Výsledky na jeseň:
Radzovce – Jesenské 1:2, góly: Múčik
Jesenské – Hajnáčka 0:2
Málinec – Jesenské 4:2, góly: Bodnár, Lipták
Jesenské – Dolná Strehová 4:0, góly: Mihályi 2, Jonáš, Lipták
Buzitka – Jesenské 2:0
Jesenské – Príbelce 0:0
Lubeník – Jesenské 1:3, góly: Múčik, Mihályi 2
Jesenské – Olováry 2:0, góly: Kókai, Lipták
Tomášovce – Jesenské 0:0
Jesenské – Santrio Láza 0:1
Hnúšťa – Jesenské 0:3, góly: Hruška, Múčik 2
Čebovce – Jesenské 1:1, gól: Bial
Jesenské – Kokava n. / R. 7:0, góly: Bodnár 2, Bial 2, Andráši, Szabó, Lipták
Výsledky na jar:
Jesenské – Radzovce 1:2, gól: Jonáš
Hajnáčka – Jesenské 3:0
Jesenské – Málinec 1:0, gól: Melich vlastný
Dolná Strehová – Jesenské 0:3, góly: Zibrin 2, Lipták
Jesenské – Buzitka 2:1, góly: Lakatoš, Jonáš
Príbelce – Jesenské 1:0
Jesenské – Lubeník 8:1, góly: Bial 2, Čavnický 3, Zibrin, Jonáš, Lipták
Olováry – Jesenské 3:2, góly: Zibrin, Buriš vlastný – Bial vlastný
Jesenské – Tomášovce 7:0, góly: Lakatoš 2, Lipták 2, Bial, vlastný Šlosiar, vlastný Grekčo
Santrio Láza – Jesenské 3:1, gól: Bial
Jesenské – Hnúšťa 1:1, gól: Bial – vlastný Lipták
Jesenské – Čebovce 3:1, góly: Lakatoš 2, Bial
Kokava n. / R. – Jesenské 3:0
Strelci:
14 – František Zibrin
9 – Adrián Bial
8 – Juraj Lipták
5 – Kristián Lakatoš
4 – Alexander Mihályi, František Zibrin, Gergö Jonáš
3 – Dávid Bodnár, Szilárd Čavnický
1 – Kristián Kókai, Oliver Andráši, Tomáš Szabó, Lukáš Hruška
Tabuľka V. ligy skupiny D SsFZ po jesennej časti
| 1. | Príbelce | 13 | 9 | 3 | 1 | 42:11 | 30 |
| 2. | Santrio Láza | 13 | 8 | 3 | 2 | 26:15 | 27 |
| 3. | Hajnáčka | 13 | 8 | 2 | 3 | 36:15 | 26 |
| 4. | Málinec | 13 | 7 | 4 | 2 | 48:17 | 25 |
| 5. | Olováry | 13 | 7 | 3 | 3 | 34:17 | 24 |
| 6. | Jesenské | 13 | 6 | 3 | 4 | 24:12 | 21 |
| 7. | Čebovce | 13 | 5 | 5 | 3 | 22:17 | 20 |
| 8. | Buzitka | 13 | 4 | 6 | 3 | 17:17 | 18 |
| 9. | Hnúšťa | 13 | 5 | 2 | 6 | 16:23 | 17 |
| 10. | Tomášovce | 13 | 4 | 3 | 6 | 23:20 | 15 |
| 11. | Kokava | 13 | 3 | 3 | 7 | 21:36 | 12 |
| 12. | Lubeník | 13 | 3 | 1 | 9 | 15:45 | 10 |
| 13. | Radzovce | 13 | 2 | 2 | 9 | 15:40 | 8 |
| 14. | Dolná Strehová | 13 | 0 | 0 | 13 | 5:59 | 0 |
Konečná tabuľka V. ligy skupiny D
| 1. | TJ D Príbelce | 26 | 19 | 5 | 2 | 88:22 | 62 |
| 2. | TJ Santrio Láza | 26 | 18 | 5 | 3 | 79:26 | 59 |
| 3. | FC 98 Hajnáčka | 26 | 19 | 2 | 5 | 76:35 | 59 |
| 4. | OFK Olováry | 26 | 16 | 3 | 7 | 70:41 | 51 |
| 5. | TJ Jednota Málinec | 26 | 14 | 4 | 8 | 89:35 | 46 |
| 6. | TJ Vinohrad Čebovce | 26 | 13 | 6 | 7 | 59:30 | 45 |
| 7. | FK Jesenské | 26 | 12 | 4 | 10 | 53:31 | 40 |
| 8. | FK Iskra Hnúšťa | 26 | 9 | 6 | 11 | 33:40 | 33 |
| 9. | OŠK Radzovce | 26 | 9 | 3 | 14 | 52:64 | 30 |
| 10. | 1. FK Buzitka | 26 | 6 | 9 | 11 | 28:44 | 27 |
| 11. | Slovan Tomášovce | 26 | 7 | 4 | 15 | 41:73 | 25 |
| 12. | TJ Štart Kokava n/Rimavicou | 26 | 7 | 3 | 16 | 44:84 | 24 |
| 13. | FK Obec Lubeník | 26 | 5 | 1 | 20 | 39:115 | 16 |
| 14. | TJ Prameň Dolná Strehová | 26 | 0 | 1 | 25 | 7:118 | 1 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-