Rozloženie postov
Brankári: R. Rochfaluši, O. Romok, J. Vysoký
Obrancovia: M. Fifik, M. Vido, P. Rogos, M. Galajda, Ľ. Vido
Záložníci: A. Rogos, S. Vysoký, J. Lukáč, R. Rogos, V. Gallo, M. Ďuriško
Útočníci: T. Krištof, M. Kraus, O. Gallo, V. Vysoký, R. Revúcky, M. Rochfaluši.
Výsledky na jeseň
V. Slaná – Rejdová 2:2, góly: S. Vysoký, V. Gallo
Vlachovo – V. Slaná 1:1, gól: V. Gallo
V. Slaná – Kružná 3:1, góly: Revúcky, Rogos, Ďuriško
Dedinky – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Plešivec 4:2, góly: O. Gallo 2, M. Vido, J. Lukáč
N. Slaná – V. Slaná 0:3, góly: O. Gallo, J. Lukáč, S. Vysoký
V. Slaná – Dlhá Ves 7:1, góly: O. Gallo 2, R. Rogos 2, S. Vysoký 2, V. Gallo
V. Slaná – Krh. Podhradie 1:0, gól: Ďuriško
Lipovník – V. Slaná 3:0
V. Slaná – Kovstav 3:1, góly: P. Rogos 2, Galajda
Rožň. Bystré – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Dobšiná 4:2, góly: Galajda, S. Vysoký 2, V. Gallo
Pača – V. Slaná 1:1, gól: Ďuriško
Výsledky na jar
Rejdová – V. Slaná 2:1, gól: Krištof
V. Slaná – Vlachovo 3:0, góly: V. Gallo, M. Fifik, S. Vysoký
Kružná – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Dedinky 2:4, góly: Revúcky, V. Gallo
Plešivec – V. Slaná 3:0
V. Slaná – N. Slaná 3:5, góly: Ďuriško, M. Vido, Revúcky
Dlhá Ves – V. Slaná 4:2, góly: M. Vido, V. Gallo
Krh. Podhradie – V. Slaná 3:1, gól: V. Gallo
V. Slaná – Lipovník 1:4, gól: V. Gallo
Kovstav – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Rož. Bystré 5:1, góly: M. Vido 2, J. Lukáč, Rochfaluši, P. Rogos
Dobšiná – V. Slaná 2:1, gól: Lukáč
V. Slaná - Pača 5:1, góly: M. Vido 3, S. Vysoký, Kraus
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Dedinky | 13 | 9 | 2 | 2 | 42:22 | 29 |
| 2. | Kružná | 13 | 8 | 1 | 4 | 38:21 | 21 |
| 3 | Vyšná Slaná | 13 | 7 | 3 | 3 | 29:18 | 24 |
| 4. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 3 | 4 | 30:30 | 21 |
| 5. | Krh. Podhradie | 13 | 6 | 2 | 5 | 27:22 | 20 |
| 6, | Kovstav | 13 | 6 | 2 | 5 | 33:24 | 20 |
| 7. | Plešivec | 13 | 6 | 2 | 5 | 26:24 | 20 |
| 8. | Lipovník | 13 | 6 | 1 | 6 | 23:18 | 19 |
| 9. | Dobšiná | 13 | 6 | 0 | 7 | 31:37 | 18 |
| 10. | Vlachovo | 13 | 4 | 2 | 7 | 26:29 | 14 |
| 11. | Rejdová | 13 | 4 | 2 | 7 | 20:18 | 14 |
| 12. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:39 | 14 |
| 13. | Pača | 13 | 2 | 2 | 9 | 15:48 | 8 |
| 14. | Nižná Slaná | 13 | 1 | 2 | 9 | 16:39 | 5 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Kružná | 26 | 17 | 3 | 6 | 80:37 | 53 |
| 2. | Dedinky | 26 | 15 | 5 | 6 | 66:41 | 50 |
| 3. | Dlhá Ves | 26 | 14 | 4 | 9 | 59:57 | 43 |
| 4. | Kovstav | 26 | 13 | 3 | 11 | 63:48 | 42 |
| 5. | Lipovník | 26 | 13 | 2 | 11 | 53:41 | 41 |
| 6. | Dobšiná | 26 | 13 | 0 | 13 | 60:59 | 39 |
| 7. | Krh. Podhradie | 26 | 11 | 4 | 11 | 54:49 | 37 |
| 8. | Rejdová | 26 | 11 | 3 | 12 | 53:54 | 36 |
| 9. | Plešivec | 26 | 11 | 3 | 12 | 49:51 | 36 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 3 | 13 | 53:52 | 33 |
| 11. | Vlachovo | 26 | 10 | 2 | 14 | 52:60 | 32 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 58:82 | 29 |
| 13. | Rožň. Bystré | 26 | 9 | 2 | 15 | 52:86 | 29 |
| 14. | Pača | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:78 | 22 |
Najlepší strelec: po jeseni: 7 – S. Vysoký, celkove: 9 – S. Vysoký, V. Gallo
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-