Výsledky na jeseň
Bohúňovo - Jablonov 2:0
Jablonov – Honce 6:0, góly: Fifik, Pál – Balázs 3, Šaláta 2
Slavošovce – Jablonov 1:0
Rož. Bystré – Jablonov 3:0
Jablonov - Hrhov 4:2, góly: Szabó, Zajdó, Miliczký, Šaláta
Vlachovo – Jablonov 2:3, góly: Fifik 2, Zajdó
Jablonov – Rudná 0:1
Krh. D. Lúka – Jablonov 7:2, góly: Fifik, Pál – Balázs
Jablonov – Dedinky 3:1, góly: Fifik, Pál – Balázs, Zs. Mezei
V. Slaná – Jablonov 3:1, góly: Fifik vlastný – A. Mezei
Jablonov – Štítnik 4:1, góly: Szucs, Ungváry, Pál – Balázs 2
Drnava – Jablonov 5:4, góly: Hutník 2, Szucs, Šaláta
Jablonov – Dlhá Ves 3:1, góly: Zajdó, Szucs, Šaláta
Jablonov – Bohúňovo 2:1, góly: Zajdó, Fifik
Výsledky na jar
Honce – Jablonov 4:2, góly: Šaláta 2
Jablonov – Slavošovce 6:2, góly: Fifik 3, Viszlay, Pál – Balázs, Ungváry
Jablonov – Rož. Bystré 2:1, góly: Miliczký, Šaláta
Hrhov – Jablonov 2:0
Jablonov -Vlachovo 5:0, góly: Šaláta 2, Miliczký, Fifik, Pál – Balázs
Rudná – Jablonov 3:1, gól: Szilasi
Jablonov – Krh. D. Lúka 2:0, góly: Šaláta, Pál – Balázs
Dedinky – Jablonov 2:1, gól: Zajdó
Jablonov – V. Slaná 2:0, góly: Viszlay, Pál -Balázs
Štítnik – Jablonov 5:0
Jablonov – Drnava 2:1, góly: Šaláta, Pál – Balázs
Dlhá Ves – Jablonov 3:1, gól: Šaláta
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Rudná | 26 | 20 | 3 | 3 | 78:30 | 63 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 110:44 | 57 |
| 3. | Drnava | 26 | 16 | 4 | 6 | 91:46 | 52 |
| 4. | Rožň. Bystré | 26 | 15 | 3 | 8 | 71:36 | 48 |
| 5. | Vyšná Slaná | 26 | 14 | 3 | 9 | 75:48 | 45 |
| 6. | Jablonov n/T | 26 | 13 | 0 | 13 | 56:53 | 39 |
| 7. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 4 | 11 | 54:71 | 37 |
| 8. | Štítnik | 26 | 11 | 3 | 12 | 77:50 | 36 |
| 9. | Hrhov | 26 | 10 | 4 | 12 | 48:64 | 34 |
| 10. | Honce | 26 | 10 | 2 | 14 | 48:89 | 32 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 43:53 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 7 | 1 | 18 | 35:76 | 22 |
| 13. | Dedinky | 26 | 4 | 6 | 16 | 41:78 | 18 |
| 14. | Slavošovce | 26 | 4 | 1 | 21 | 33:122 | 13 |
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Rudná | 14 | 12 | 1 | 1 | 41:16 | 37 |
| 2 | Krh. Dlhá Lúka | 14 | 10 | 1 | 3 | 64:22 | 31 |
| 3. | Vyšná Slaná | 14 | 9 | 2 | 3 | 46:23 | 29 |
| 4. | Drnava | 14 | 9 | 2 | 3 | 45:29 | 29 |
| 5. | Rožň. Bystré | 14 | 8 | 3 | 3 | 35:18 | 27 |
| 6. | Honce | 14 | 7 | 2 | 5 | 26:39 | 23 |
| 7. | Jablonov n/T | 14 | 7 | 0 | 7 | 32:30 | 21 |
| 8. | Dlhá Ves | 14 | 7 | 0 | 7 | 33:42 | 21 |
| 9. | Bohúňovo | 14 | 6 | 2 | 6 | 30:27 | 20 |
| 10. | Štítnik | 14 | 5 | 0 | 9 | 36:31 | 15 |
| 11. | Slavošovce | 14 | 3 | 1 | 10 | 16:53 | 10 |
| 12. | Vlachovo | 14 | 3 | 0 | 11 | 19:42 | 9 |
| 13. | Hrhov | 14 | 2 | 2 | 10 | 23:48 | 8 |
| 14. | Dedinky | 14 | 1 | 2 | 11 | 18:44 | 5 |
Najlepší strelci: celkove: 13 – Šaláta, 12 – Pál - Balázs, 11– Fifik, po jeseni: 7 – Pál – Balázs
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-