1962 / 1963
Rožňava – Lokomotíva Košice 3:2
Lubeník – Rožňava 4:5 , góly: Marciš, Köteles 4
Rožňava – Lubeník 1:4, gól: Köteles
Rožňava – VSS B 2:0, góly: Köteles 2
Lokomotíva Košice – Rožňava 18:0
Rožňava – Real Madrid 6:1
Rožňava: Betler – Turay, Kľučovský, Mády, Krzák, Kmec, Bakoš, Oravec, Ičo, Dubay, Šalamon, striedali Taško, Tomajko
1963 / 1964
Rožňava – Lokomotíva Košice 0:0
Rožňava: Kmec – Oravec, Štefánik, Dubay, Ičo, Krzák, Goga, Gašpar, Klučovský, Lovacký,
Bakoš, striedali Szöllös, Šalamon I, Šalamon III
Rožňava – Rožň. Bystré 5:1 , góly: Krzák 2, Bakoš, Lovacký, Šalamon I
Rožňava: Šalamon II – Šalamon I, Oravec, Ičo, Gašparec, Goga, Milko, Lovacký, Dubay, Bakoš, Krzák, striedali Gašpar, Tomajko
1964 / 1965
Rožňava – Vietnam 1:9 (1:2), gól: Krzák, 1600 divákov
Rožňava – Somsaly Bányász 3:2
VSŽ – Rožňava 6:4, góly: Krzák 3, Gašpar
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Dubay, Doboš, Milko, Klučovský, Lisoň, Veverica, Krzák, striedali Gašparec, Lovacký, Bakoš
Rožňava – Jelšava 8:1, góly: Krzák 5, Lisoň, Lovacký, Dubay
V roku 1964 4. júla K. Teplica zohrala I. medzinárodný zápas s mužstvom z Maďarska s Keszthelyem. Zostava: Kovács Gejza, Farkas Ján, Drenko Eugen, Szedmák, Vojtech, Tohol Mikuláš, Szedmák, Dezider, Balázs Karol, Brezina Arpád, Krupár Štefan, Šturman Štefan, Drenko Štefan, Ragyina Ján.
Zápas sa skončil výhrou K. Teplice v pomere 3:2. Odvetný zápas bol zohraný dňa 8. júla 1964 v zostave: Kovács Gejza, Farkas Ján, Szedmák Dezider, Balázs Karol, Drenko Eugen, Drenko Štefan 2, Krupár Štefan, Šturman Štefan, Hajdú Ján, Brezina Karol, Ragyina Ján.
Obidva zápasy rozhodoval Roxer Ján z Rožňavy.
góly: Ragyina J. 2, Brezina H. 2, Šturman Št. 1, Krupár Št. 1 a Hajdú Ján 1. Ďalší medzinárodný zápas s mužstvom Bénreve zo susedného Maďarska zohrala K. Teplica 25. júla 1965 a zvíťazila v pomere 6:2.
K. Teplica – Lubeník 3:10 (1:6)
1965 / 1966
G. Hôrka – Rožňava 2:2, góly: Lisoň, Krzák
Plešivec – Rožňava 2:2
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Goga, Lisoň, Milko, Lovacký, Dubay, Miškovič, Krzák, striedali Rusňák, Laubert, Gašparec
Rožňava – Fiľakovo 2:4, góly: Lovacký 2
Rož. Bystré – Rožňava 1:5, góly: Milko 2, Šalamon 2, Dubay , 100 divákov
Rudábánya - Rožňava 1:3, góly: Krzák, Köteles, Klučovský
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Lovacký, Goga, Krzák, Laubert, Klučovský, Šalamon I, Köteles
VSS – Rožňava 1:0
Rožňava: Šalamon III – Gašparec, Šalamon II, Ičo, Štefánik, Lovacký, Goga, Šalamon I, Köteles, striedal Laubert
K. Teplica – Rožňava 2:1
Rožňava – AC Nitra 2:1, góly: Danko, Goga
K. Teplica – Jelšava 3:3 (1:3), góly: Š. Drenko 2, Kočiš, tréner: Ragyina,
300 divákov, rozhodoval Šimko
1969 / 1970
Rožňava – Dobšiná 4:0, góly: Majoroš, Ruszó, Slovák, Šalamon
1971 / 1972
Rožňava – Olomouc 4:1, góly: Mráz 2, Deméň, Gašpar, 200 divákov
Rožňava: Z. Šalamon – Gašpar, J. Šalamon, Lázar – Benedek, Čampis, Ruszó – Benco, Milko, Mráz, Deméň
N. Slaná – Lubeník
1974 / 1975

N. Slaná – VSŽ Košice
1976 / 1977
Rožňava – Slovan Bratislava 3:11, góly: Boroš, Milko Baník
Rožňava: Šalamon - Rybár, Kesi, Ambrózy, Lörinc, Ambrúž, Baník, Milko, Boroš, Benco, Gallo, striedali: Dorkin, Filický, Teleczký, Dávid
N. Slaná – Jelšava 1:2
1979 / 1980
Rožňava – Dobšiná 9:1
Gočovo – Rožňava 5:0
Jelšava – K. Teplica 2:1
K. Teplica – Jelšava 1:0
1982 / 1983
Rožňava – ČSAD B. Bystrica 3:0
Lučenec – Rožňava 4:3 , góly: Baláž 2, Strelka
Rožňava – Slavošovce 2:1
IS Košice – Rožňava 2:7
Sirk – Rožňava 6:0
Rožňava – Revúca 2:0
Brzotín – Rožňava 0:10
Rožňava – Dlhá Ves 7:1
Rožňava – IS Košice 1:2
Rožňava – V. Slaná 11:1
1983 / 1984
Rožňava – ZŤS Košice 1:4
Čaňa – Rožňava 3:2
Jelšava – Rožňava 4:2, góly: Zatroch, Keményi
Sp. N. Ves – Rožňava 2:2
G. Poloma – Jelšava 0:6
1984 / 1985
Rožňava – Lokomotíva Košice 5:0, prípravný zápas Rožňava – Jelšava 3:1
1985 / 1986
Rožňava – Polonia Premysl 5:0, góly: Majerčák 3, Zatroch, Baláž
1990 / 1991
K. Teplica – Lokomotíva Košice (bývalí hráči) 4:10 (1:5), góly: Gonosz, Baláž, Keményi 2 – Andrejko 3 , Kozák 2, Pavúk 2, Móder, Hoholko, Mičinský
K. Teplica: Buš – Gonosz, Hajdu, Lukáč, Sedmák, Kotváč (Kafka), Baláž (Kemény), Milko, Baláž, Jánošdeák (Slavinskij)
Lokomotíva: Bomba (Báňa) – Ištók (Vilner), Hoholko, Kunzo, Bodnár, Szatmári (Mičinský), Pavúk, Kozák, Danko, Andrejko, Móder
K. Teplica – Brezno 3:1
Brezno – K. Teplica 1:0
K. Teplica – Godollo 3:0
1991 / 1992
Rožňava – Jelšava 1:4, gól: Kurian
Rožňava – Jelšava 1:4
Slovenský pohár: Rožňava – Čaňa 2:2 , góly: Pollák, Kurian
Rožňava – K. Teplica 5:0 , góly: Kurian 2, Žiak, Orabinec, Šlosár
Rožňava – Krh. D. Lúka 9:1
Sp. N. Ves – Rožňava 3:3 , góly: Gallo , Čižmár Leng
Krásna – Rožňava 0:2, góly: Pollák, Orabinec
VSŽ – Rožňava 1:2, góly: Ivan, Zdechovan
Lubeník – Rožňava 3:0
R. Sobota – Rožňava 3:2, góly: Ivan 2
Lubeník – Rožňava 0:0
Lučenec – Rožňava 2:1, gól: Gallo
Rožňava – Lučenec 0:0
Lokomotíva Košice – K. Teplica 2:2, góly: Koch 2
Jelšava – K. Teplica 4:0
K. Teplica – G. Poloma 5:2
K. Teplica – Čaňa 4:2
G. Poloma – K. Teplica 0:7, góly: Benco 3, Gonosz, Petruš, Sz. Drenko, Furman
K. Teplica – Jelšava 1:0, gól: Koch
1992 / 1993
K. Teplica – Detva 3:3, góly: Benco, Mikloško, Kotváč
K. Teplica – Jelšava 2:4 , góly: Petruš 2
G. Poloma – K. Teplica 0:7, góly: Gonosz , Petruš, S. Drenko, Furman, Benco 3
K. Teplica – Jelšava 1:0, gól: Koch
K. Teplica – Godollo 3:0
K. Teplica – G. Poloma 2:2
Sirk – K. Teplica 4:6
Sirk – K. Teplica 4:7, góly: Kulik 3, Vojtašovič 2, Kotváč, Kočiš
Sp. N. Ves – Rožňava 4:2 , góly: Golenya 2
Rožňava – Jelšava 1:0, gól: M. Gallo
Rožňava – Bardejov 0:2
Rožňava – DAC D. Streda 3:1, góly: Golenya 2, Gallo
Jelšava – Rožňava 0:4 , góly: Majerčák 2, Gallo 2
B. Bystrica – Rožňava 2:1 , gól: Gallo
Moldava - Rožňava 3:3, góly: Čižmár 2, Šlosár
Rožňava – Svit 3:2 , góly: Majerčák 2 , Golenya
Rožňava – Lubeník 2:1
Lubeník – Rožňava 2:2, góly: Majerčák, Golenya
Rožňava – Moldava 2:2 , góly: Gallo, Golenya
Svit – Rožňava , góly: Golenya, vlastný
Rožňava – Valaliky 6:1, góly: Gallo 2, Majerčák 2, Čižmár, Hajdúk
Slovenský pohár
Revúca – Rožňava 1:2 , góly: Gallo, Golenya
Rožňava – Moldava 4:0, góly: Gallo 2, Kamenský, Majerčák
Finále: Rožňava – Palín 3:1, góly: Gallo 2, Szekeres, 500 divákov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-