka. Trendom vo svete sú teraz torty celé potiahnuté marcipánom, no u nás ešte stále prevláda záujem o torty potiahnuté čokoládou. Ľudia majú rôzne želania a predstavy na výzdobu toriet a mojou úlohou je tú predstavu naplniť podľa mojich možností. Nie všetko sa dá zrealizovať.
 |
|
|
|
Idú sviatky – jar, zima, pripravujeme rodinnú oslavu a máme pozvaných hostí, nie každý je dosť zručný natoľko, aby vedel pre viac ľudí pripraviť sladké pohostenie. Aký sortiment výrobkov ponúkate?
- Pečiem klasické druhy rezov, rolád a zákuskov. V ponuke mám aj drobné linecké pečivo, na vianočné sviatky robím aj suché pečivo. Torty robím podľa želania zákazníkov, plnené rôznymi plnkami od klasických čokoládových cez ovocné až po tvarohové. Pre množstvo zákaziek pečiem len na objednávku vopred, no niekedy sa stane, že mám v piatok zákusky aj na voľný predaj, ale i to si treba telefonicky overiť.
Ponúkaný sortiment je bohatý, no predsa sú dnes na trhu aj mnohé iné sladké pochutiny (mafinky, croissanty, cookies) plánujete svoju ponuku obohatiť, či prevádzku rozšíriť?
- Pri množstve objednávok zatiaľ nie je v mojich silách rozširovať sortiment o sladké pochutiny (mafiny, croisanty, cookies) alebo o kysnuté pečivo či už sladké alebo slané. No v budúcnosti nevylučujem možnosť rozšírenia prevádzky.
Cukrársky výrobok je taký dobrý, ako dobré sú suroviny. Pri ich výbere iste zvažujete kvalitu a dodávateľa. Máte aj miestnych dodávateľov?
- Bohužiaľ naša legislatíva neumožňuje použitie vajec z domáceho chovou, ktoré nie sú pod kontrolou veterinárnej správy. To sa týka aj orechov, ovocia ale aj medu.
Pred nami sú sviatky Veľkej noci, máte svoj obľúbený výrobok, ktorý nesmie chýbať na sviatočnej domácej tabuli?
- U nás sa žiadne sviatky nezaobídu bez polomského koláša, ktorý som sa tu naučil piecť, a ktorý pečieme s mojimi deťmi každé sviatky doma.
 |
|
|
|
Dana Červenáková
Poznámka: Viac informácii je možné získať na webovej stránke obce www.gemerskapoloma.sk v časti menu, inzercia-miestni podnikatelia, kde nájdete galériu výrobkov, cenník a ostatné údaje o prevádzke; kontakt: 0915 227 682; tiež fcb-ová stránka-Lakoty-cukrárska výroba.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.