„Je veľmi dôležité, že sa revúcka nemocnica dostala do siete akútnych nemocníc, ktorých je na Slovensku dokopy určených 44, takže nemocnica z tohto pohľadu musí byť zachovaná, čo je veľmi dôležitá správa pre občanov,“ hovorí Ing. Hoghová.
Nová, nezainteresovaná pani riaditeľka Ing. Darina Hoghová sa snaží aj o to, aby do orgánov tejto neziskovej organizácie vstúpilo mesto, keďže je tu taká možnosť. Bez komunikácie mesta s nemocnicou je tu možnosť vzniku dezinformácií, ohovárania a občania mesta si samozrejme zaslúžia dostať relevantné informácie. Spolupráca medzi mestom a nemocnicou je nevyhnutná. Nemocnica je tretí najväčší zamestnávateľ v meste a v okolí.
Aký je aktuálny stav, čo sa týka lekárov a personálu v revúckej nemocnici?
„Nemôžeme povedať otvorene, že situácia v nemocnici je celkovo stabilizovaná, keďže ako isto viete,niekoľko z našich najlepších odborníkov, na ktorých je nemocnica závislá, reálne zvažuje odchod do inej nemocnice, čo je pre nás nepríjemná situácia. Snažíme sa zo všetkých síl, aby sme týchto odborníkov kvôli občanom tohto mesta udržali u nás. Viacerí pacienti si práve týchto odborníkov nevedia vynachváliť a bola by to veľká strata pre nemocnicu.“
Na verejnosti sa šíria informácie o kritickom stave nemocnice . Aká je teda skutočnosť ?
„Jednoduchá odpoveď je - fungujeme, nemocnica sa nezavrela. Po návšteve viacerých nemocníc sme zistili, že situácia je vážna s lekármi a personálom na celom Slovensku. Revúcka nemocnica nie je výnimkou.Je veľmi ťažké motivovať nejakého odborníka a dostať ho sem,do tohto neatraktívneho kraja. Dostupnosť je veľmi zlá a jediní, ktorí dokážu revúckej nemocnici pomôcť,aby stav tejto nemocnice ostal zachovaný, sú regionálni lekári. Náhrada za sekundárnych lekárov by bola, ale na oddeleniach chýbajú erudovaní lekári, ktorí by boli schopní zastávať funkciu primárov. Je potrebné vyzdvihnúť skutočnosť, že revúcka nemocnica nemusela za posledné obdobie zavrieť ani jedno oddelenie. Všetky oddelenia išli na plnú prevádzku, čo je oproti iným nemocniciam veľmi pozitívna informácia. Fluktuácia personálu je vysoká aj v tejto nemocnici, aj v iných nemocniciach.“

Aká je finančná situácia nemocnice a celková vízia do budúcnosti?
„Máme za sebou úspešné oddĺženie. Ku dnešnému dňu to znamená sumu 2 495000 eur, z toho 1 045000 eur tvorí istina zo sociálnej poisťovne, 1 045000 eur sú penále a zvyšok, teda 394000 eur sú záväzky za lieky a prevádzku. Je veľmi pozitívne a dôležité, že máme k dispozícii mandátny projekt, aby sme sa už ďalej nezadĺžili. Je to opatrenie hlavne kvôli tomu, aby sa nemocnica už nedostala do takých dlhov, v akých bola v minulosti. V decembri minulého roka sa pripravil transformačný plán nemocnice, ktorý tvorí základný predpoklad na čerpanie eurofondov, o ktoré sa nemocnica uchádza. V priebehu budúceho týždňa bude zasadnutie týkajúce sa tohto projektua v hre je zhruba 5 mil. eur, kde 50% pôjde na rekonštrukciu nemocnice a 50% na nákup novej techniky, a to by samozrejme nemocnicu nanovo naštartovalo“.
V blízkej budúcnosti je naplánované zasadnutie s predsedom správnej rady pánom MUDr. Jaroslavom Ridoškom, PhD. MBA (SNS), ktorý je zároveň aj tajomníkom ministerstva zdravotníctva a PhDr. Milanom Brdárskym (sú zároveň členovia dozornej rady nemocnice). Od tohto stretnutia sa očakáva, že sa zlepší vzájomná spolupráca nemocnice, všeobecných lekárov a zástupcov samospráv. Záštitu nad organizovaním tohto stretnutia prevzali Ing. Július Buchta (SNS) a Mgr. Janette Hrbálová, ktorí už jedno takéto stretnutie zorganizovali v lete tohto roku. Vtedy sa riešila situácia na detskom oddelení a fungovanie detskej LSPP. Momentálne je situácia taká, že detské oddelenie funguje ďalej a funkciu LSPP supluje detské oddelenie.
Tak ako mesto a občania potrebujú túto nemocnicu, tak aj nemocnica potrebuje občanov a mesto. Vzájomná symbióza na správne fungovanie je hlavne v tomto prípade nevyhnutnosťou.
Práve pri tejto príležitosti je potrebné vyzdvihnúť spolupatričnosť a konkrétne pomoc a aktivity pána viceprimátora Ing. Júliusa Buchtu (SNS), ktorý sa o situáciu nemocnice zaujíma už dlhodobejšie a ich problémy aktívne rieši. Za to mu patrí veľká vďaka. Aktívne sa zapojil do pomoci pri oddĺžení nemocnice a je pripravený opätovne zapojiť mesto do spolupráce s nemocnicou.
Nemôžeme však zabudnúť ani na vedenie nemocnice, ktoré so zápalom bojuje o každého lekára alebo zdravotný personál. Bojujú za udržanie lekárov v nemocnici, ako aj o získanie nových pracovných síl.
Za poskytnutie relevantných informácii a rozhovor ďakujeme riaditeľke Nemocnice s poliklinikou, n. o. v Revúcej p. Ing. Darine Hoghovej.
Autor: Ing. Norbert Gonosz
Foto: ilustračná

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-