Vojakov a darcov krvi prišiel tradične podporiť aj bývalý náčelník GŠ ASR gen. por. v. v. Ing. Peter VOJTEK (daroval v Čiernom Potoku krv už šesťkrát) – podpredseda Klubu generálov SR z Hurbanova, ktorý však krv nemohol darovať, pretože krv daroval pred niekoľkými dňami svojmu známemu v Hurbanove.
Stalo sa už tradíciou, že darcov krvi prídu „povzbudiť“ aj rodinní príslušnící, ako napríklad rodina Kapcová z Kalinova, rodinu Slavomíra SKALÁKA z Včeliniec prišla podporiť družka aj s ročnou dcérkou.
Ak bol vlaňajší XIII. ročník zaujímavý tým, že krv daroval aj tajomník veľvyslanectva RF v SR pán S. Ryžove, tentoraz prišiel darovať krv predseda Slávice z Nitry pán Bc. Miloš ZVERINA a dokonca prvý raz darovala krv práve u nás pani Eva STRNISKOVÁ, taktiež zo Slávice v Nitre.
Okrem spomínaných darovali krv aj: Štefan KOÓS a Ing. Miroslav HUJEL z Blhoviec, Jaroslav IVAN z Rimavskej Bane, Jaroslav PETRINEC z Rimavských Janoviec-Močiara, Ján SEBÍŇ ml., Alžbeta BIBLÁKOVÁ z Čierneho Potoka, Dušan KRNÁČ (rodák z Čierneho Potoka), Róbert GÁL, Ema UHRÍNOVÁ, Tibor VOLGYI z Rimavskej Soboty, Beata ŠIMONOVÁ z Tornale, Adriana KAPCOVÁ, Štefan KAPEC st. a Štefan KAPEC ml. z Kalinova.
Sprievodným programom bol aj Memoriál brig. generála Imricha Gibalu v streľbe zo vzduchovky, hode granátom (gumovým!) na diaľku a cieľ a hod kladivom. Najúspešnejším športovcom-amatérom bol Miloš Zverina, ktorý okrem streľby zo vzduchovky vyhral tri disciplíny. Streľbu zo vzduchovky „mu vyfúkla“ kolegyňa z OZ Slavica Nitra pani Eva Strnisková.
Po skončení odberu krvi nasledoval tradične pietny akt kladenia vencov pri pamätníku obetí maďarských fašistov z roku 1944 pri príležitosti 75. výročia SNP. Ako prvý položili veniec k pamätníku obetí zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR, prvý tajomník veľvyslanectva pán Anatolij TOMNIKOV a tretia tajomníčka veľvyslanectva RF v SR pani Marija VERSHININA, nasledovali starostka obce pani Svetlana ŠUFLIARSKA a predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu JUDr. Jozef PUPALA, predseda ObV SZPB v Rim. Sobote Ing. Pavol BRNDIAR, zástupca KG SR podpredseda genpor. v. v. Ing. Peter VOJTEK, rodina Štefana KAPCA a Františka KRNÁČA.
Zaujímavosťou celej akcie bolo, ale najmä pri kladení vencov k pamätníku obetí, že sa samostatne prišli pokloniť pamiatke obetí mladí chlapci – potomkovia obetí a potomkovia účastníkov protifašistického odboja z obce Čierny Potok, ktorí sú na školských prázdninách u starých rodičov v Čiernom Potoku a pochádzajú z USA a z Veľkej Británie.
Všetci účastníci uvedenej akcie si pochutili na kvalitnom baraninovom gulášiku, pohári pivka, čaši vínka alebo minerálky. O dobrú náladu sa tradične postaral tajomník ObV SZPB v Lučenci Rudko VÁCLAVÍK, ktorý je takmer každoročným hosťom na našej akcii, pretože aj jemu otecka zavraždili fašisti v Kováčovej pri Zvolene, a tak naša akcia je aj „jeho“ akciou.
Na záver patrí poďakovanie predovšetkým darcom krvi, súťažiacim, organizátorom akcie, ale aj všetkým, ktorí sa materiálne a technicky na úspešnosti akcie podieľali.
JUDr. Jozef Pupala,
predseda ZO SZPB
arm. gen. L. Svobodu
v Čiernom Potoku.
Foto: autor príspevku a Alžbeta Pupalová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.