1962 / 1963
Rožňava – Lokomotíva Košice 3:2
Lubeník – Rožňava 4:5 , góly: Marciš, Köteles 4
Rožňava – Lubeník 1:4, gól: Köteles
Rožňava – VSS B 2:0, góly: Köteles 2
Lokomotíva Košice – Rožňava 18:0
Rožňava – Real Madrid 6:1
Rožňava: Betler – Turay, Kľučovský, Mády, Krzák, Kmec, Bakoš, Oravec, Ičo, Dubay, Šalamon, striedali Taško, Tomajko
1963 / 1964
Rožňava – Lokomotíva Košice 0:0
Rožňava: Kmec – Oravec, Štefánik, Dubay, Ičo, Krzák, Goga, Gašpar, Klučovský, Lovacký,
Bakoš, striedali Szöllös, Šalamon I, Šalamon III
Rožňava – Rožň. Bystré 5:1 , góly: Krzák 2, Bakoš, Lovacký, Šalamon I
Rožňava: Šalamon II – Šalamon I, Oravec, Ičo, Gašparec, Goga, Milko, Lovacký, Dubay, Bakoš, Krzák, striedali Gašpar, Tomajko
1964 / 1965
Rožňava – Vietnam 1:9 (1:2), gól: Krzák, 1600 divákov
Rožňava – Somsaly Bányász 3:2
VSŽ – Rožňava 6:4, góly: Krzák 3, Gašpar
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Dubay, Doboš, Milko, Klučovský, Lisoň, Veverica, Krzák, striedali Gašparec, Lovacký, Bakoš
Rožňava – Jelšava 8:1, góly: Krzák 5, Lisoň, Lovacký, Dubay
V roku 1964 4. júla K. Teplica zohrala I. medzinárodný zápas s mužstvom z Maďarska s Keszthelyem. Zostava: Kovács Gejza, Farkas Ján, Drenko Eugen, Szedmák, Vojtech, Tohol Mikuláš, Szedmák, Dezider, Balázs Karol, Brezina Arpád, Krupár Štefan, Šturman Štefan, Drenko Štefan, Ragyina Ján.
Zápas sa skončil výhrou K. Teplice v pomere 3:2. Odvetný zápas bol zohraný dňa 8. júla 1964 v zostave: Kovács Gejza, Farkas Ján, Szedmák Dezider, Balázs Karol, Drenko Eugen, Drenko Štefan 2, Krupár Štefan, Šturman Štefan, Hajdú Ján, Brezina Karol, Ragyina Ján.
Obidva zápasy rozhodoval Roxer Ján z Rožňavy.
góly: Ragyina J. 2, Brezina H. 2, Šturman Št. 1, Krupár Št. 1 a Hajdú Ján 1. Ďalší medzinárodný zápas s mužstvom Bénreve zo susedného Maďarska zohrala K. Teplica 25. júla 1965 a zvíťazila v pomere 6:2.
K. Teplica – Lubeník 3:10 (1:6)
1965 / 1966
G. Hôrka – Rožňava 2:2, góly: Lisoň, Krzák
Plešivec – Rožňava 2:2
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Goga, Lisoň, Milko, Lovacký, Dubay, Miškovič, Krzák, striedali Rusňák, Laubert, Gašparec
Rožňava – Fiľakovo 2:4, góly: Lovacký 2
Rož. Bystré – Rožňava 1:5, góly: Milko 2, Šalamon 2, Dubay , 100 divákov
Rudábánya - Rožňava 1:3, góly: Krzák, Köteles, Klučovský
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Lovacký, Goga, Krzák, Laubert, Klučovský, Šalamon I, Köteles
VSS – Rožňava 1:0
Rožňava: Šalamon III – Gašparec, Šalamon II, Ičo, Štefánik, Lovacký, Goga, Šalamon I, Köteles, striedal Laubert
K. Teplica – Rožňava 2:1
Rožňava – AC Nitra 2:1, góly: Danko, Goga
K. Teplica – Jelšava 3:3 (1:3), góly: Š. Drenko 2, Kočiš, tréner: Ragyina,
300 divákov, rozhodoval Šimko
1969 / 1970
Rožňava – Dobšiná 4:0, góly: Majoroš, Ruszó, Slovák, Šalamon
1971 / 1972
Rožňava – Olomouc 4:1, góly: Mráz 2, Deméň, Gašpar, 200 divákov
Rožňava: Z. Šalamon – Gašpar, J. Šalamon, Lázar – Benedek, Čampis, Ruszó – Benco, Milko, Mráz, Deméň
N. Slaná – Lubeník
1974 / 1975

N. Slaná – VSŽ Košice
1976 / 1977
Rožňava – Slovan Bratislava 3:11, góly: Boroš, Milko Baník
Rožňava: Šalamon - Rybár, Kesi, Ambrózy, Lörinc, Ambrúž, Baník, Milko, Boroš, Benco, Gallo, striedali: Dorkin, Filický, Teleczký, Dávid
N. Slaná – Jelšava 1:2
1979 / 1980
Rožňava – Dobšiná 9:1
Gočovo – Rožňava 5:0
Jelšava – K. Teplica 2:1
K. Teplica – Jelšava 1:0
1982 / 1983
Rožňava – ČSAD B. Bystrica 3:0
Lučenec – Rožňava 4:3 , góly: Baláž 2, Strelka
Rožňava – Slavošovce 2:1
IS Košice – Rožňava 2:7
Sirk – Rožňava 6:0
Rožňava – Revúca 2:0
Brzotín – Rožňava 0:10
Rožňava – Dlhá Ves 7:1
Rožňava – IS Košice 1:2
Rožňava – V. Slaná 11:1
1983 / 1984
Rožňava – ZŤS Košice 1:4
Čaňa – Rožňava 3:2
Jelšava – Rožňava 4:2, góly: Zatroch, Keményi
Sp. N. Ves – Rožňava 2:2
G. Poloma – Jelšava 0:6
1984 / 1985
Rožňava – Lokomotíva Košice 5:0, prípravný zápas Rožňava – Jelšava 3:1
1985 / 1986
Rožňava – Polonia Premysl 5:0, góly: Majerčák 3, Zatroch, Baláž
1990 / 1991
K. Teplica – Lokomotíva Košice (bývalí hráči) 4:10 (1:5), góly: Gonosz, Baláž, Keményi 2 – Andrejko 3 , Kozák 2, Pavúk 2, Móder, Hoholko, Mičinský
K. Teplica: Buš – Gonosz, Hajdu, Lukáč, Sedmák, Kotváč (Kafka), Baláž (Kemény), Milko, Baláž, Jánošdeák (Slavinskij)
Lokomotíva: Bomba (Báňa) – Ištók (Vilner), Hoholko, Kunzo, Bodnár, Szatmári (Mičinský), Pavúk, Kozák, Danko, Andrejko, Móder
K. Teplica – Brezno 3:1
Brezno – K. Teplica 1:0
K. Teplica – Godollo 3:0
1991 / 1992
Rožňava – Jelšava 1:4, gól: Kurian
Rožňava – Jelšava 1:4
Slovenský pohár: Rožňava – Čaňa 2:2 , góly: Pollák, Kurian
Rožňava – K. Teplica 5:0 , góly: Kurian 2, Žiak, Orabinec, Šlosár
Rožňava – Krh. D. Lúka 9:1
Sp. N. Ves – Rožňava 3:3 , góly: Gallo , Čižmár Leng
Krásna – Rožňava 0:2, góly: Pollák, Orabinec
VSŽ – Rožňava 1:2, góly: Ivan, Zdechovan
Lubeník – Rožňava 3:0
R. Sobota – Rožňava 3:2, góly: Ivan 2
Lubeník – Rožňava 0:0
Lučenec – Rožňava 2:1, gól: Gallo
Rožňava – Lučenec 0:0
Lokomotíva Košice – K. Teplica 2:2, góly: Koch 2
Jelšava – K. Teplica 4:0
K. Teplica – G. Poloma 5:2
K. Teplica – Čaňa 4:2
G. Poloma – K. Teplica 0:7, góly: Benco 3, Gonosz, Petruš, Sz. Drenko, Furman
K. Teplica – Jelšava 1:0, gól: Koch
1992 / 1993
K. Teplica – Detva 3:3, góly: Benco, Mikloško, Kotváč
K. Teplica – Jelšava 2:4 , góly: Petruš 2
G. Poloma – K. Teplica 0:7, góly: Gonosz , Petruš, S. Drenko, Furman, Benco 3
K. Teplica – Jelšava 1:0, gól: Koch
K. Teplica – Godollo 3:0
K. Teplica – G. Poloma 2:2
Sirk – K. Teplica 4:6
Sirk – K. Teplica 4:7, góly: Kulik 3, Vojtašovič 2, Kotváč, Kočiš
Sp. N. Ves – Rožňava 4:2 , góly: Golenya 2
Rožňava – Jelšava 1:0, gól: M. Gallo
Rožňava – Bardejov 0:2
Rožňava – DAC D. Streda 3:1, góly: Golenya 2, Gallo
Jelšava – Rožňava 0:4 , góly: Majerčák 2, Gallo 2
B. Bystrica – Rožňava 2:1 , gól: Gallo
Moldava - Rožňava 3:3, góly: Čižmár 2, Šlosár
Rožňava – Svit 3:2 , góly: Majerčák 2 , Golenya
Rožňava – Lubeník 2:1
Lubeník – Rožňava 2:2, góly: Majerčák, Golenya
Rožňava – Moldava 2:2 , góly: Gallo, Golenya
Svit – Rožňava , góly: Golenya, vlastný
Rožňava – Valaliky 6:1, góly: Gallo 2, Majerčák 2, Čižmár, Hajdúk
Slovenský pohár
Revúca – Rožňava 1:2 , góly: Gallo, Golenya
Rožňava – Moldava 4:0, góly: Gallo 2, Kamenský, Majerčák
Finále: Rožňava – Palín 3:1, góly: Gallo 2, Szekeres, 500 divákov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-